The European Commission’s nearly two-trillion-euro seven-year budget prepares the Union for crises, but backs away from radical emissions cuts, weakens nature protection, and makes concessions to industry. And while the EU is reducing its dependence on Russian gas, it still imports Russian steel and ammonia—undercutting domestic producers and indirectly supporting the war, writes Irena Jenčová.

Európska komisia sa v sedemročnom rozpočte v hodnote takmer dva bilióny eur pripravuje na krízy, no rezignuje na radikálne znižovanie emisií, oslabuje ochranu prírody a ustupuje priemyslu. A hoci znižuje závislosť od ruského plynu, EÚ stále dováža ruskú oceľ a čpavok, čím škodí domácim výrobcom a podporuje vojnu, píše Irena Jenčová.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

Ako naznačuje návrh nového rozpočtu, Európa chce byť v budúcnosti za každú cenu odolnejšia. Pri priemysle či strategických surovinách sa v texte návrhu často skloňujú výrazy ako strategická sebestačnosť a znižovanie závislosti od tretích krajín.

V oblasti redukcie emisií a snahe spomaliť globálne otepľovanie však Európska komisia na ambície rezignovala. Namiesto radikálneho znižovania emisií hovorí skôr o tom, že sa na krízy (aj tú klimatickú) treba predovšetkým dobre pripraviť a adaptovať. Spolu s rušením programov na ochranu prírody a ústupkami priemyslu to vyzerá až tak, že to Európa so zelenou transformáciou spoločnosti a ekonomiky tak trochu vzdala.

Odolnosť zvíťazila nad ambíciami

Nový rozpočet kladie mimoriadny dôraz na pripravenosť na krízy – či už klimatické, ekonomické alebo geopolitické. Komisia navrhuje krízový mechanizmus s objemom až do 400 miliárd eur, ktorý umožní rýchlu reakciu na núdzové situácie.

Okrem toho sa zjednodušuje štruktúra financovania cez národné a regionálne partnerstvá, ktoré majú byť flexibilné a pripravené čeliť neočakávaným výzvam.

Transformácia priemyslu alebo len zelený náter?

Rozpočet obsahuje nový Fond konkurencieschopnosti s približne 410 mld. eur, venovaný čistým technológiám aj priemyselnej transformácii. Ako však tvrdia kritici z radov environmentálnych organizácií, tento fond nemá zatiaľ dostatočne jasné pravidlá na vylúčenie fosílnych palív. Bez nich bude transformácia priemyslu len ťažko zelená.

Eurokomisia tiež tvrdí, že 35 percent výdavkov – teda okolo 700 miliárd eur – bude určených na projekty zamerané na ochranu klímy a biodiverzity.

Zverejnený predbežný zoznam investícií, ktoré by mohli byť zaradené medzi takzvané zelené výdavky, však vyvolal kritiku. Obsahuje totiž aj také projekty, ktorých prínos pre životné prostredie je sporný alebo s ním len nepriamo súvisí.

Schová sa tam napríklad výstavba ciest, po ktorých majú jazdiť elektroautá, alebo nové letiská či prístavy, čo má podľa eurokomisie podporiť využívanie nízkoemisných lietadiel a lodí. Ako zelené bude možné započítať aj investície do infraštruktúry, ktorá bude využiteľná na vojenské účely.

Kam sa vytratila ochrana prírody?

Najsmutnejšou obeťou tohto kompromisu je program LIFE – kľúčový nástroj EÚ na ochranu biodiverzity, ktorý fungoval posledných 30 rokov. Ten sa má rozpustiť a jeho aktivity sa presunú do širšieho fondu konkurencieschopnosti.

Návrh nového rozpočtu na roky 2028 až 2034 stavia Európu do režimu pripravenosti a krízového manažmentu – adaptácia je alfou, znižovanie emisií už len omegou. Za cieľ vyhnúť sa krízam však platí vysokú cenu: oslabuje sa jasný záujem o znižovanie emisií a ochranu prírody, LIFE sa ruší, priemysel dostáva prostriedky bez dopredu daných ekologických cieľov.

Európa sa zbavuje závislosti na ruskom plyne – a čo oceľ a čpavok?

Napriek ambicióznym víziám o „strategickej autonómii“ a balíkom na podporu konkurencieschopnosti EÚ stále prekvapivo púšťa na svoj trh lacnú ruskú oceľ a čpavok — suroviny, ktoré Komisia sama označuje za strategické pre obranný priemysel.

Oceľ potrebujeme na tanky a obrnenú techniku, čpavok je základom pre výbušniny. Výnimky umožňujú dovoz veľkého množstva lacných ruských materiálov, čo nielen poškodzuje domácich výrobcov, ale aj financuje vojnovú mašinériu, ktorú chceme zastaviť.

V hľadáčiku sú ruské palivá

Táto skutočnosť je o to paradoxnejšia, že sa Európska únia – viac-menej úspešne – snaží zbaviťzávislosti na ruskom zemnom plyne a rope. Hovorí o tom, že tento krok je kľúčový pre jej energetickú bezpečnosť aj na to, aby odstrihla Rusko od príjmov za tieto komodity.

Pri ruskej oceli či čpavku to akosi prestáva platiť – sankcie a kvóty na dovoz ruskej ocele a čpavku sú stále „deravé“. Navyše lacná ruská oceľ a čpavok tlačia ceny na európskom trhu nadol a brzdia domácu výrobu. To je problém, ktorý sa Európska únia zatiaľ rozhodla ignorovať.

Napriek tomu, že hlavným ekonomickým problémom pri oceliarskom sektore je záplava lacnej ocelez Číny, jej dovoz z Ruska je zas problém predovšetkým morálny. Platbami za ich dodávky totiž európske štáty podporujú (v niektorých prípadoch priamo) ruský vojenský priemysel, ktorý vyrába zbrane a techniku používanú vo vojne na Ukrajine.

Ďalšie správy:

Hojsík: Fico má priestor zastaviť dovoz ruskej ocele a pomôcť našim oceliarom

Zelené miliardy z európskeho rozpočtu môžu skončiť v letiskách a diaľniciach

Európske štáty chcú utajiť plány na ukončenie dovozu ruského plynu a ropy

Komisia radí štátom, ako mať lacnejšiu elektrinu a viac obnoviteľných zdrojov zároveň

Taraba rokoval o novej úprave EIA: Obnoviteľné zdroje nazval cestou do pekla

Vesmírne preteky sú späť: NASA chce umiestniť jadrový reaktor na Mesiaci do roku 2030

  Článok bol publikovaný 13.8.2025 na Euractiv.sk