Európska únia dnes určuje pravidlá len pre cezhraničné dôchodky. [EC/John Charlton]

The Conference on the Future of Europe recommends the introduction of European minimum pensions. The Slovak Ministry of Labour is in favour of improving social policy at European level, taking into account the specificities of the Member States. However, such a proposal would not mean that Slovaks would have the same pensions as Germans.


Konferencia o budúcnosti Európy odporúča predstaviť európske minimálne dôchodky. Slovenský rezort práce je za zlepšenie sociálnej politiky na európskej úrovni, s prihliadnutím na špecifiká členských štátov. Takýto návrh by však neznamenal, že by Slováci mali rovnaké dôchodky ako Nemci.

Schválením 48 odporúčaní na zreformovanie EÚ svoju činnosť ukončil už aj posledný z európskych občianskych panelov Konferencie o budúcnosti Európy. Celkový počet odporúčaní od Európanov sa tak vyšplhal na 178.

Panel číslo jedna prišiel s odporúčaniami najneskôr, pre pandemickú situáciu totiž musel stretnutia náhodne vybraných občanov EÚ prekladať. Zo všetkých štyroch mal najviac nesúrodé tematické zameranie, týkal sa totiž hospodárstva, sociálnych a pracovných vecí, vzdelávania, kultúry, digitálnej transformácie, športu aj problémov mladých ľudí.

So zvyšnými tromi panelmi má však spoločnú veľkú ambicióznosť. Európania v rámci odporúčaní zopakovali požiadavku po spravodlivých európskych minimálnych mzdách a tiež otvorili tému jednotných kritérií pre dôchodky.

Konkrétne odporučili, „aby mala EÚ väčšie právomoci v oblasti sociálnej politiky s cieľom harmonizovať a stanoviť minimálne pravidlá a dôchodkové dávky v celej EÚ.“ Ide o odporúčanie č. 21.

Slovenskému ministerstvu práce sa nápad pozdáva. „Zo strany EÚ podporujeme akúkoľvek snahu, ktorá zmierňuje byrokratické zaťaženie, napríklad pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,“ odkazuje rezort pre EURACTIV Slovensko.

„Vítame aj zlepšenie a zefektívnenie sociálnej politiky na európskej úrovni s prihliadnutím na sociálne a ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov,“ dodáva ministerstvo.

Teraz riešia iba cezhraničné situácie

Európska únia má dnes iba okresané právomoci v sociálnej oblasti. V prípade dôchodkov rieši iba situácie ľudí, ktorí sa sťahujú medzi rôznymi členskými krajinami. Stanovenie minimálnych pravidiel pre dôchodky v EÚ je teda ambicióznym nápadom, ktorý by si vyžadoval zmenu základných zmlúv, aby EÚ v tejto oblasti dostala právomoci prijímať legislatívu ovplyvňujúcu vnútroštátne záležitosti.

Podobne ako pri minimálnych mzdách by takáto legislatíva neznamenala určenie rovnakej minimálnej sumy pre všetky krajiny EÚ. Legislatíva by pravdepodobne odvodzovala pravidlá napríklad od cenovej hladiny v krajine, výšky životného minima alebo podobných ekonomických ukazovateľov.

„Medzi závery, ktoré by mali mať aj na Slovensku najvyššiu pozornosť, by som zaradila hneď prvé odporúčanie, ktoré má za cieľ zaviesť minimálnu mzdu v členských štátoch EU a tým postaviť na rovnakú úroveň kvalitu života vo všetkých členských štátoch,“ myslí si slovenská občianska delegátka Zuzana Hozlárová, ktorá v štruktúrach konferencie zastupuje slovenských občanov.

Európske minimálne mzdy už prechádzajú legislatívnym procesom, vzhľadom na jazyk základných zmlúv ale Únia nemôže určovať výšku miezd v členských štátoch. Členské štáty, ktoré koncept minimálnych miezd majú, si teda budú môcť sami určiť, aké kritériá podľa nich zabezpečia primeranú výšku platu.

Občiansky panel ďalej odporučil odlíšiť dôchodkový vek podľa kategorizácie povolaní. Konkrétne tak, že „duševne a fyzicky náročné povolania” by umožňovali skorší odchod do dôchodku.

Zaviazali sa odporúčania zrealizovať

Medzi ďalšie zaujímavé odporúčania z prvého panela tiež patrí daňová harmonizácia v členských štátoch, tá by mala štátne aj európske rozpočty chrániť pred únikmi v takzvaných daňových rajoch. Európania by tiež radi videli daňové stimuly na odrádzanie presunu pracovných miest mimo Európy.

„Svoju dôležitosť hrajú aj odporúčania týkajúce sa vzdelávania a mládeže, napríklad harmonizácia úrovne všetkých vzdelávacích programov v EÚ či vytvorenie platformy na informovanie a vzdelávanie prostredníctvom materiálov o zmene klímy, udržateľnosti a environmentálnych tém,“ myslí si Hozlárová.

Z oblasti vzdelávania sa do odporúčaní dostala tiež povinnosť okrem materinského jazyka dosiahnuť jazykovú úroveň aspoň C1 v inom jazyku EÚ.

Európania sa v paneli stretli iba niekoľko dní po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Aj keď sa ich panel netýkal oblasti bezpečnosti a zahraničných vecí (tento panel už ukončil prácu vo februári), účastníci sa k téme aspoň vyjadrili protestnou akciou.

Do odporúčaní sa však dostala aj potreba reagovať na dezinformácie a zlepšiť mediálnu a internetovú gramotnosť. Európania teda odporučili vytvoriť na základnej škole nový povinný predmet, ktorý by školákov učil o nebezpečenstvách internetu a digitalizácie.

Vedenie konferencie o budúcnosti Európy sa zaviazalo, že do záverečnej správy sa dostanú všetky odporúčania Európanov. Tieto závery majú vytvoriť do 9. mája. Na to, aby sa pretavili do reality musia prejsť klasickým legislatívnym procesom. Ten by v prípade zmien základných zmlúv museli iniciovať členské štáty v rámci Rady EÚ.

 

Článok bol publikovaný 25/3/2022 na EURACTIV.sk