According to a survey of experts, the Union needs to focus its crisis management in the coming years on its southern and eastern neighbourhood. They consider the fight against hybrid threats, cyber defence and the protection of critical infrastructure to be the most important tasks that the Union's military mechanisms should address.
Podľa prieskumu medzi odborníkmi sa Únia musí v najbližších rokoch sústrediť pri krízovom manažmente na svoje južné a východné susedstvo. Za najzásadnejšie úlohy, ktoré by mali vojenské mechanizmy v Únii adresovať, považujú boj proti hybridným hrozbám, kybernetickú obranu a ochranu kritickej infraštruktúry.
Najnovší expertný prieskum zverejnil včera (15. decembra) Inštitút pre bezpečnostné štúdiá Európskej únie. Podľa 120 expertov na bezpečnostnú politiku a členov administratívy európskych krajín, musí Únia svoju pozornosť v krízovom manažmente sústrediť najmä na svoje východné a južné hranice.
Okrem prioritných regiónov sa odborníkov pýtali aj na kritické spôsobilosti, ktoré Únii chýbajú a ktoré potrebuje do ďalšieho desaťročia, či na odporúčania v investovaní.
Prioritné regióny
Spomedzi ôsmich geografických regiónov, ktorým by sa Únia mala najviac venovať, sa oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky dostala v prieskume na prvé miesto. Až 62 percent respondentov priradilo regiónu „veľký význam“, a to v kontexte budúceho nasadenia civilného a vojenského krízového manažmentu v najbližších desiatich rokoch.
Na druhom konci spektra bola Latinská Amerika a Karibik. Región má z pohľadu európskych expertov skôr nízku dôležitosť.
Experti si rovnako myslia, že súčasné európske štruktúry vojenského plánovania nespĺňajú predpoklady na to, aby blok dokázal čeliť hrozbám a výzvam nasledujúcich rokov. Myslí si to až 80 percent opýtaných. Civilné plánovanie v Únii je na tom podľa expertov o čosi lepšie, avšak až 44 percent je presvedčených (alebo silne presvedčených), že na výzvy nie sú stále dostatočne pripravené.
Za najzásadnejšie úlohy, ktoré by mali vojenské mechanizmy v Únii adresovať, považujú odborníci a odborníčky boj proti hybridným hrozbám (63 percent opýtaných ich označilo za úlohu s vysokou prioritou), potom kybernetickú obranu (53 percent) a ochranu kritickej infraštruktúry (38 percent). V civilných mechanizmoch išlo najmä o úlohy súvisiace s asistenciou pri udržiavaní verejného zdravia (50 percent). Nasledoval opäť boj s hybridnými hrozbami a kybernetická obrana.
Až 93 percent respondentov je tiež presvedčených, že Únia by mala byť pripravená podporiť svojich členov v prípade invokácie článku 42.7 Zmluvy o EÚ, teda tzv. doložka o vzájomnej pomoci a článku 222 Zmluvy o fungovaní EÚ, teda doložka o solidarite. 92 percent si myslí, že by nástrojmi tejto podpory mali byť priamo civilné a vojenské zložky.
Investovať do spôsobilostí
Výskum medzi odborníkmi sa tiež zameral na investície v obrannej infraštruktúre. Najväčšiu dôležitosť pripisujú experti oblasti námorných a vzdušných spôsobilostí a strategických prostriedkov, napríklad vo vesmírnej, kybernetickej a výcvikovej činnosti.
V téme európskych partnerstiev sú respondenti skôr nerozhodní (41 percent) v tom, či existujúce európske obranné partnerstvá budú plniť svoj účel aj do najbližších rokov. Viac ako tretina (35 percent) s tvrdením nesúhlasí. Štvrtina si myslí, že partnerstvá budúce výzvy ustoja.
Pri ich rozvoji by podľa expertov mala Únia prepájať existujúcich partnerov s medzinárodnými organizáciami ako NATO, ASEAN či OSN. Za dôležité považujú aj využívanie partnerstiev na podporu regionálnej integrácie, napríklad v Saheli.
Expertná skupina v 66-stranovej správe uvádza zároveň aj 20 konkrétnych odporúčaní pre implementáciu Strategického kompasu, na ktorom EÚ v súčasnosti pracuje. Po jeho budúcoročnom schválení bude hlavným strategickým dokumentom bloku v oblasti bezpečnosti a obrany.
