The EU’s long-term budget proposal includes a surprising fivefold increase in funding for cross-border energy infrastructure, which will help electrify sectors still reliant on fossil fuel imports. However, it cancels the LIFE program—the only dedicated tool for financing environmental measures.
Návrh dlhodobého rozpočtu EÚ zahŕňa prekvapivé päťnásobné navýšenie financovania cezhraničnej energetickej infraštruktúry, čo pomôže elektrifikovať sektory, ktoré sú stále závislé od dovozu fosílnych palív. Ruší však program LIFE – jediný samostatný nástroj na financovanie environmentálnych opatrení.
Európska komisia v stredu (16. júla) predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, ktorý zahŕňa päťnásobné zvýšenie výdavkov na cezhraničné energetické prepojenia. Tento krok je podľa Bruselu kľúčový pre zabezpečenie lacnejšej a čistejšej energie v Európe a zároveň odpoveďou na závislosť od fosílnych palív.
„Posilní to energetickú nezávislosť a urýchli čistú transformáciu,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pri predstavovaní návrhu v Bruseli.
Podľa odhadov Komisie bude do roku 2040 potrebné investovať približne šesť miliárd eur ročne do nových elektrických prepojení a kapacít na ukladanie energie. To by mohlo priniesť ročnú úsporu nákladov na výrobu elektriny až deväť miliárd eur. Z navrhovaného rozpočtu má do siete Connecting Europe Facility for Energy (CEF-E) smerovať 29,5 miliardy eur, čo výrazne presahuje jej doterajší objem.
Zelené financie na ústupe
Zatiaľ čo investície do infraštruktúry rastú, environmentálne organizácie bijú na poplach pre zrušeniu samostatného programu LIFE – doteraz jediného vyhradeného nástroja financovania opatrení na ochranu prírody v EÚ.
„Strata programu LIFE ako ju poznáme, nie je zjednodušenie – je to sabotáž,“ hovorí Patrick ten Brink z Európskej environmentálnej kancelárie (EEB). Odborníci varujú, že zoskupenie výdavkov pod jeden rámec môže vytlačiť ochranu biodiverzity v prospech „zeleného“ priemyslu, ktorý nie vždy prináša rovnaké benefity pre prírodu.
„Zoskupením všetkých výdavkov na životné prostredie pod jeden cieľ existuje reálne nebezpečenstvo, že biodiverzita bude odsunutá na vedľajšiu koľaj,“ uviedla Ester Asin z WWF.
Komisia tvrdí, že cieľ pre výdavky na klímu a biodiverzitu zostáva na úrovni 35 percent, čo predstavuje približne 700 miliárd eur. Napriek tomu je to menej ako kombinovaných 658 miliárd eur vyčlenených na klímu a 113 miliárd eur na biodiverzitu v súčasnom rozpočte.
Od roku 2028 bude financovanie z centrálneho rozpočtu na účely v oblasti klímy a životného prostredia rozdelené do dvoch samostatných pilierov. Prvým je balík „čistá transformácia a priemyselná dekarbonizácia“ z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vo výške 410 miliárd eur. Druhý s objemom približne 1 bilión eur sa rozdelí medzi rôzne priority, ako je hospodárstvo, poľnohospodárstvo, prosperita vidieka a bezpečnosť.
Masívne investície umožnia viac obnoviteľných zdrojov
Navrhované zvýšenie rozpočtu zo strany Bruselu naznačuje, že Európska únia chce radikálne riešiť jednu z hlavných prekážok energetickej transformácie – slabej prepojenosti elektrických sietí medzi krajinami.
S rastúcim počtom variabilných obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne a veterné elektrárne, je čoraz dôležitejšie zabezpečiť voľný tok elektriny cez hranice. Napríklad Španielsko často produkuje veľké množstvo solárnej energie, no kvôli slabým prepojeniam so zvyškom Európy, najmä cez Pyreneje do Francúzska, je veľká časť tejto energie nevyužitá. Veterné farmy v Dánsku alebo severnom Nemecku zas čelia obmedzeniam pri prenose elektriny na juh, keďže siete smerom na industriálny juh Nemecka či do Rakúska sú nedostatočné.
Prevádzkovatelia sietí sú preto často nútení obmedzovať produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Napríklad v Nemecku musia byť veterné turbíny na severe často odpojené, pretože nedokážu preniesť nadbytočnú energiu do oblastí s vyššou spotrebou. Podobný problém nastáva aj v Írsku, ktoré má veľký potenciál veternej energie, no pre slabé prepojenia s britskou a kontinentálnou sieťou nemôže exportovať prebytky efektívne.
Zvýšené investície do sietí vítajú aj analytici. Georg Zachmann z think-tanku Bruegel pre portál Euractiv označil plán za „veľmi dobrú správu“, ktorá podľa neho pomôže domácnostiam aj priemyslu. Zároveň však varoval, že prostriedky by sa mali prideľovať čo najefektívnejšie a s celoeurópskou perspektívou.
Mimovládky mimo hry
Okrem škrtov v programoch upozorňujú mimovládne organizácie aj na oslabenie svojho vplyvu na tvorbu politík EÚ. Zrušenie programu LIFE podľa nich znamená existenčné ohrozenie financovania mnohých organizácií, ktoré sa podieľajú na presadzovaní environmentálnych noriem, monitoringu či verejnej kontrole.
„Zrušením programu LIFE by mohlo zaniknúť základné financovanie environmentálnych mimovládnych organizácií, čím by občianska spoločnosť zostala bez dostatočných zdrojov na podporu potrebného vykonávania, presadzovania a zapojenia verejnosti,“ varuje EEB.
Poslanci Európskeho parlamentu z progresívnych frakcií tiež kritizovali návrh Komisie ako krátkozraký. Podľa nich rozpočet musí umožniť občianskej spoločnosti efektívne sa zapájať do celého cyklu tvorby a implementácie politík.
Článok bol publikovaný 17.7.2025 na Euractiv.sk
