According to experts, Russia’s hybrid attacks aim to create the impression that European politicians are incapable of making decisions or managing crises. They argue that hybrid warfare requires a comprehensive response — from reducing energy dependence to mobilizing citizens. “We need to raise public awareness of these attacks precisely so that we do not have to deploy the military in the future,” says Brigadier General Jürgen Schrödl.

---

 

Ruské hybridné útoky chcú podľa expertov vyvolať dojem, že európski politici nie sú schopní prijímať rozhodnutia ani zvládať krízy. Hybridná vojna si podľa nich vyžaduje komplexnú odpoveď, od znižovania energetickej závislosti po aktivizáciu občanov. „Je nutné zvýšiť ich povedomie o útokoch práve preto, aby v budúcnosti nemuselo dôjsť k nasadeniu armády,“ hovorí brigádny generál Jürgen Schrödl.

Už od čias boľševickej revolúcie bolo neskrývaným cieľom zahraničnej politiky Kremľa podkopávať európsku demokraciu, píše sa v knihe Autokracia, s.r.o. (2024). V čase studenej vojny Sovietsky zväz nenasadil proti Západu armádu, ale útočil naň plíživými nevojenskými spôsobmi, ktoré zahŕňali špionáž, podporu extrémistických skupín, sabotáže či šírenie dezinformácií.

Práve s takýmito útokmi takzvanej „hybridnej vojny“ na Západe súperíme aj teraz, pričom v posledných rokoch začali naberať na čoraz väčšej intenzite. Príkladom sú nielen dokázateľné ruské zásahy do volieb v Rumunsku či Moldavsku, ale napríklad aj opakované prieniky cudzích dronov na územie krajín NATO.

„Prioritou hybridnej vojny je rozvrátiť jednotu spoločnosti a oslabiť odolnosť štátu do budúcna,“ myslí si Maxime Lebrun z Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám (Hybrid CoE).

Obrana proti hybridnej vojne má mnoho vrstiev. Portál EURACTIV Slovensko sa jej v minulosti venoval z pohľadu šírenia dezinformácií a zasahovania do volieb. Ďalšími rovnako dôležitými oblasťami sú však aj civilná pripravenosť či diverzifikácia kritických surovín.

O tom, ako by sa Európa mala proti hybridným hrozbám lepšie brániť, čo nimi útočníci sledujú a v čom členské štáty EÚ momentálne zlyhávajú, diskutovali odborníci na 25. ročníku Konferencie o zahraničnej politike, ktorú organizovala nadácia Heinricha Bölla v Berlíne.

Kľúčová je reakcia. Oponent chce, aby bola buď prislabá alebo hysterická

Analytik Lebrun upozorňuje, že hoci hybridná vojna z definície nezahŕňa konvenčné vojenské útoky, dnes už čoraz častejšie siaha aj po reálnych zbraniach. Učebnicovým príkladom sú prieniky dronov do vzdušného priestoru NATO.

„Ich cieľom je, aby naše európske vlády vykreslili v zlom svetle. Aby sa občania pýtali: Prečo dovolíte, aby nám cudzie drony lietali 50 kilometrov hlboko do poľského územia a nezostrelíte ich?“

„Ak sú to Rusi, kto vysiela tieto drony,“ pokračuje Lebrun, „tak im ide o to, aby nazbierali informácie. Chcú vedieť, ako rázne a rýchlo budeme reagovať a čo na tú reakciu povedia európski občania.“ Ak štát podniká takéto útoky, vedie nimi „diplomaciu teroru“, ktorou rozsieva strach u politikov aj v spoločnosti.

Cieľom hybridnej vojny je podľa neho postaviť nás pred situáciu, na ktorú reagujeme neadekvátne – buď príliš rázne, alebo príliš striedmo: „No a potom kvôli tomu vyzeráme, že sme buď nepripravení, že sme slabosi, alebo naopak, sme príliš hysterickí.“

Podľa Lebruna práve spôsob, akým na útok zareagujeme, je kľúčovým faktorom, ktorý rozhodne o tom, či bol úspešný alebo nie.

Brigádny generál Jürgen Schrödl z nemeckého Spolkového ministerstva obrany hovorí, že dôležité bude aj zmeniť prístup voči hybridným útokom.

„Zdôrazňujem, že na ne stále iba reagujeme. Nemohli by sme už aj konať?“ spýtal sa za mohutného potlesku v sále. Podľa neho máme prostriedky, ako proti týmto útokom bojovať, len sa nesmieme báť ich použiť.

Na nedostatočnú reakciu Európy na prienik dronov do Poľska poukazoval aj český analytik Pavel Havlíček z AMO. Pre EURACTIV Slovensko zdôraznil, že jediný dosť rázny odkaz – na aký Rusko počúva – mu vyslala len samotná vláda vo Varšave. Tá varovala, že akýkoľvek ďalší ruský dron vstúpi do jej priestoru bez povolenia, tak bude zostrelený.

Lebrun hodnotí ako veľmi dobrý krok aj nový záväzok NATO investovať do obrany päť percent HDP. Pri širokospektrálnosti hybridnej vojny však investície do zbraní samé osebe stačiť nebudú. Podľa brigádneho generála Schrödla bude kľúčové čo najviac zapojiť aj civilnú spoločnosť.

Občania musia vedieť, že sme v predvojnovom období  

„Musíme byť schopní konať na domácom poli,“ apeluje Schrödl. „Armáda nedokáže robiť všetko – a ani nemá vedieť všetko. Každý by mal vedieť, aké má povinnosti a ako môže prispieť k bezpečnosti.“ To je podľa neho možné len vďaka kombinácii ekonomickej, vojenskej a občianskej sily.

Ako človek z armádneho prostredia hovorí, že je nutné zvýšiť povedomie civilného obyvateľstva o hybridných útokoch práve preto, aby „sme armádu v budúcnosti nemuseli nasadzovať.“ Tieto slová sa opäť stretli s potleskom.

Jedným z dôležitých princípov je posilnenie jednoty spoločnosti aj nájdenie širšej komunikačnej stratégie, ako sa občanom prihovárať navonok.

Čo sa týka pripravenosti na hrozby, viaceré krajiny EÚ pripravili príručky, ktoré vysvetľujú civilistom pokyny, ako sa pripraviť na krízové situácie vrátane vojny, prírodných katastrof a iných núdzových stavov. Tento mesiac sa k nim s omeškaním pridalo aj Slovensko.

Avšak, v oblasti povedomia o možných hrozbách, je stále na čom pracovať aj podľa nemeckej poslankyne Sary Nanni za stranu Zelených, ktorí boli súčasťou vlády Olafa Scholza.

Komunikácia o hrozbách je podľa nej dosť zdržanlivá aj v jej rodnom Nemecku. „Zdieľame len veľmi málo z toho, čo vieme z činnosti tajných služieb o úmysloch Ruska. Napríklad Veľká Británia má v tomto úplne iný prístup. Veľmi dúfam, že sa tiež posunieme k tomu, že budeme komunikovať viac toho, čo už vieme,“ vysvetľuje poslankyňa.

Podľa nej je problém, že neexistuje politická vôľa povedať ľuďom, že sa „v podstate nachádzame v predvojnovom období“.

„Nikto také niečo nechce povedať,“ hovorí Nanni. „Rovnako nikto nechce vysloviť, že existuje hrozba zo strany Číny. No bez toho sa nedá posunúť ďalej.“

EÚ za posledné dva týždne spravila dva zásadnejšie kroky proti obom spomínaným štátom. Oba sa týkajú ekonomickej závislosti, ktorá je tiež jedným z dôležitých faktorov, ktoré nás robia zraniteľnejšími voči hybridným útokom.

Tretie krajiny sa totiž môžu v kritických chvíľach rozhodnúť, že prerušia dodávky kľúčových surovín a energií, za ktoré je ťažké rýchlo nájsť náhradu.

Ako byť odolnejší na japonský spôsob

EÚ sa na tom vo vzťahu k Rusku popálila už neraz, napríklad keď jej opakovane hrozilo stopnutím dodávok energií v časoch, keď od nich bola veľmi závislá. Až po ruskej agresii v roku 2022 však začala skutočne chápať dôležitosť diverzifikácie dodávok.

Tento mesiac oficiálne spečatila zákaz ruského plynu od roku 2028 a len pred pár dňami schválila aj plán RESourceEU, ktorý jej má pomôcť znížiť závislosť od čínskych kritických surovín. Plán bol inšpirovaný modelom, s ktorým prišlo Japonsko.

Japonsko má ako jedna z mála krajín zriadené vlastné ministerstvo pre ekonomickú bezpečnosť. Súčasťou jeho stratégie je aktívna komunikácia s profesionálmi naprieč hospodárskym aj akademickým prostredím.

Jedným z nich je aj panelista a analytik Akira Igata z Výskumného centra pre pokročilé vedy a technológie na Univerzite v Tokiu, ktorý pôsobí ako poradca japonskej vlády.

„Aby sme dokázali ochrániť naše cenné demokratické hodnoty a strategické záujmy, tak jednoducho musíme zaistiť, aby naše podniky boli ekonomicky autonómne od zahraničných vplyvov,“ vysvetľuje Igata.

Japonci začali presadzovať politiky zamerané na ekonomickú bezpečnosť pre rôzne kulminujúce sa okolnosti – od rizikového vývoja v Číne, ktorá im v roku 2010 náhle zastavila vývoz vzácnych zemín, čo viedlo ku kolapsu ich automobilového priemyslu, po nátlakové politiky prvej Trumpovej administratívy.

Najdôležitejším krokom v tomto procese bolo podľa Igatu posilnenie partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom.

Povedzte nám, čo vás trápi

V krajine vznikol think tank s názvom TTN, na ktorom sa japonská vláda pravidelne stretáva s predstaviteľmi vyše 20 vybraných organizácií a univerzít, vrátane tej Igatovej, zaoberajúcich sa ekonomickou bezpečnosťou. Vláda sa tak dozvedá o nových inovatívnych prístupoch z prvej ruky.

Zároveň na pravidelnej báze prebiehajú aj diskusie s japonskými podnikmi o dôležitých strategických materiáloch, ako sú vzácne zeminy, polovodiče či batérie. „Vláda tak dokáže zistiť, kde sa nachádzajú slabé miesta v dodávateľských reťazcoch,“ hovorí Igata.

Na základe týchto zistení Tokio aktívne podporuje diverzifikáciu dodávateľských reťazcov, a ak zaznamená príliš veľkú závislosť od jednej konkrétnej krajiny, poskytne dotáciu na presun výroby a zníženie tejto závislosti.

Japonskému diverzifikačnému modelu sme sa ešte podrobnejšie venovali v tomto článku:

Japonská vláda má tiež právomoc zasiahnuť do kritickej infraštruktúry. V praxi to znamená, že môže napríklad podnikom zakázať používať konkrétny softvér alebo hardvér, ak predstavuje príliš veľké bezpečnostné riziko.

Japonsko tak dnes významne posilňuje spoluprácu s Európou nielen na úrovni EÚ, ale aj NATO, kde patrí k štyrom hlavným partnerom v indopacifickom regióne.

Igata navrhol, že by bolo žiaduce v bezpečnostných otázkach ďalej posilniť koordináciu a zdieľanie spravodajských informácií medzi EÚ a Japonskom, aby sa navzájom vedeli informovať o hrozbách.

V oboch prípadoch je ich pôvod totiž spoločný – Rusko, Čína a ich spriaznené nedemokratické režimy, ktoré opakovane avizovali, že chcú zmeniť súčasný svetový poriadok.