A Slovak halt to electricity would violate EU market rules as well as the principle of solidarity. Financial penalties and lawsuits from traders over damages would be likely.


 

Dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba na Slovensko sa zastavili po tom, čo bola infraštruktúra na území Ukrajiny poškodená ruskými útokmi. Nešlo o administratívne rozhodnutie Kyjeva zastaviť tranzit, ale o dôsledok vojnových škôd. Výpadok však okamžite zasiahol Slovensko, ktoré je na tejto trase historicky závislé – najmä z hľadiska zásobovania rafinérie Slovnaft. 

Vláda reagovala vyhlásením stavu ropnej núdze a uvoľnením časti strategických zásob. Premiér Robert Fico verejne vyhlásil, že ak sa tranzit ropy neobnoví, Slovensko môže zastaviť núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu. Požiadať o to mal dnes štátnu akciovú spoločnosť Slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy (SEPS).

Elektrinu prezentuje ako nástroj tlaku – ak netečie ropa, môže prestať tiecť elektrina. Problém je, že medzi politickým úmyslom a jeho realizáciou stojí európsky právny rámec.

Slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy (SEPS) funguje v rámci záväzného európskeho trhu a technických pravidiel, ktoré obmedzujú možnosť jednostranných politických zásahov.

Hrozba zastavenia vývozu elektriny na Ukrajinu je v podmienkach európskeho energetického trhu prakticky nerealizovateľná, pretože SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy (PPS) musí dodržiavať Nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou. To prísne zakazuje diskrimináciu a vytváranie bariér pri cezhraničných tokoch elektriny.

Spoločnosť SEPS je ako člen Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu - ENTSO-E tiež viazaná záväznou rámcovou dohodou SAFA o synchrónnej oblasti. Tá definuje technické pravidlá prevádzkovej bezpečnosti a povinnú spoluprácu medzi operátormi v núdzových situáciách. Platí pre celú synchrónne prepojenú európsku sústavu, ktorej súčasťou je už aj Ukrajina.

Rozhodujúcim právnym pilierom je tiež princíp energetickej solidarity, potvrdený Súdnym dvorom EÚ v prípade OPAL. Ten zaväzuje štáty, aby brali pri energetických rozhodnutiach ohľad na záujmy ostatných členov a bezpečnosť dodávok v celej Únii. Akékoľvek politicky motivované prerušenie tokov, akým sa vyhrážal premiér Fico v reakcii na spor o tranzit ruskej ropy, by pre Slovensko znamenalo okamžité konanie o porušení povinností, hrozbu vysokých finančných sankcií od Európskej komisie a stratu medzinárodnej dôveryhodnosti.

SEPS ako „správca diaľnic“ v rámci ENTSO-E

Spoločnosť SEPS pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy (PPS), v medzinárodnej terminológii označovaný ako TSO (Transmission System Operator). SEPS nie je obchodník s energiou, ktorý by elektrinu vlastnil, ale subjekt zodpovedný za bezpečnú a koordinovanú prevádzku sústavy.

Slovensko je prostredníctvom SEPS členom ENTSO-E (Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu), ktorá združuje 40 operátorov z 36 krajín a spravuje najväčšiu prepojenú sieť na svete. Od 1. januára 2024 je plnoprávnym členom ENTSO-E aj ukrajinský operátor Ukrenergo. Táto skutočnosť znamená, že Ukrajina už nie je len externým partnerom, ale rovnocennou súčasťou európskeho energetického priestoru s rovnakými právami na ochranu a stabilitu.

 

Nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou zavádza povinnosť sprístupňovať cezhraničnú kapacitu pre obchod. V praxi sa to zjednodušene označuje ako „Pravidlo 70 percent“. Podľa neho majú prevádzkovatelia prenosových sústav zabezpečiť, aby významná časť kapacity na prepojeniach bola dostupná trhu a nebola zadržiavaná z vnútropolitických alebo administratívnych dôvodov.

To znamená, že TSO nemôže svojvoľne „vynulovať“ kapacitu na konkrétnej hranici, ak na to nemá technické odôvodnenie. Politický spor o ropu nie je dôvodom, ktorý by podľa tohto nariadenia umožňoval znížiť toky zo Slovenska na nulu.

Ako SAFA bráni pred politickými zásahmi?

Najväčšou technicko-právnou prekážkou pre akékoľvek jednostranné odpojenie je dohoda SAFA (Synchronous Area Framework Agreement), teda Rámcová dohoda o synchrónnej oblasti.

 

Je to v podstate záväzná „ústava“ pre prevádzkovateľov sietí v kontinentálnej Európe, ktorá zaručuje, že prepojená sieť funguje ako jeden celok.

Táto dohoda obsahuje šesť povinných príloh (politík), ktoré definujú pravidlá pre riadenie frekvencie, ktoré upravujú riadenie sústavy. Kľúčová je príloha o stavoch núdze a obnovy prevádzky, ktorá PPS ukladá povinnosť vzájomnej pomoci a zakazuje kroky, ktoré by ohrozili stabilitu suseda.

Synchrónne prepojenie Ukrajiny s Európou z marca 2022 bolo aktom solidarity, ktorý pomáha Kyjevu vykrývať deficit spôsobený ruskými útokmi na infraštruktúru, pričom krajina už stratila približne 10 GW svojej kapacity. Svojvoľné zastavenie toku zo Slovenska by mohlo spôsobiť frekvenčné výkyvy v celej prepojenej sieti a ohroziť bezpečnosť dodávok nielen na Ukrajine, ale v celom regióne.

Právne záväzná „energetická solidarita“

Európsky súdny dvor v prípade plynovodu OPAL rozhodol, že energetická solidarita nie je len politický pojem, ale právne záväzná povinnosť. Súdny dvor Európskej únie vtedy zrušil rozhodnutie Európskej komisie, ktoré umožnilo spoločnosti Gazprom využívať takmer celú kapacitu potrubia OPAL v Nemecku, ktorý bol napojený na Nord Stream 1. Komisia v ňom podľa sudcov nezohľadnila negatívne dopady na Poľsko a tým porušila princíp energetickej solidarity.

Znamená to, že pri energetických rozhodnutiach s cezhraničným dopadom musia členské štáty aj Európska komisia zohľadniť nielen vlastné záujmy, ale aj bezpečnosť a stabilitu ostatných krajín Únie.

Ak by Slovensko jednostranne zastavilo tok elektriny na Ukrajinu z politických dôvodov, išlo by o rozhodnutie s priamym cezhraničným dopadom. V duchu rozsudku OPAL by takýto krok nemohol byť posudzovaný len z pohľadu slovenských záujmov, ale aj z hľadiska dôsledkov pre energetickú bezpečnosť susednej krajiny a stability širšieho regiónu.

Inými slovami, tak ako Komisia v prípade OPAL nemohla ignorovať dopady na Poľsko, ani Slovensko by nemohlo ignorovať dopady prípadného odstrihnutia Ukrajiny od elektriny. Princíp solidarity znamená, že energetické rozhodnutia sa v EÚ nemôžu robiť izolovane, najmä ak zasahujú do bezpečnosti dodávok iného štátu. Solidarita si vyžaduje, aby sme v čase krízy susedovi pomohli, nie mu situáciu zhoršovali.

Hypotetické sankcie

Ak by SEPS na politický pokyn zablokoval tok elektriny bez technického dôvodu (porucha, ohrozenie stability siete), nešlo by o izolovaný krok. Spustil by sa reťazec právnych a regulačných reakcií.

Na národnej úrovni by sa vecou musel zaoberať ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), pretože SEPS je podľazákona o energetike viazaný povinnosťou nediskriminovať účastníkov trhu a zabezpečovať bezpečnú prevádzku siete.

Ak by sa kapacita znížila z politického dôvodu, išlo by o porušenie týchto povinností. ÚRSO má ako národný regulátor právomoc ukladať PPS pokuty za porušenie zákonných povinností. Novela zákona o energetike predpokladá sankcie od 100 do 10-tisíc eur za jednotlivé delikty, avšak pri strategickom porušení pravidiel trhu EÚ môžu byť penále oveľa vyššie.

Na európskej úrovni by sa do veci zapojila aj ACER – Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá dohliada na fungovanie jednotného trhu s elektrinou, najmä na pravidlá prideľovania kapacity. Nešlo by o politické posudzovanie, ale o otázku, či Slovensko porušilo záväzné trhové pravidlá.

Európska komisia by pravdepodobne okamžite spustila právne kroky proti Slovenskej republike pre porušenie Nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou. Ak by Slovensko trvalo na takomto kroku aj po výzvach Komisie a po prípadnom rozsudku Súdneho dvora EÚ, mohlo by podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) čeliť uloženiu paušálnej pokuty a/alebo denných penále až do obnovenia súladu s právom EÚ. Výška sankcie sa určuje podľa závažnosti porušenia, jeho trvania a ekonomickej sily členského štátu.

 

SEPS by riskoval stratu hlasovacích práv v ENTSO-E alebo finančné sankcie v rámci združenia za hrubé porušenie pravidiel SAFA. Obchodníci, ktorí si v aukciách zakúpili prenosové kapacity medzi SR a Ukrajinou, by si mohli na civilných súdoch uplatňovať náhradu škody za zmarené obchody.


 Článok bol publikovaný 23.2. 2026 na euBrief.sk