EU has lost a fifth of its critical capacities and defense technology after brexit, which the UK had made available for the Union. Although there is now a clear path for numerous initiatives, which the UK blocked in the EU, the security of European NATO members is ever more dependent on the non-European partners.
Únia po brexite stratila pätinu svojich kritických kapacít a obrannej techniky, ktorú sprostredkúvalo Spojené kráľovstvo. Hoci sa uvoľnila cesta mnohým iniciatívam, ktoré Briti v Únii blokovali, európske členské štáty NATO sú vo svojej bezpečnosti nateraz na mimoeurópskych partneroch ešte závislejšie.
Spojené kráľovstvo opustilo Európsku úniu v čase, keď sa medzi krajinami začalo čoraz viac diskutovať o potrebe intenzívnejšej európskej obrannej spolupráce, a to aj vo forme tzv. strategickej autonómie. Hoci britský odchod dal Únii priestor rozvíjať sa tam, kde to Londýn nechcel, bez tak zásadného partnera môžu byt európske obranné ambície pre 27 krajín priveľké.
Blok po brexite prichádza nielen o člena s permanentným kreslom v Bezpečnostnej rade OSN a zároveň jednu z pätice nukleárnych veľmocí. Briti v Únii zabezpečovali (minimálne na papieri) aj jeden z najvyšších obranných rozpočtov. Len šesť krajín Severoatlantickej aliancie totiž dokázalo splniť dvojpercentný záväzok obranných výdavkov, medzi nimi aj Spojené kráľovstvo.
Briti míňali zhruba štvrtinu celkového kombinovaného rozpočtu EÚ na obranu. Asi pätina kritických kapacít EÚ, vrátane námorných hliadkovacích lietadiel, viacúčelových fregát, či satelitu včasného varovania, bola tiež britská. Krajiny Únie, ktoré sú súčasťou NATO, už (okrem Francúzka) vo velení nemajú žiadnu najvyššiu veliteľskú pozíciu. Dokáže teda Únia bez tak zásadného člena vystavať skutočnú spoločnú obranu?
Podľa nedávno zverejnenej štúdie spôsobí strata tak dôležitého partnera, akým je Spojené kráľovstvo, Únii nielen stratu kredibility ako možného dôležitého vojenského aktéra, ale oslabí aj možnosť naplniť cieľ strategickej autonómie.
Čo stráca Londýn?
Od obdobia, kedy bolo jasné, že Spojené kráľovstvo z bloku vystúpi, sa otvárali dvere pre francúzsko-nemecký tandem za spoločnú európsku obranu. Tradičné blokovanie spoločných obranných aktivít zo strany Londýna dalo priestor iniciatívam ako PESCO, Európsky obranný fond (EDF), či rozšíreniu celkového obranného rozpočtu Únie.
Briti odmietali podporovať vznik nových štruktúr mimo NATO, dokonca sa len v minimálnej miere zapájali do spoločných misií EÚ (misie SBOP) aj v regiónoch ako Balkán, Gruzínsko, či Indonézia, ktoré boli a sú pre Londýn strategické. Prispievať sa zdráhali aj na Európsku obrannú agentúru, čo spomalilo jej rozvoj, ale aj možnosti odštartovať nadnárodné projekty EÚ, či koordinovať národné plánovanie spôsobilostí.
Témou predbrexitovej kampane boli aj snahy Bruselu rozvíjať spoluprácu v obrane, a tak „podkopávať“ NATO, prípadne „siahať“ na národnú suverenitu krajín, tvrdili stúpenci tvrdého odchodu. Hoci Únia nemá legislatívnu právomoc v oblasti obrany a pri bezpečnostných otázkach požaduje jednohlasný súhlas všetkých 27 členov, štáty spolupracujú na rozličných parciálnych témach. Tie najnovšie sa týkali najmä výskumu, či spoločných vojenských nasadení.
A práve tento element môže Spojenému kráľovstvu chýbať. Analytici z výskumného centra britskej snemovne tvrdia, že „vplyv brexitu na armádu Spojeného kráľovstva je v blízkej budúcnosti pravdepodobne minimálny“. Z dlhodobejšieho hľadiska sa však výrazne zníži schopnosť Spojeného kráľovstva „ovplyvňovať alebo formovať program SBOP do budúcnosti“.
Výrazný vplyv brexitu môže v oblasti bezpečnosti pocítiť aj britský obranný priemysel. Mimo jednotného trhu bude pre spoločnosti oveľa ťažšie zúčastňovať sa na spomínaných európskych obranných projektoch a získať prístup k európskym fondom. Udržať sa na orbite európskeho obranného záujmu preto bude dôležité aj pre Spojené kráľovstvo.
Spoločné záujmy
Londýn sa v súčasnosti snaží získať podobný druh dohody, aký má s Úniou napríklad Kanada. Zjednodušene by podľa nej pri rôznom predaji tovarov a služieb nemusela dodržiavať európske štandardy. Únia ponuku odmieta, no obe strany musia nájsť kompromis do konca roka. Otázka obrany a bezpečnosti a nastavenie noriem spolupráce však pri množstve iných oblastí, kde sa Londýn s Bruselom ešte nedohodli, ustupuje do úzadia.
Britská politická deklarácia z októbra 2017, ktorá bola súčasťou dohody o vystúpení, vyjadrila zámer Spojeného kráľovstva a EÚ „podporiť ambicióznu, úzku a trvalú spoluprácu v oblasti vonkajších hrozieb“. Akákoľvek budúca spolupráca by však mala rešpektovať „strategické a bezpečnostné záujmy oboch strán a ich príslušné právne poriadky“.
Podľa ministerského vyhlásenia Spojeného kráľovstva, ktoré vo februári tohto roka načrtlo ciele rokovaní Spojeného kráľovstva s EÚ, je Británia otvorená účasti na programoch a nástrojoch EÚ, a to od prípadu k prípadu.
Únia by podľa vlastných predstáv videla Spojené kráľovstvo najradšej v „aktívnom dialógu“ o obranných témach ako zapojenie do výskumu, či zdieľanie spravodajských informácií. No akákoľvek účasť na projektoch a programoch Únie bude musieť akceptovať dohľad Európskeho súdneho dvora.
Aktívnejší bude Londýn pravdepodobne v NATO, ktoré po brexite už z 80 percent stojí na finančných zdrojoch krajín mimo Únie. Intenzívnejšiu orientáciu na Alianciu naznačuje aj aktívnejšie zapojenie vo vojenských cvičeniach transatlantického bloku: Briti vedú prápor v Estónsku, aktivizujú sa stále viac v Iraku a sú významným prispievateľom v najväčších tréningoch Trident Juncture či Defender Europe.
Politické rozhodnutie nájde podporu aj medzi obyvateľmi. Podľa prieskumu Pew Research Center z februára sa pozitívny pohľad na Alianciu zvýšil medzi Britmi o päť percentuálnych bodov, zatiaľ čo transatlantická spolupráca stratila podporu medzi Američanmi, Francúzmi aj Nemcami.
Vzhľadom na svoju skúsenosť s obrannými štruktúrami Únie bude Londýn pravdepodobne podporovať aj bližšiu spoluprácu medzí Úniou a NATO.
Ako zapojiť Britov?
Experti teraz odporúčajú sústrediť sa na posilňovanie operačnej pripravenosti EÚ tak, aby bola schopná zvládať krízy na perifériách Európy i mimo nej. Aj preto bude dôležité udržať si v Spojenom kráľovstve blízkeho partnera.
Alternatívou by mohla byť bezpečnostná dohoda so Spojeným kráľovstvom, ktorá by obe strany prepojila v operačnom plánovaní, plánovaní kapacít, či krízového riadenia. Dôležitosť zapojenia tretích krajín do projektov Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) prízvukuje aj Slovensko, hoci sa Londýn ešte ako člen EÚ nepripojil do tejto aktivity, podobne ako Malta a Dánsko. Paralelne sa hovorí aj o možnosti zapojenia do EDF, ktoré stále nevyriešilo podmienky účasti tretích krajín.
Európske iniciatívy, ktoré v oblasti bezpečnosti zahŕňajú aj pobrexitovú Britániu však už existujú. Obe iniciuje francúzsky prezident Macron, no ich riadenie je postavené mimo štruktúr Únie. Jednak ide o Európsku intervenčnú iniciatívu (EII/E2I), do ktorej Briti vstúpili hneď pri jej vzniku, v lete 2018. Projekt by mal umožniť výrazne rýchlejšiu reakciu v krízových situáciách, ako akákoľvek iniciatíva Únie, ktorá musí v obrane čakať na súhlas dvadsať sedmičky.
Druhou je idea zriadenia Európskej bezpečnostnej rady, kde by mal miesto aj Londýn a ktorá by rovnako zrýchlila proces spoločnej odpovede tých, ktorí na vonkajšie hrozby spoločne odpovedať chcú.
Menej reálne sa zdá byť britské zapájanie do misií SBOP, ku ktorým Briti pristupovali zdráhavo aj v čase svojho členstva v EÚ. Navyše, po vystúpení sa obmedzuje aj možnosť zapojenia do plánovania a rozhodovania pri misiách, čo môže Londýn odrádzať ešte viac. Svoju expertízu a kapacity tak budú môcť orientovať priamo do Severoatlantickej aliancie.
Otvorených je ale aj množstvo ďalších bezpečnostných otázok. Napríklad, ako budú vyzerať ďalšie aktivity Britov v Europole, či ďalších európskych databázach trestnej činnosti či systému spoločných zatykačov. Spojené kráľovstvo nebude môcť byť podľa legislatívy aktívnym členom, no aj pre Úniu bude pozitívne, ak sa nájde najvhodnejší spôsob jeho zapojenia. Podobne je na tom šifrovaná vojenská sieť satelitného systému EÚ Galileo, v ktorej rozvoji hral jednu z hlavných úloh práve britský priemysel.
„Nádejou EÚ musí byť, že keď vášne brexitu vstúpia do histórie a v Londýne začnú prevládať racionálnejšie záujmy a bezpečnostné priority, tradičný vzorec úzkej spolupráce spravodajskej služby, vojenských zložiek a priemyslu medzi Londýnom a jeho kľúčovými partnermi EÚ sa rýchlo obnoví,“ hovorí Jamie Shea, výskumník Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá.
