The European Committee on Culture has approved the European Parliament's position on a law that would prevent politicians from buying more than a 25 per cent stake in the media, which in the past would have prevented the Czech Prime Minister Andrej Babiš from owning the media. The act still needs to be approved by the full plenary of the European Parliament, after which negotiations with the member states will begin.

Európsky výbor pre kultúru schválil europarlamentnú pozíciu k zákonu, vďaka ktorému politici nebudú môcť kúpiť viac ako 25-percentný podiel v médiách, čo by v minulosti zabránilo vlastníctvo médií českým premiérom Andrejom Babišom. Akt ešte musí schváliť celé plénum europarlamentu, potom začnú rokovania s členskými štátmi.

Poslanci Európskeho parlamentu z Výboru pre kultúru a vzdelávanie vo štvrtok pozmenili a doplnili návrh európskeho zákona o slobode médií.

Pozíciu k európskemu aktu o slobode médií podporilo 24 členov výboru, traja boli proti a štyria sa zdržali. Zmenou chcú europoslanci zaistiť, aby nové pravidlá zaviazali členské štáty EÚ zabezpečiť a chrániť pluralitu a nezávislosť médií pred vládnymi, politickými a ekonomickými vplyvmi aj súkromnými záujmami.

Podľa českého europoslanca Marcela Kolaju (Piráti/Zelení-EFA) legislatíva povedie ku kvalitnejšej žurnalistike. „Keď noviny vlastní politik, občania prirodzene strácajú dôveru vo všetko, čo píšu. Ako sa môžeme spoľahnúť na to, že novinári budú poskytovať objektívne informácie, keď ich platy závisia od spokojnosti tých, o ktorých píšu? Nemôžeme,“ myslí si Kolaja.

„Vďaka zákonu o slobodných médiách už vysokopostavení európski politici nebudú môcť vlastniť viac ako 25-percentný podiel v novinách, televízii alebo dokonca rozhlase. Nebude sa teda opakovať to, čo sme zažívali niekoľko rokov, keď jeden z najväčších mediálnych domov v Českej republike vlastnil bývalý premiér Andrej Babiš,“ dodal pirátsky europoslanec.

Jednému médiu maximálne 15 percent za reklamu

Poslanci doplnili návrh zákona tak, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali na všetky mediálne obsahy, nielen na správy a aktuálne udalosti, ako navrhuje Európska komisia.

Poslanci zakazujú všetky formy zasahovania a nátlaku na médiá vrátane nútenia novinárov zverejňovať svoje zdroje, povoliť prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach a používania spywaru proti nim. Používanie špionážneho softvéru môže nariadiť iba nezávislý súdny orgán pri vyšetrovaní závažných trestných činov, ako je terorizmus alebo obchodovanie s ľuďmi.

Zákonodarcovia navrhujú tiež obmedziť verejnú reklamu pridelenú jednému poskytovateľovi médií, online platforme alebo vyhľadávaču na 15 percent z celkového rozpočtu na reklamu v danej krajine EÚ. Rozdávanie štátnych reklám vybraných médiám v minulosti pokrivilo mediálny trh napríklad v Maďarsku.

Médiá tiež budú musieť zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch. Europarlament žiada, aby poskytovatelia mediálnych služieb informovali o akomkoľvek potenciálnom konflikte záujmov a o akýchkoľvek pokusoch o zasahovanie do redakčných rozhodnutí.

Pravidlá aj pre platformy

V snahe chrániť európske médiá pred veľkými online platformami, ktoré svojvoľne vymazávajú alebo obmedzujú svoj obsah, poslanci požadujú zavedenie postupu vyhlásení a overení, ktorý pomôže odlíšiť nezávislé médiá od tých nečestných. Navrhujú tiež 24-hodinové vyjednávacie okno so zapojením národných regulačných orgánov, kým veľká online platforma pristúpi k pozastaveniu alebo obmedzeniu nejakého obsahu.

Členské štáty by mali financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom viacročných rozpočtov, aby zabránili politickým zásahom a zabezpečili rozpočtovú predvídateľnosť. Poslanci tiež upravili pravidlá o systémoch merania sledovanosti, aby boli spravodlivejšie a transparentnejšie.

Okrem toho europoslanci chcú, aby nový orgán EÚ zriadený zákonom (Európska rada pre mediálne služby) bola právne a funkčne nezávislá od eurokomisie a mohla konať sama, nielen na žiadosť eurokomisie.

Text prijatý výborom musí väčšinou hlasov odobriť aj plénum europarlamentu, hlasovanie je naplánované na 2. – 5. októbra v Štrasburgu. Potom europarlamentu začne rokovať s Radou EÚ o konečnej podobe zákona o slobode médií.

Slovensko novinárov nechráni

Európsky zákon o slobode médií však nie je jedinou iniciatívou EÚ, ktorou chce ochrániť pluralitu žurnalistiky. Komisia dva roky dozadu vydala odporúčanie na ochranu novinárov a odporúčanie pre boj so šikanóznymi žalobami (SLAPP).

Organizácia Reportéri bez hraníc nedávno upozornila, že slovenská vláda tieto odporúčania neprebrala a vyzvala novú vládu, nech tak urobí.

„Členstvo v EÚ predpokladá plnenie jej odporúčaní týkajúcich sa bezpečnosti novinárov a boja proti SLAPP. Zaviažte sa, že to budete robiť. Slovensko si musí zachovať pozitívnu dynamiku, aby mohlo aj naďalej zohrávať dôveryhodnú úlohu na európskej úrovni v boji proti dezinformáciám a v podpore spoľahlivého spravodajstva a informácií,“ hovorí Pavol Szalai, vedúci kancelárie organizácie pre EÚ a Balkán.

Organizácia upozorňuje, že politici útoky na novinárov skôr vyvolávajú, než s nimi bojujú. Reportéri bez hraníc tiež vidia nedostatky vo vyškoľovaní policajtov v otázkach bezpečnosti novinárov, ako aj stratégií pri protestoch a ochrane žien novinárok. Skritizovala tiež fakt, že návrh na zmiernenie výnimočne prísnych trestov za ohováranie neprešiel v parlamente. Na Slovensku tak za písanie článku hrozí až osemročné väzenie, čo je výrazne viac než v iných členských krajinách EÚ.

Článok bol publikovaný 08/09/2023 na EURACTIV.sk