The European Defence Agency has presented its report on the EU defence spending in the last year. While costs are up year-on-year, countries have started to buy in bulk, especially quickly accessible and non-European solutions. Experts therefore warn that this will only harm common defence. Slovakia has improved especially in investments, Hungary is the EU leader in these.

Európska obranná agentúra predstavila správu o výdavkoch na obranu v EÚ za minulý rok. Tie sa síce medziročne zvyšujú, no krajiny začali vo veľkom nakupovať najmä rýchlo dostupné a mimoeurópske riešenia. Experti preto upozorňujú, že to spoločnej obrane iba uškodí. Slovensko sa zlepšilo hlavne v investíciách, Maďarsko je v nich lídrom v EÚ.

Európska obranná agentúra predstavila správu o výdavkoch na obranu v EÚ za minulý rok. Tie sa síce medziročne zvyšujú, no krajiny začali vo veľkom nakupovať najmä rýchlo dostupné a mimoeurópske riešenia. Experti preto upozorňujú, že to spoločnej obrane iba uškodí. Slovensko sa zlepšilo hlavne v investíciách, Maďarsko je v nich lídrom v EÚ.

Európska obranná agentúra (EDA) predstavila 30. novembra svoju každoročnú analýzu európskych obranných dát. Tá najnovšia sleduje obranné dáta z roku 2022 a tvrdí, že výdavky na obranu 27 členských štátov sa aj v minulom roku zvýšili, a to už ôsmy rok po sebe.

Výdavky na obranu dosiahli 240 miliárd eur, čo je v priemere 1,5  percenta HDP. Táto úroveň je však podobná ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

Navyše, ako upozorňuje EDA, dáta, ktoré v správe prezentuje, ešte plne neodrážajú reakciu členských štátov na ruskú agresiu na Ukrajine. Väčšina bezprecedentného podielu vojny na náraste výdavkov na obranu v Únii sa odrazila až v rozpočtoch na tento rok. Tie ale agentúra zhodnotí až v roku 2024.

Viac nákupov, menej výskumu

Rekordných 58 miliárd eur, respektíve 24,2 percenta z celkových obranných výdavkov, vyčlenili v minulom roku členské štáty EÚ na obranné investície. Tie sa týkajú jednak obstarávania obranného vybavenia a jednak výskumu a vývoja (R&D).

Toto navýšenie už štvrtý rok po sebe podľa EDA „dokazuje záväzok členských štátov splniť a prekročiť dohodnutú kolektívnu referenčnú hodnotu“. Krajiny sa totiž spoločne zaviazali k tomu, že zo svojich obranných výdavkov budú na tieto investície využívať minimálne pätinu z obranného rozpočtu. Trendom však je, že krajiny uprednostňujú štandardné obstarávania a vybavenia napriek tomu, že všeobecne vzrástol počet výskumných a vývojových aktivít.

Pod 20 percent investuje do obrany v súčasnosti sedem krajín EÚ, najmenej Rakúsko (9,5 percenta), Írsko (10,7 percenta) a Cyprus (13,2 percenta). Najviac peňazí z obranného rozpočtu alokuje do investícií podľa štatistík Maďarsko, a to vyše 48 percent. Po Luxemburgu je tak náš južný sused v tejto oblasti lídrom v bloku.

Slovensko v minulom roku takto investovalo 28,4 percentá obranného rozpočtu, čo je o takmer tri percentuálne body viac ako v Českej republike.

Členské štáty vyčlenili 48,6 miliardy eur na obstarávanie nového vybavenia, čo predstavuje 83,7 percenta investičných výdavkov na obranu. To je približne o sedem percent viac, ako to bolo v roku 2021.

Euroexperti však upozorňujú, že viac ako 70 percent európskych objednávok na vojenské vybavenie a prostriedky sa realizuje mimo Európy. V minulom roku sa teda menej ako tretina zákaziek obstarávala v rámci bloku. Pripomínajú preto, že ak napríklad krajina od neeurópskeho dodávateľa zakúpi hlavnú zbrojnú platformu, teda systém ochrany dôležitých objektov, zvyčajne sa zaväzuje využívať ju na 20 až 30 rokov. Navyše sa stáva súčasťou infraštruktúry systému, jej príslušných pravidiel a doktrín a celého radu ďalších aspektov, od ktorých sa bude náročné odrezať.

„Ak sa bežné obstarávanie bude vykonávať nekoordinovaným spôsobom alebo sa bude spoliehať najmä na riešenia z krajín mimo EÚ, mohlo by to v budúcnosti obmedziť európsku spoluprácu. Aj preto musia členské štáty efektívne využívať ohlásené zvýšenia rozpočtu a koordinovať svoje obranné investície prostredníctvom spoločného európskeho obranného výskumu a vývoja a akvizičných rámcov,“ vysvetľuje v správe EDA.

V roku 2022 členské štáty EÚ alokovali na obranný výskum a technológie dokopy 3,5 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o zníženie o 200 miliónov eur a zároveň je stále výrazne pod referenčnou hodnotou dvoch percent, na ktorej sa krajiny dohodli.

„Spolu s nekoordinovanými investíciami do obrany predstavuje tento trend výzvu pre súdržnosť európskeho obranného prostredia, čím sa zvyšuje aj riziko fragmentácie,“ konštatuje správa EDA.

„Musíme zvýšiť úroveň našich ambícií,“ povedal Joseph Borrell, šéf európskej diplomacie aj Európskej obrannej agentúry, o európskych kooperatívnych vojenských projektoch. „Toto je príležitosť myslieť vo veľkom,“ dodal a vyzval krajiny a obranný priemysel na vyššie investovanie do spoločných projektov výskumu a technológií.

Európsky obranný fond (EDF) aj preto v ostatnom období značne zvýšil financovanie kolaboratívnych aktivít v oblasti výskumu a vývoja. V roku 2021 napríklad spustil prvú výzvu na predkladanie projektov na výskumné aktivity a vyčlenil 309,5 milióna eur. Záujem však nebol závratný. Ak by sa totiž všetky finančné prostriedky na výskum z EDF na rok 2021 pridelili do konca roku 2022, EÚ by sa spoločne priblížila k referenčnej hranici dvoch percent výdavkov na výskum a technológie. Dnes tam ani zďaleka nie je.

EDA nabáda členské krajiny, aby posilnili vlastné aktivity najmä v etablovaných a už existujúcich platformách a rámcoch európskeho obranného výskumu vrátane rámca EDA Ad Hoc, Hub pre európske obranné inovácie (HEDI) alebo cez nové výskumné skupiny CapTechs.

Ročne štyri eurá na osobu

Európska komisia začiatkom budúceho roka navrhne Program európskeho obranného priemyslu. Ten by mal integrovať skúsenosti z najnovšej legislatívy EÚ, najmä ASAP a EDIRPA. Kým legislatíva ASAP predstavila rámce na podporu výroby munície a vyčlenila naň pol miliardy eur na roky 2023 a 2025, EDIRPA predstavuje zákon o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného zákona o obstarávaní. EDIRPA má rozpočet 300 miliónov eur.

Napriek tomu odhodlanie na európskej úrovni nie je také jednoznačné. Ani rozpočet necelých osem miliárd eur v Európskom obrannom fonde na obdobie rokov 2021 až 2027, zameranom práve na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie – financovaný z rozpočtu Európskej únie –, nie je v konečnom dôsledku taký veľký, ako sa pôvodne očakávalo (13 miliárd eur).

Komisia tiež pripravuje pravidlá na to, ako by sa obranné výdavky na európske projekty dali oslobodiť od DPH – čo by mohlo posilniť spoločné obstarávania – či obranné spôsobilosti dokonca spoločne vlastniť. Rovnako momentálne skúma, ako by sa vládne investície do obrany mohli zohľadniť v rámci pravidiel EÚ pre fiškálnu správu. Podľa šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyen je to „relevantný faktor, keď hodnotíme to, či majú členské štáty nadmerný deficit“.

Európsky rozpočet na obranu dnes predstavuje približne štyri eurá ročne na jedného Európana alebo Európanku.

Výdavky na obranu rastú celosvetovo

Európske štatistiky odhadujú, že obranné výdavky by do roku 2025 mali narásť o ďalších 70 miliárd eur a „členské štáty sú na dobrej ceste splniť svoje záväzky ešte predtým,“ uvádza v správe EDA.

Veľké mocnosti vrátane Ruska, Číny aj Spojených štátov financovanie obrany rovnako rozširujú. Rýchlosť nabrali najmä výdavky v Rusku, ktoré pre vojnu na Ukrajine vzrástli medzi rokmi 2021 a 2022 z 3,6 percent HDP na 4,3 percentá HDP. Čínske výdavky ostávajú relatívne stabilné, okolo 1,6 až 2,3 percenta HDP. Priemer ostatných troch rokov v Spojených štátoch bol 3,5 percenta HDP.

V absolútnych číslach na obranu zďaleka najviac v minulom roku míňali Američania (794 miliárd eur), za nimi nasledovala Čína s 273 miliardami eur, po nej štáty EÚ (240 miliárd eur) a Rusko s 92 miliardami eur v obrannom rozpočte.

Článok bol publikovaný 6/12/2023 na EURACTIV.sk