While China is seen as a "systemic rival", Taiwan is most recently portrayed as a partner in shared democratic values with the EU. Europe's shift towards a more assertive approach in dealing with Taiwan (despite China's threat of certain reprisals) is a direct response to Beijing's increasingly aggressive stance towards both Taiwan and Europe, writes KRISTINA KIRONSKA.
Zatiaľ čo Čína je považovaná za „systémového rivala“, Taiwan je najnovšie vykresľovaný ako partner v zdieľaných demokratických hodnotách s EÚ. Posun Európy k asertívnejšiemu postupu pri jednaní s Taiwanom (napriek tomu, že sa Čína vyhráža istými odvetami) je priamou reakciou na stále agresívnejší postoj Pekingu voči Taiwanu, aj voči Európe, píše KRISTÍNA KIRONSKÁ.
Kristína Kironská je výskumníčka na Palackého univerzite v Olomouci a Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS). Zároveň je členkou predstavenstva Amnesty International Slovensko.
V poslednej dobe sme mohli sledovať zvyšujúci sa záujem Európy o rozvoj vzťahov s Taiwanom. Začiatkom novembra dokonca Taiwan navštívila oficiálna delegácia poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu. Ide o prvú návštevu tohto druhu. Delegácia sa stretla s prezidentkou Tsai Ying-wen ako aj s ďalšími významnými politickými predstaviteľmi.
Predchádzala tomu návšteva taiwanského ministra zahraničných vecí Joseph Wu v Bruseli, ktorý (tesne po návšteve Slovenska a Česka) európskym poslancom a poslankyniam ďakoval za prijatie plánu na posilnenie vzťahov s Taiwanom. Ide o odvážny text, ktorý Európsky parlament prijal v októbri tohto roku, a to s veľkou podporou: 580 hlasov za, 26 proti.
Tento dokument – prvý svojho druhu – predstavuje míľnik pre bilaterálne vzťahy medzi Taiwanom a EÚ. Na jeho podklade by mala Komisia EÚ čo najskôr zintenzívniť rokovania s Taiwanom. Pomôcť posilniť partnerstvo by, podľa dokumentu, mohla bilaterálna investičná dohoda medzi EÚ a Taiwanom, podpora účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách, ako aj spolupráca v oblasti médií, verejného zdravotníctva, a technológií (ako sú 5G a polovodiče). Dokument ďalej navrhuje aj premenovanie Európskej ekonomickej a obchodnej kancelárie na Taiwane na Európsku kanceláriu na Taiwane, čo by signalizovalo, že európska delegácia na Taiwane má mandát zaoberať sa nielen obchodnými, ale aj politickými vzťahmi medzi EÚ a Taiwanom.
Okrem toho, európske poslankyne a poslanci v dokumente vyjadrili vážne znepokojenie nad pokračujúcou agresivitou Číny – nátlakom, útočnými cvičeniami, a dezinformačnými kampaňami proti Taiwanu – a vyzývajú EÚ podniknúť kroky smerujúce k znižovaniu napätia v Taiwanskej úžine a ochrane taiwanskej demokracie pred zasahovaním Pekingu.
Najhoršie napätie za 40 rokov
V Taiwanskej úžine periodicky dochádza k zvýšenej aktivite čínskej armády – prelety stíhačiek a bombardérov taiwanským vzdušným priestorom alebo preplávanie čínskej lietadlovej lode Liaoning taiwanskými vodami. V poslednej dobe sa tieto útoky, alebo provokácie, stupňujú, a minister obrany ostrova považuje súčasné napätie za najhoršie za posledných 40 rokov.
Vojna s Čínou by, samozrejme, mala katastrofické implikácie, a to nielen kvôli krviprelievaniu na Taiwane, ale aj zvýšenému riziku eskalácie medzi dvoma nukleárnymi mocnosťami, Čínou a USA. Ďalší dôvod je ekonomický, keďže cez Juhočínske more prúdi veľká časť svetového obchodu.
Okrem toho je Taiwan výživnou tepnou polovodičového priemyslu – taiwanská firma TSMC je jedným z najdôležitejších svetových výrobcov čipov. Keby skolabovala jej výroba, skolaboval by aj globálny elektronický priemysel, a dotklo by sa to konkrétne napríklad aj slovenského automobilového priemyslu. Svet by zaplatil vysokú daň, keďže technológie a knowhow firmy TSMC sú podľa niektorých možno až o dekádu napred pred konkurenčnými firmami, a bude trvať mnoho rokov kým sa konkurenčné firmy dostanú na taiwanskú úroveň.
Medzinárodné postavanie Taiwanu prešlo od druhej svetovej vojny turbulentným vývojom. Od úteku vlády Kuomintangu z čínskej pevniny na Taiwan, straty postavenia v OSN a diplomatických spojencov, až po obnovený záujem medzinárodného spoločenstva o spoluprácu s Taiwanom.
Medzinárodné spoločenstvo je však do určitej miery limitované princípom „jednej Číny“. V minulosti bol tento princíp chápaný najmä v kontexte toho, kto je legitímnym zástupcom Číny – Čínska ľudová republika (Čína) so sídlom v Pekingu alebo Čínska republika (Taiwan) so sídlom v Taipei. Obe entity v súlade s týmto princípom umožňovali diplomatickým partnerom udržiavať vzťahy len s jedným predstaviteľom Číny. Postupom času sa tak Čínska republika na Taiwane dostala do medzinárodnej izolácie a dnes udržiava diplomatické vzťahy len s 15 malými štátmi. Zvyšok sveta, vrátane krajín EÚ, má oficiálne diplomatické styky s Čínou, ktorej podmienka pre nadviazanie vzájomných vzťahov je okrem iného aj uznanie Taiwanu ako súčasti jej teritória.
Práve preto sú vyššie spomínané (bezprecedentné) návštevy, ako aj samotný plán na posilnenie partnerstva s Taiwanom, znakmi významného posunu v taiwanskej politike Európy. Základom tohto nového prístupu je masívna európska investícia do politických a ekonomických vzťahov s Taiwanom s cieľom podporiť demokraciu, využiť ekonomické príležitosti a pomôcť brániť status quo a udržiavať mier v Taiwanskej úžine.
Keďže sa o Taiwane aj v našom priestore diskutuje čoraz častejšie, v CEIASe sme pripravili knižnú publikáciu, ktorá prináša pestrú paletu politických, ekonomických, a spoločenských tém týkajúcich sa tohto fascinujúceho ostrova. Kniha s názvom Ázijský šampión? Všetko čo potrebujete vedieť o súčasnom Taiwane vyjde v marci 2022.
Tento komentár vznikol v spolupráci s
