The Union will present plans for new solutions to protect free media in the EU in the autumn, and these need, in particular, well-targeted financial support. But Hungary needs to be approached radically, and the sanctions are surprisingly supported by the V4.   

Únia na jeseň predstaví plány na nové riešenia ochrany slobodných médií v EÚ, tie potrebujú najmä dobre nastavenú finančnú podporu. K Maďarsku ale treba pristúpiť radikálne, sankcie prekvapivo podporujú aj obyvatelia V4.   

Málokto čakal, že to Únia bude musieť robiť, a teraz to prichádza neskoro. Európska komisia na jeseň predstaví plány, ako chce ochrániť svoje slobodné médiá.

Európsky akt o slobode médií má riešiť viacero problémov, s ktorými sa európske noviny, rádiá, televízie, ale aj webové portály stretávajú. Napríklad nedostatok financovania, tlak spolitizovaných regulátorov alebo snahy o ovplyvňovanie vlastníkmi. Riešenia týchto situácií chce predstaviť eurokomisia už na jeseň, nový balíček však môže byť na niektoré krajiny prikrátky.

„Viktor Orbán dokázal deformovaním maďarského mediálneho trhu dosiahnuť efekt, aký dosahovala komunistická propaganda,“ povedala na nedávnej diskusii šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová s tým, že je podľa nej najvyšší čas, aby Únia pristúpila k radikálnym riešeniam.

Peniaze môžu aj ublížiť

Radoslav Kutaš, štátny tajomník slovenského rezortu kultúry, prízvukuje, že Únia má právo v oblasti slobody médií konať. A to nie len z pozície strážcu zásad právneho štátu, ale aj pravidiel vnútorného trhu. „Ak príde na Slovensko zahraničný novinár, mal by mať napríklad nárok na rovnakú ochranu zdroja, akú mal aj doma,“ popisuje logiku spoločných európskych mediálnych zákonov Kutaš.

Prvý návrh Európskeho aktu o slobode médií má prísť už na jeseň a dopĺňať bude ostatné iniciatívy Únie v tejto oblasti, najmä legislatívu na ochranu novinárov pred šikanóznymi žalobami a balíky týkajúce sa digitalizácie, ktoré upravia povinnosti platforiem a pomôžu s bojom proti dezinformáciám.

Jesenný balík má riešiť viacero problémov, napríklad aj s transparentnosťou vlastníkov médií. To sa totiž podľa Václava Štětku, mediálneho výskumníka z Loughborough University, dnes nadmerne koncentruje v rukách finančných skupín, ktoré si médiá kupujú ako nástroj vplyvu. To ohrozuje nezávislosť redakcií, napríklad cez autocenzúru.

Dnes ale neexistuje jednotný európsky register, v ktorom by si čitatelia alebo diváci mohli spoľahlivo overiť, kto dané médium vlastní, a rozhodnúť sa, či v jeho spravodajstve vidia tlak zo strany vedenia.

„Dominancia tohto typu vlastníctva je dôsledkom ťažkej finančnej situácie, v ktorej sa spravodajské médiá dlhodobo nachádzajú a ktorá ich vháňa do náručia takýchto vlastníkov,“ hovorí Štětka. Ak teda chce Únia podporovať slobodu médií, nezaobíde sa to podľa neho bez finančnej podpory.

Balogová však upozorňuje, že je veľmi dôležité takúto podporu nastaviť citlivo. Rozdané peniaze totiž môžu mediálnemu trhu aj uškodiť. Napríklad ak jedno médium vďaka podpore bude môcť existovať bez paywall-u, môže to ohroziť existenciu jeho konkurencie, ktorá svoj obsah zamkýna.

Procesy získavania európskych peňazí by sa podľa nej mali čo najviac odformalizovať, dnes v nich totiž vníma zväzujúce podmienky. Peniaze sa napríklad nemôžu použiť na platy novinárov alebo je podpora podmienená pokrývaním konkrétnych tém, prípadne je určená iba na tréning.

Václav Štětka si tiež myslí, že jeden z vhodných spôsobov podpory médií by bolo zjednotenie sadzieb DPH za mediálne služby. „Neexistuje dôvod, prečo by táto sadzba nemala byť nulová,“ hovorí s tým, že takto svoje médiá podporujú napríklad severské krajiny.

Maďarsko potrebuje radikálne riešenia

Diskutujúci sa však zhodli, že v prípade Maďarska už podobný legislatívny balík nepomôže.

„Je výborné, že Únia sa chystá pretlačiť veľký balík mediálnej legislatívy, ale pokiaľ nebude pripravená sama chrániť svoje hodnoty, tak to opäť zostane v rovine symbolov,“ myslí si Balogová.

Sama je aj za radikálne riešenia, napríklad za to, aby boli krajine, ktorá nedostatočne chráni základné hodnoty Európskej únie, vrátane slobody médií, odobrané eurofondy. Maďarsku už stopka únijných peňazí hrozí, týka sa to však iba tých, pri ktorých Európska komisia dokáže ohrozenie korupciou.

Návrh na podmienenie všetkých dodržiavaním základných európskych hodnôt už prešiel aj európskym parlamentom, spravodajcom tejto správy bol slovenský europoslanec Michal Šimečka. Europarlament však nemá moc iniciovať európsky legislatívny proces, s návrhom by teda musela prísť eurokomisia.

Finančné tresty za narúšanie slobody médií majú aj prekvapivo silnú podporu obyvateľov krajín Vyšehradskej štvorky. Za takýto nástroj sa v nedávnom výskume českej Rady pre redakčnú nezávislosť zasadila väčšina obyvateľov Slovenska, Česka, ale aj Maďarska a Poľska.

„Komisia by túto podporu mala využiť,“ myslí si Štětka.