In our weekly roundup, we look at European carmakers moving into defence production and the challenges surrounding the repayment of the EU’s COVID recovery loan.

 

 V týždennom prehľade píšeme o presune biznisu automobiliek do zbrojárskej výroby i probléme so splácaním európskej covidovej pôžičky.  

• Zbrojárska výroba má automobilkám pomôcť v čase nízkeho domáceho dopytu, čínskej konkurencie a amerických ciel

• Časť covidovej pomoci vlády prejedli, Únia diskutuje o odsune splácania pôžičiek

1. Európske automobilky prechádzajú od áut k dronom

Prepad domácich predajov, čínska konkurencia aj americké clá nútia európske automobilky prehodnotiť biznis model. Budúcnosť hľadajú v armádnych zákazkách – najmä komponentoch pre drony a protivzdušnú obranu.

Ruská agresia voči Ukrajine aj obrat v americkej zahraničnej politike nútia európske vlády masívne investovať do obrany. Klasické zbrojovky však narážajú na limity a nestíhajú plniť objednávky – medzeru sa snažia zaplniť automobilové firmy.

Prečo je to dôležité

Automobilový sektor, ktorý v Európskej únii zamestnáva viac ako 13 miliónov ľudí a podieľa sa približne 8 percentami na celkovom HDP, prechádza najťažším obdobím za posledné roky. Podľa prieskumu európskej asociácie dodávateľov CLEPA z 23. marca 2026 hrozí, že až štvrtina všetkých subdodávateľov skončí v priebehu roka 2026 v čistej strate.

Zasiahnutí sú aj najväčší hráči. Koncern Volkswagen Group pripravuje plošné škrty, ktoré zasiahnu až 50-tisíc zamestnancov, a vôbec prvýkrát otvorene pripúšťa zatváranie svojich závodov priamo v Nemecku.

Čo sa deje

Vo Francúzsku uzavrel koncern Renault spoluprácu s obrannou firmou Turgis Gaillard. Vo svojich továrňach v Le Mans a Cléone začína vyrábať konštrukčné diely a motory pre útočné drony Chorus s dlhým dosahom. Projekt podporilo aj francúzske ministerstvo obrany.

V Nemecku zase Volkswagen rokuje s izraelskou spoločnosťou Rafael o prebudovaní svojej továrne v Osnabrücku. Ak sa zmluva podpíše, v závode sa po skončení výroby civilných modelov v roku 2027 začnú vyrábať ťažké logistické vozidlá, odpaľovacie rampy a generátory pre protiraketový systém Iron Dome. To by mohlo ochrániť pred prepustením všetkých 2 300 tamojších pracovníkov.

Tento trend potvrdzujú aj oficiálne európske štatistiky. Podľa jarnej správy CLEPA až 40 percent firiem v automobilovom sektore presúva časť svojich kapacít inde, najčastejšie práve do obranného priemyslu. Dôvodom sú rozsiahle finančné problémy, keďže mnohí európski dodávatelia čelia stratám — 24 percent z nich očakáva čistú stratu a 76 percent firiem funguje s maržami pod piatimi percentami, čo im neumožňuje investovať do rozvoja. V rokoch 2024 a 2025 navyše prišlo v tomto segmente o prácu už viac ako 104-tisíc ľudí.

Kým pre veľké automobilky znamená zmena výroby obrovskú logistickú výzvu, subdodávatelia sa prispôsobujú plynulejšie. Linky na výrobu elektroniky, batérií či presných strojárskych dielov sa dajú na vojenské účely prestaviť takmer okamžite. Schaeffler, ktorý tradične dodáva ložiská a pohony pre automobilky, chce cez strategické partnerstvo s mníchovskou firmou Helsing vstúpiť do masovej výroby vojenských dronov.

Svoje priemyselné skúsenosti využíva aj spoločnosť Trumpf. Jej lasery, ktoré doteraz zvárali karosérie áut priamo vo výrobných halách, našli nové uplatnenie v obrane.

Európska komisia posun automobilových firiem k zbrojárskej výrobe aktívne podporuje. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen opakovane vyhlásila, že Európa sa nachádza v ére preozbrojovania. V rámci európskeho obranného programu Readiness 2030 plánuje Únia mobilizovať stovky miliárd eur na vojenskú sebestačnosť.

Ako je na tom Slovensko

Odlišná situácia vládne na Slovensku. Kým západné koncerny vyčleňujú pre zbrojárske projekty celé výrobné kapacity, na našom trhu do obranných programov vstupujú len niektorí subdodávatelia, ktorí navyše o týchto kontraktoch odmietajú verejne hovoriť.

Tunajšie automobilky nateraz striktne zostávajú pri civilnej výrobe. Aj preto u nás zbrojárske zákazky zatiaľ krízu v sektore neriešia, spoliehajú sa na získanie nových civilných modelov od materských firiem.

K obrannému priemyslu sa tak zatiaľ podľa dostupných informácií otáčajú len niektorí subdodávatelia. Slovenská spoločnosť InoBat uviedla na trh batériu navrhnutú pre drony, ktorá je kompatibilná so štandardmi NATO a dokáže sa nabiť za menej ako 15 minút.

Zároveň sa slovenské strojárske podniky, ako napríklad ThyssenKrupp Rothe Erde v Považskej Bystrici či Hriňovské strojárne, začali zapájať do medzinárodného dodávateľského reťazca pre výrobu švédskych pásových vozidiel CV90 určených pre slovenskú armádu.

2. Časť covidovej pomoci vlády prejedli, Únia diskutuje o odsune splácania pôžičiek

Únia by mala začať čoskoro splácať 650-miliardový dlh, ktorý si vytvorila počas pandémie covidu. Niektorí lídri navrhujú, aby to presunula na neskôr: namiesto splatenia dlhopisov ich má nahradiť novými a peniaze využiť na investície do obrany či európskeho priemyslu.

Má to však háčik: s odsunutím splátok by museli súhlasiť všetky členské krajiny. Pri presviedčaní nemeckej či holandskej vlády nepomáha, že značná časť peňazí z Plánov obnovy nebola využitá na investície, ale kryla bežné výdavky.

Odkiaľ dlh pochádza a ako ho splatiť

650 miliárd eur si EÚ požičala, aby pomohla krajinám prekonať hospodárske dôsledky pandémie. Peniaze mali smerovať najmä do investícií, na podporu zelenej a digitálnej transformácie. Neskôr ich vlády v EÚ využívali aj ako záložnú pokladnicu na riešenie ďalších kríz, napríklad energetickej po ruskom útoku na Ukrajinu.

Pôžičky sa mali začať splácať od roku 2028, keď v Únii začne platiť ďalší sedemročný rozpočet. Splátky mali pochádzať z nových zdrojov, ktoré by EÚ získala z celoeurópskych daní.

Na nových zdrojoch sa európske krajiny zatiaľ nedohodli. Hrozí teda, že splátky dlhu zhltnú ročne 24 miliárd eur zo štandardného európskeho rozpočtu – teda asi pätinu plánovaných výdavkov. O to menej peňazí ostane na rastúci počet európskych priorít.

Čo s tým

S blížiacim sa termínom prvej splátky sa množia hlasy, že Európska únia by mala splácanie odsunúť, respektíve vymeniť starý dlh za nový. Silným zástancom takéhoto postupu je napríklad francúzsky prezident E. Macron, podpora zaznieva aj zvnútra Európskej komisie či od zástupcu riaditeľa Medzinárodného menového fondu pre Európu.

Ušetrené peniaze by mohli posilniť európske investície do infraštruktúry, obrany či konkurencieschopnosti. Nový európsky dlh by rozšíril ponuku euro-denominovaných cenných papierov a tým by mohol posilniť globálne postavenie eura, najmä pri klesajúcej dôveryhodnosti dolára.

V čom je háčik

Problémom je, že s takýmto riešením by museli súhlasiť všetky členské krajiny. Vrátane tradične skeptických vlád, ako nemecká a holandská. Nemecký kancelár Merz myšlienku odkladu splácania dlhov niekoľkokrát odmietol.

Nepomáhajú ani množiace sa správy, že vlády využili veľkú časť peňazí z Plánov obnovy nie na investície, ale na krytie bežných výdavkov. Španielska vláda z nich napríklad plátala deficit v dôchodkovom fonde, audítori upozorňovali na nehospodárne používanie európskych peňazí aj v iných krajinách.

Oficiálne čísla Eurostatu ukazujú, že používanie Plánov obnovy na krytie bežných výdavkov bolo bežné v mnohých krajinách Únie.

Ako to môže dopadnúť

Dohoda o splácaní dlhu bude pravdepodobne súčasťou väčšieho kompromisu o budúcom rozpočte EÚ (2028 – 2034), ktorý by Brusel chcel dotiahnuť do konca tohto roka.

Podľa ekonóma Zsolta Darvasa zo think-tanku Bruegel by Nemecko a Holandsko mohli súhlasiť s odsunom splátok, ak presadia zmeny v štruktúre európskeho rozpočtu: napríklad presun peňazí z tradičných oblastí do podpory inovácií či výskumu.

Ďalšie správy

Zdanenie mimoriadnych ziskov ropných a plynárenských spoločností nie je medzi odporúčaniami, ktoré dala Európska komisia členským štátom na boj s vysokými cenami energií. V katalógu odporúčaní je zníženie spotreby fosílnych palív, cielené úľavy pre spotrebiteľov aj urýchlenie zelených investícií finančnou motiváciou.

Európsky priemysel dostane predčasne bezplatné emisné povolenky v hodnote štyroch miliárd eur. Komisia ich predčasne uvoľní pred plánovanou reformou trhu s emisiami, firmám chce pomôcť prekonať rastúce ceny energií. Zvažuje tiež, že výrobcovia hnojív budú dostávať bezplatné emisné povolenky dlhšie než iné sektory. Úprava emisných pravidiel má podporiť európskych výrobcov a udržať nižšie ceny hnojív pre farmárov.

Ľudovci v Európskom parlamente chcú ďalšie oslabenie emisných pravidiel pre osobné autá. Minulý rok Únia revidovala pôvodný cieľ stopercentného zníženia emisií do roku 2035 na 90-percentné: za predpokladu, že automobilky investujú do nízkouhlíkovej ocele a obnoviteľných palív. Podpredseda ľudovcov chce posunúť cieľ na de facto 73 percent, pričom ďalších desať percentuálnych bodov by automobilky splnili využívaním obnoviteľných palív a sedem použitím zelenej ocele. Predseda ľudovcov Manfred Weber chce hľadať kompromis so socialistami a liberálmi, presadenie zmien s podporou krajnej pravice však nevylúčil.

Cyprus, Rumunsko a Grécko chcú výrazne zvýšiť ťažbu zemného plynu vo východnom Stredomorí. Tamojšie ložiská sú prakticky nevyužité a vlády tvrdia, že EÚ by mala investovať do ich otvorenia napriek snahám o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a elektrifikáciu ekonomiky.

Spojené štáty sa v tomto roku stanú najväčším európskym dodávateľom zemného plynu. Európske krajiny zatiaľ nedokázali zásadne obmedziť spotrebu a dopyt po americkom LNG zvyšuje aj blokáda Hormuzského prielivu. Podľa správy nezávislého inštitútu Institute for Energy Economics and Financial Analysis rekordne vzrástol aj dovoz skvapalneného plynu z Ruska. Počas prvých troch mesiacov tohto roka ho EÚ doviezla 6,9 miliardy metrov kubických, najviac od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. Únia pritom plánuje úplne zastaviť dovoz ruských energetických surovín do konca roka 2027.

Štatistika: Zemný plyn nám chýba, pritom ho zbytočne spaľujeme na ropných poliach

Energetická agentúra (IEA) vo svojej čerstvej správe Global Methane Tracker 2026 ukazuje na absurdný paradox: ak by sme celosvetovo dokázali zastaviť úniky metánu a zbytočné spaľovanie plynu na ropných poliach, získali by sme 200 miliárd kubických metrov plynu ročne. To je takmer dvojnásobok objemu, ktorý momentálne uviazol v Hormuzskom zálive.

Zavedenie potrebného vybavenia a infraštruktúry na dosiahnutie celej úspory môže byť podľa agentúry časovo náročné. No ak by hlavní vývozcovia s voľnou kapacitou a importéri plynu zaviedli okamžité opatrenia na obmedzenie metánových emisií pri ťažbe a dodávke plynu, už v krátkom čase by to mohlo na svetový trh uvoľniť asi 15 miliárd metrov kubických suroviny.

Potenciál dodatočných dodávok plynu pri zavedení rýchlych obmedzení emisií metánu (prepočet IEA)

 

 

Zdroj: IEA – Global Methane Tracker

Článok bol publikovaný 18.5.2026: https://eubrief.sme.sk/ekonomika-a-euro/c/europske-automobilky-prechadzaju-od-aut-k-dronom