NATO is discussing how to set its defence strategy for the next decade. According to experts, Slovakia should push for reforms that will enable the development of its own defence capabilities. However, it should also pay attention to non-traditional military threats, including hybrid, cyber security and new technologies.
NATO diskutuje o tom, ako nastaviť stratégiu obrany do najbližšej dekády. Slovensko má podľa odborníkov presadzovať najmä také reformy, ktoré umožnia rozvoj jeho vlastných obranných spôsobilostí. Pozornosť však má venovať aj netradičným vojenským hrozbám, vrátane hybridu, kyberbezpečnosti a novým technológiám.
Odborníkov a odborníčok v bezpečnostnej sfére sme sa opýtali, ktorá oblasť obrany by z ich pohľadu mala byť pre Slovensko kľúčová pri prípravách agendy NATO 2030.
Martin Sklenár, generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Pre Slovensko je dôležité, aby nová Strategická koncepcia NATO jasne potvrdila, že kolektívna obrana je jednou zo základných úloh organizácie. Spoločný prístup členov NATO k reakcii na útok na ktoréhokoľvek z nich je niečo, čo dáva Slovensku a jeho občanom vyššiu úroveň bezpečnosti a stability a je jedným zo základných predpokladov pre ekonomicky rozvoj. Žiadna iná organizácia nemá k dispozícii také sily a prostriedky, aby bola v rámci nej kolektívna obrana kredibilná. Práve kvôli možnosti brániť sa pred prípadnými hrozbami spoločne s ostatnými členmi NATO Slovensko do Aliancie vstupovalo.
V súčasnom bezpečnostnom prostredí je potrebné venovať pozornosť nielen tradičným vojenským hrozbám, ale aj ďalším tzv. hybridným. Dôležité preto bude v novej Strategickej koncepcii zadefinovať, ako môže NATO pomôcť jeho členským krajinám pri budovaní odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám. Určenie ďalších hlavných úloh NATO bude pre Slovensko taktiež veľmi dôležité. Schopnosť uskutočňovať operácie medzinárodného krízového manažmentu a rozvíjať vzťahy s partnerskými krajinami sú nástrojmi, ktoré si NATO musí zachovať aj do budúcnosti.
—
Michal Komada, veľvyslanec, zástupca Slovenskej republiky v Politickom a bezpečnostnom výbore na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ
Kľúčová by pri prípravách stratégie NATO 2030 mala byť oblasť susedstva, a to nášho slovenského (na východ od hraníc), ale hlavne nášho európskeho. Západný Balkán je samozrejme z pohľadu euroatlantickej integrácie samostatná kapitola, ale centrom našej pozornosti budú Východné Partnerstvo, Severná Afrika či Blízky východ.
Čím viac bude pre Spojené štáty americké dôležitejšia transpacifická dimenzia, tým viac zodpovednosti bude z pohľadu EÚ na našich pleciach v transatlantickej oblasti. A práve v spomenutých regiónoch sa očakáva európske líderstvo.
Vo vzťahu ku konkrétnemu angažovaniu sa, kľúčovým bude budovanie kapacít. Tak na strane spojencov, ako aj partnerov. Udalosti z roku 2021 bezpochyby poznačia a predefinujú nároky a očakávania v tejto oblasti.
—
Barbora Hrozenská, riaditeľka (ad interim) Analytického útvaru, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Jedným z kľúčových prvkov stratégie NATO 2030 je oblasť nových technológií (EDTs) a snaha Aliancie o udržanie svojej technologickej prevahy. Budovanie špecifických spôsobilostí (tzv. niche capabilities) v oblastiach, akými sú napríklad kybernetická bezpečnosť, vesmírne technológie, alebo umelá inteligencia, bude jedným z hlavných trendov rozvoja obrany v členských štátoch NATO v nasledujúcich rokoch.
Rezortná Koncepcia zamerania a podpory výskumu a vývoja v oblasti obrany z roku 2021, je krokom pozitívnym smerom. Slovensko však nemá finančné ani ľudské zdroje na to, aby plne rozvíjalo všetkých desať oblastí koncepcie. Kľúčová bude preto špecializácia a orientácia na jednu, maximálne dve spôsobilosti, do ktorých by mal rezort intenzívnejšie investovať.
Príklad si môžeme brať zo susedného Česka, ktoré sa angažuje v oblasti využívania vesmíru pre obranné účely, prevádzkuje aliančné satelitné centrum SATCEN, ako aj pozorovací satelitný systém GOLEM. Vývoj inovatívnych technológií je, samozrejme, finančne náročný. Pre Slovensko tak môže byť cestou napríklad zapájanie sa do kolektívnych projektov na podporu rozvoja EDTs s dvojitým využitím pre vojenský aj civilný sektor. Nástrojom podpory takejto spolupráce budú vznikajúci NATO Defence Innovation Accelerator (DIANA) a nadväzujúci Inovačný fond NATO (NIF).
Zakladajúce dokumenty, ako aj model financovania, majú byť dohodnuté v prvom štvrťroku 2022. Ministerstvo obrany má teda práve teraz priestor na vyjednávanie a presadzovanie takej formy zapojenia, ktorá umožní rozvoj špecifických obranných spôsobilostí Slovenska v najbližších rokoch.
—
Ľubomír Tokár, druhý tajomník Politickej sekcie v Stálej delegácii NATO v Bruseli
Top prioritou Slovenska pre novú strategickú koncepciu, ktorú Aliancia prijme na budúcoročnom samite v Madride, bude posilnenie odstrašenia a kolektívnej obrany Aliancie. Okrem toho to bude aj téma posilnenia odolnosti (resilience). Odolnosť je prvou, resp. predsunutou líniou obrany – na nej spočíva možnosť prijať politické rozhodnutie o použití ozbrojených síl a o ňu sa opiera podpora spoločnosti pre aktivity ozbrojených síl.
Zmeny bezpečnostného prostredia prinášajú nové výzvy pre odolnosť. Ide napríklad o témy ako bezpečnosť informačno-komunikačných systémov (vrátane kybernetickej, vesmírnej a podmorskej infraštruktúry) a ochranu dát, screening dodávateľov komponentov pre sektory kritickej infraštruktúry (alebo investície do nich), bezpečnosť dodávateľských sietí, ale aj dostatočný objem zásob pre prípad núdzovej situácie (v kontexte pandémie COVID-19 napríklad rúška či vakcíny).
Nejde primárne o kolektívnu, ale individuálnu úlohu a zodpovednosť členov NATO, preto si kolektívnu odolnosť možno predstaviť ako reťaz, ktorej sila závisí od pevnosti jednotlivých ohniviek (spojencov). Najslabšie ohnivko môžu protivníci preťažiť cieleným atakovaním jeho špecifických zraniteľností, a tak rozleptať politickú jednotu Aliancie či zabrániť rozhodnutiu o použití ozbrojených síl na obranu spojencov.
Odolnosť je najmä o kontinuite činnosti štátu v krízových situáciách, garantovaní základných služieb pre obyvateľstvo, a podpore pre aktivity ozbrojených síl (domácich aj spojeneckých) na území krajín spojencov. Odolnosť však nie je témou pre jedno-dve ministerstvá, ale prierezovou témou, ktorej sa musia adekvátne venovať všetky rezorty (o. i. školstvo podporou kritického myslenia očkujúceho proti dezinformáciám). Téma odolnosti predstavuje systémovú výzvu, ktorá si vyžaduje udržiavať vysokú politickú pozornosť, čo môže byť v demokratickej krajine akou je Slovensko, kde vládnu viackoalície, problematické. Potrebná zmena inštitucionálnej kultúry či mentálneho nastavenia sa nedá dosiahnuť z večera do rána a len cielenými „všeliekmi“ zhora, ale najmä dennodennou drobnou až banálnou prácou na rôznych úrovniach štátnej správy, samosprávy, či podmienkami pre rozvoj občianskej spoločnosti.
—
Stella Bulejková, výkonná riaditeľka Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu Slovenskej republiky
Podľa Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu Slovenskej republiky (ZBOP) by mala byť pre Slovensko pri prípravách stratégie NATO 2030 kľúčová oblasť proaktívnych reakcií na hybridné operácie a tiež kybernetická obrana a bezpečnosť.
Oblasť hybridného pôsobenia patrí do vojenských a nevojenských hrozieb a týka sa nielen vojenských cieľov, ale predovšetkým civilných. Význam budovania schopností odolnosti, nielen Slovenskej republiky, ale aj štátov NATO voči hybridným hrozbám je v súčasnosti evidentný. Tejto oblasti sa už Slovensko podľa našich informácií venuje a teda je na čom budovať.
Kybernetické operácie proti členským štátom NATO prebiehajú a význam obrany voči nim bude vzhľadom na rozvoj digitálnych technológií len narastať. Cieľom operácií v kybernetickom priestore sú nielen vojenské ciele, ale taktiež a možno predovšetkým civilné ciele. Práve preto považujeme oblasť kybernetickej obrany a bezpečnosti za mimoriadne dôležitú.
V záujme prevencie pred dopadmi kybernetickej kriminality ZBOP podniká kroky, potrebné pre zvyšovanie povedomia a úrovne digitálnej gramotnosti svojich členov. Organizuje vzdelávacie podujatia a zastrešuje odborné diskusie o najvhodnejších prístupoch k vzdelávaniu v informačnej a kybernetickej bezpečnosti a ochrane informácií.
—
Vojtech Jurčák, profesor, vedúci Katedry bezpečnosti a obrany na Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika
Z môjho pohľadu je pre Slovensko kľúčová bezpečnosť štátu pred súčasnými globálnymi bezpečnostnými hrozbami pôsobiacimi z vonku. Vyplýva to z toho, že sme malý štát, s malými ozbrojenými silami. Kolektívna obrana, v znení čl. 5 Washingtonskej zmluvy, je zárukou bezpečnosti Slovenska a je hlavným poslaním NATO.
Súčasné globálne bezpečnostné hrozby, akými sú kybernetické útoky, terorizmus, proliferácia zbraní hromadného ničenia, hybridné hrozby a ďalšie, je možné eliminovať iba kolektívnym úsilím a vzájomnou spoluprácou, založenou na vzájomnom rešpekte, uznaní a rovnosti. Ukazuje sa, že eliminácia bezpečnostných hrozieb si v súčasnosti viac vyžaduje politické riešenie ako vojenské, a aj preto je pred NATO výzva byť skôr „politicko-vojenskou“ inštitúciou.
Spolupráca s ostatnými regionálnym organizáciami i neštátnymi aktérmi predstavuje ďalšiu agendu, ktorú je potrebné pri zaisťovaní kolektívnej obrany zohľadniť. Úlohou Slovenska je, pre zaistenie bezpečnosti svojej krajiny, aktívne sa podieľať na uvedených aktivitách.
—
Andrea Figulová, vedecká pracovníčka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského
Pre Slovensko, ako menší štát Strednej Európy, zaťažený historickým „nánosom“, je viac ako dôležité si strategicky nastaviť spojenecké kontakty a tým aj rolu, v ktorej sa vidí a vymedzuje voči moderným, bezpečnostným hrozbám. K tomu potrebuje mať vhodné vzťahy s partnermi nielen v NATO.
Zároveň je nutné brať do úvahy postoj slovenských obyvateľov a ich vnímanie strategických bezpečnostných problémov, ako aj formulácie postojov politických elít k smerovaniu zahraničnej politiky Slovenska. Na základe toho je potrebné určiť si strategické oblasti, ktoré NATO vie „pokryť“ a naopak, ktoré vieme pokryť my, ako relevantný člen.
Je dôležité so spojencami vhodne a výhodne kooperovať. Geopoliticky by sme si mali uvedomiť postavenie a rolu Ruskej federácie, najmä v kontexte energetickej bezpečnosti, a nezabudnúť na Čínu. Otázky kybernetickej bezpečnosti by mali byť jedným z prioritných okruhov práve vzhľadom na dianie v našom regióne. Inak povedané – mali by sme sa sústrediť na to, čo vieme ovplyvniť a otázky vesmírne, či tie, spojené s klimatickou zmenou a priori „prenechať“ relevantným partnerom.
—
Katarína Klingová, výskumníčka, GLOBSEC
Slovensko by sa malo zamerať na budovanie svojej vlastnej odolnosti v rámci jednak vojenskej, ako aj civilnej obrany. Forma konfliktov sa v posledných rokoch výrazne zmenila a prevládajú nevojenské hybridné nástroje a formy útokov. Slovensko potrebuje budovať svoju odolnosť práve voči takýmto formám útokov – od zlepšenia krízového riadenia, odolnosti kritickej infraštruktúry, výmeny informácii a koordinácii medzi jednotlivými orgánmi ústrednej štátnej správy, ako aj budovanie „situational-awareness“ naprieč všetkými stupňami verejnej správy. Odolnosť štátu je nie je len o pripravenosti jeho ozbrojených síl, čo je samozrejme veľmi dôležité a vidíme aktívnu snahu o modernizáciu našej obrany, ale zahŕňa aj odolnosť spoločnosti voči podvratným aktivitám, či už domáceho alebo zahraničného charakteru. Budovanie odolnosti štátu a spoločnosti je nevyhnutou reakciou na dynamicky sa meniace bezpečnostné prostredie.
Tiež, nebudeme dôveryhodným partnerom a spojencom v rámci Aliancie, ak v našej krajine bude úspešne prebiehať ideologický rozvrat a budú v nej spochybňované hodnoty, na ktorých je postavená Aliancia. Aj napriek tomu, že podpora členstva Slovenska v NATO za posledné roky stúpla o 13 percentuálnych bodov, mnohí Slováci veria rôznym konšpiračným teóriám a dezinformáciám o NATO, či o tom, čo robia naši vojaci na misiách. Preto budovanie odolnosti Slovenska v konečnom dôsledku prispeje k odolnejšej a pevnejšej Aliancii, lebo my sme NATO.
—
Matej Kandrík, riaditeľ Inštitútu strategických politík STRATPOL
Za jednu z najdôležitejších tém pre Slovensko, ktoré nájdeme v NATO Agende 2030 považujem budovanie odolnosti. Pod týmto nenápadným termínom sa skrýva široká a komplexná problematika. V krátkosti ju možno zhrnúť ako schopnosť úspešne čeliť krízovým situáciám, či už hovoríme o rozsiahlych prírodných katastrofách, poškodzujúcich kybernetických útokoch, tlaku masovej migrácie alebo teroristických útokoch.
Vzhľadom na rastúce napätie v konfliktných oblastiach v našom najbližšom aj širšom susedstve, vyostrujúcom sa geopolitickom súperení, či akcelerujúcej klimatickej zmene a jej dôsledkoch, je budovanie odolnosti zásadnou výzvou. Potrebujeme hovoriť o pripravenosti spoločnosti a štátu efektívne sa vysporiadať s negatívnymi scenármi a obnoviť svoje fungovanie.
Takéto nastavenie vyžaduje spoluprácu a zapojenie ozbrojených síl, civilných zložiek bezpečnostného systému, súkromného sektora i občianskej spoločnosti. Je dôležité, že sa budovaniu odolnosti dostáva pozornosť na aliančnej úrovni. Konkrétne opatrenia ale musia prísť na úrovni členských štátov a Slovensko má v tejto oblasti dlhý zoznam domácich úloh.
