Up to eighty percent of young people in the Czech Republic support marriages for all. This is something every political strategist should think about, says ADÉLA HORÁKOVÁ, a lawyer of the Czech association Jsme fér, which recently got this proposal to the second reading.

---

Až osemdesiat percent mladých ľudí v Česku podporuje manželstvá pre všetkých. Nad týmto by sa mal zamyslieť každý politický stratég, hovorí ADÉLA HORÁKOVÁ, právnička českého združenia Jsme fér, ktoré nedávno dostalo tento návrh do druhého čítania.

Adéla Horáková je právnička, ktorá sa prvých 12 rokov kariéry venovala obchodnému právu a právu EÚ. Dnes pôsobí ako LGBTI+ aktivistka a právnička v organizácii Jsme fér, ktorá presadzuje prijatie manželstva pre páry rovnakého pohlavia v Česku. 

V rozhovore sa dozviete:

• prečo českí poslanci schválili dva protichodné návrhy zákona,
• čo sa bude s manželstvom pre všetkých diať ďalej,
• čo stálo za rozhodnutím Estónska stať sa prvou postsovietskou krajinou, ktorá otvorila manželstvá aj párom rovnakého pohlavia
• a čo si z týchto skúseností môže odniesť Slovensko.

Celý rozhovor je dostupný ako podcast.

Česká snemovňa nedávno v prvom čítaní presadila manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zároveň však prešiel návrh dať do ústavy, že manželstvo je len pre muža a ženu, ako to máme na aj Slovensku. Ako tomu môžeme rozumieť?

Sú to zmiešané signály. Snemovňa si ešte nevytvorila pevný názor, čo je zrejmé z hlasovania hnutia ANO. Veľká časť ich poslancov poslala do druhého čítania manželstvo pre všetkých, ale aj ústavný zákaz manželstva pre všetkých,

Rastie tlak, aby niečo bolo prijaté. Čím viac je naša verejnosť konfrontovaná s ultrakonzervatívnymi postojmi v parlamente, tým viac z nich je rozčarovaná. Česká verejnosť tieto postoje totiž väčšinovo nezdieľa. Dlhodobo nám z rôznych prieskumov vychádza, že asi 65 percent Čechov a Češiek podporuje manželstvá pre všetkých. V jednom z posledných prieskumov to bolo dokonca 72 percent.

Je to dôvod na radosť?

Z istého hľadiska áno. Po voľbách v októbri 2021 by málokto odhadoval, že sa návrh dostane takto ďaleko vzhľadom na to, že máme najkonzervatívnejšiu snemovňu v histórii. Vnímame rastúci počet podporovateľov, ktorí za témou stoja osobne a nie je to pre nich politická vec. Teší ma to, pretože táto téma je o emóciách. Na druhej strane sú ľudia, ktorým sa nepáči, že sa blíži rovnoprávnosť a snažia sa jej zabrániť.

Čo bude teraz nasledovať? Dokážete odhadnúť, kam sa v rámci procesu posunú poslanci, ktorí hlasovali za jedno aj za druhé?

Nasledujú štyri mesiace, počas ktorých sa o zákone nebude môcť hlasovať, pretože má byť vo výboroch. Nie je jednoduché predpovedať, čo sa počas tohto obdobia stane.

Jednou z najväčších neznámych je postoj hnutia ANO. Postoje konzervatívnych až ultrakonzervatívnych strán, akými sú SPD, Lidovci alebo ODS, sú viac-menej známe. Nechcú manželstvo, nechcú rovnoprávnosť, chcú ústavný zákaz. Je tu aj blok strán, ktoré sú za rovnoprávnosť a manželstvo, akými sú STAN, TOP 09 alebo Piráti, s individuálnymi výnimkami v každom tábore.

Podobnú otázku rieši hnutie ANO aj na európskej úrovni. V Európskom parlamente sú združení pod liberálmi. Tým sa nepáčia Babišove vystúpenia na konzervatívnych konferenciách. Ako sa to vyvinie?

To si netrúfam odhadovať. ANO sa občas definuje ako „strana pre všetkých“ a občas ako konzervatívna strana. Keď pred rokmi začínali, boli liberáli. Z prieskumov však vidno, že ľuďom nejasná pozícia hnutia neprekáža. Ich preferencie sú silné.

Manželstvo ale podľa mňa nie je témou jedného politického prúdu. Je to akoby sme sa spýtali, či je rovnoprávnosť žien, ktorú už máme a ktorú sme si museli za posledných sto rokov tvrdo vybojovať, liberálna, konzervatívna alebo sociálnodemokratická?

Je v tejto otázke cítiť generačný rozdiel?

Akákoľvek strana, ktorá chce v Českej republike uspieť v horizonte desiatich rokov, musí nevyhnutne stavať na tom, ako sa k téme stavajú mladí voliči.

Vývoj je obrovský. Mladí ľudia to berú tak, že sa od predošlej generácie odlišujú práve vysokou podporou v tejto téme. Je to u nich až okolo 80 percent. Nad týmto by som sa ako politický stratég určite zamýšľala.

Česko má registrované partnerstvá už od roku 2006. Malo by ísť Slovensko tiež najskôr touto cestou?

Nechcem nikomu hovoriť, čo má robiť. Veľmi obdivujem strany a ľudí na Slovensku, ktorí majú odvahu ísť za vecami, ktoré považujú za správne, aj bez ohľadu na politický kalkul. Časy však zmenili. Prijať registrované partnerstvo v roku 2006 je niečo iné, ako ho prijať v roku 2023.

Slovensko sa už môže pozrieť kamkoľvek na svete a uvidí, že po zavedení manželstva pre všetkých z neba nezačnú padať traktory, heterosexuálne páry sa nezačnú hromadne rozvádzať a spoločnosť ako taká neskolabuje.

Môžete sa presvedčiť, že je to presne naopak. Ak sa pozriete na mapu sveta, kde manželstvo pre všetkých majú, sú to krajiny slobodné a demokratické. Štáty, ktoré majú demokratický deficit, naopak, manželstvo pre všetkých nemajú. Posledná krajina, ktorá prijala zákaz párov rovnakého pohlavia v ústave, je Rusko. To hovorí samo za seba.

Ako hodnotíte tento medzikrok v Česku?

Nechcem nijakým spôsobom kritizovať českých LGBTI+ aktivistov a politikov, ktorí spolu s nimi v roku 2006 prijali registrované partnerstvá. Tento krok bol dôležitý a priniesol veľa dobrého.

Zároveň je ale dôležité povedať, že to bol iba medzikrok. Pokladám za úprimné povedať, že chceme manželstvo a nenechať sa zatlačiť do salámovej metódy, čo nám neskôr budú vyčítať.

Stretli ste sa s tým?  

Keď som s iniciatívou pred pár rokmi začala, chodili sme na stretnutia s poslancami. Často sa čudovali, prečo sme tu zase. Veď ste pred 14 rokmi sľubovali, že nič takéto chcieť nebudete, hovorili nám. Ja som, samozrejme, pred 14 rokmi nebola zainteresovaná v žiadnych debatách. Nikto z aktivistov navyše nič také nesľuboval.

Spoločnosť vás na jednej strane núti robiť ústupky z toho, čo je vaše skutočné želanie, a zároveň vám jedným dychom potom vyčíta, keď chcete neskôr viac. Táto debata je plná paradoxov.

Je možné, že z návrhu v druhom čítaní vypadne slovo manželstvo? Viem, že konkrétne s týmto slovom majú niektorí politici problém.

Nie len slovo, hoci sa to tak často rámcuje. Ak je to taký detail, prečo s ním má druhá strana taký problém? Argument, že sa to niekomu nepozdáva alebo na to nie je zvyknutý, nestačí.

Myslím si, že demokracia nie je o tom, že rovné práva majú všetci len vtedy, ak sa to niekomu hodí. Občas nás kritizujú za prístup „všetko alebo nič“. Nie je však to princíp rovnoprávnosti? Buď máte rovnaké práva, alebo nie.

Je to to isté, ako keby sme hovorili, že ženy alebo ľudia tmavej pleti boli nerozumní, keď chceli všetky práva. Že sa mali uspokojiť s tým, že mohli jazdiť v autobusoch vzadu. Pri téme LGBTI+ ľudí nad tým však stále ešte váhame a snažíme sa vyrobiť nejaké šialené konštrukcie.

Ako by vyzeralo rozšírenie registrovaných partnerstiev?

Z legislatívneho pohľadu by nebolo jednoduché. Musel by sa vyhodiť celý zákon a pripraviť úplne nový. Poslanec Marek Benda z ODS v pléne navyše povedal, že ak má prejsť rozšírenie registrovaných partnerstiev, urobí všetko pre to, aby zároveň s tým prešiel ústavný zákaz manželstiev rovnakého pohlavia. Toto sme zistili až pri rokovaniach minulý týždeň.

Celé roky, keď sme boli masívne tlačení do riešení s ústupkami, nám nikto nepovedal, že tento variant so sebou nesie aj ústavný zákaz. Debata by bola iná, keby sme toto vedeli od začiatku. Vôľa ustúpiť v takom prípade radikálne klesne.

Niektoré z vyhlásení počas debaty boli pomerne zraňujúce. Môže byť otvorenie takejto otázky kontraproduktívne?  

V žiadnom prípade si to nemyslím. Tento argument sa používa na to, aby umlčal ľudí, ktorí chcú hovoriť o rovnoprávnosti. Homofóbne a agresívne postoje v spoločnosti nie sú dôsledok toho, že ľudia túžia po rovnoprávnosti, ale toho, že v spoločnosti sú ľudia, ktorí chcú ostatných diskriminovať či jednoducho len nevedia, čo LGBTI+ ľudí trápi.

Politici aj aktivisti na Slovensku budú konfrontovaní s tým, že sú to oni, ktorí vytvárajú kultúrne vojny, sú nerozumní a vyťahujú tieto témy, keď máme miliardu iných dôležitých tém. Veľmi im želám, aby sa tým nenechali odradiť. Keď nás nie je vidno, je oveľa jednoduchšie nás diskriminovať, ignorovať a napádať.

Estónsko sa nedávno stalo prvou postsovietskou krajinou, ktorá prijala manželstvo pre všetkých. Prečo?

Je to veľmi príjemné prekvapenie. Zásadné je tu zloženie vlády. Podpora manželstva pre všetkých bola v Estónsku ešte pred dvomi rokmi asi 30 percent. Dnes je to asi 55 percent.

Ide totiž o politickú vôľu. Premiérka Kaja Kallas sa so svojou vládou rozhodla, že túto tému chcú mať raz a navždy vyriešenú. Nebudú to tak musieť riešiť každé volebné obdobie. Veľmi to teda vítam. Je to veľká vzpruha pre všetky ostatné krajiny. Zároveň ide o pripomenutie toho, že hoci máte akokoľvek dobrých aktivistov, občiansky sektor, odborníkov alebo podporu verejnosti, kľúčové je, kto sedí v parlamente.

Sú tu krajiny ako Poľsko a Maďarsko, ktoré sa stávajú čoraz konzervatívnejšími. Či bude toto aj osud Slovenska, uvidíme po voľbách. Ako vidíte budúci vývoj v Európskej únii?  

Rozdiely medzi východnou a západnou Európou budú ešte pokračovať. To je myslím zrejmé. Je to dané aj historickým vývojom. Tých 40 rokov komunizmu zanechalo v spoločnosti obrovské jazvy.

Všetky debaty o rozmanitosti a rovnoprávnosti spoločnosti, nielen v súvislosti s LGBTI+ komunitou, ale aj vo vzťahu k ženám, si západná spoločnosť prežila v 60. až 80. rokoch. Nás však úplne obišli, preto to nemáme zažité.

Som však presvedčená o tom, že ak v spoločenskej debate zotrváme, aj keď niekedy býva extrémne náročná, rozdiely sa medzi dvomi pólmi budú stierať. Vidíme, že už ani vo východnej Európe to nie je neprekonateľné. Ukazuje sa to v Slovinsku a v Estónsku. V Českej republike urobíme všetko pre to, aby sme sa pridali ku krajinám, ktoré nezostávajú v minulosti, ale pozerajú do budúcnosti a sú na ňu pripravené.