While the direct border between the Alliance countries and Russia is more than doubling - from 1,215 km to an additional 1,340 km - the Finns are bringing significant reinforcements to NATO. In addition to an army of more than 280,000, they also have one of the most powerful artillery fleets.

Kým priama hranica medzi krajinami Aliancie a Ruskom sa predlžuje na viac ako dvojnásobok – z 1 215 km o ďalších 1 340 km –, Fíni prinášajú do NATO výrazné posily. Okrem vyše 280-tisícovej armády aj jednu z najsilnejších delostreleckých flotíl.

Po menej ako roku vyjednávaní vstupuje dnes (4. apríla) do NATO Fínsko.

Spoločnú hranicu s Ruskom tak Aliancia predlžuje na 1 555 km, no zásadne tiež posilňuje svoje spôsobilosti.

Napriek formálnej neutralite totiž Fíni do svojej obrany roky výrazne investovali. S 280-tisícovou armádou a ďalšími 870-tisícami vojakov v zálohe predstavuje jednu z najlepšie pripravených krajín v Európe. Jednou z najsilnejších je aj v počte delostreleckých systémov (1 500 systémov) či kvalite protivzdušnej obrany.

Ruská invázia na Ukrajina zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe. No krajiny na jej severe, ktoré sú k Rusku geograficky omnoho bližšie, rovnako spozorneli. Kým členstvo Fínska v NATO podporovala pred februárom 2022 približne tretina obyvateľstva, po invázii je podpora až 80-percentná.

Pre vládnych sociálnych demokratov rovnako išlo o výraznú zmenu pozície. Sedem desaťročí boli proti vstupu do Severoatlantickej aliancie a podporovali formálnu neutralitu, ktorú si krajina udržiavala viac ako dvesto rokov.

Politické kalkulácie v procese

Pôvodné očakávania hovorili o krátkom a formálnom procese. Obe krajiny, Fínsko aj Švédsko, totiž vojensky, ale aj politicky, spĺňali náročné kritériá NATO.

Fínsko spoločne so Švédskom 18. mája 2022 požiadali o členstvo v najsilnejšej obrannej aliancii na svete. Listy so žiadosťou o vstup do NATO odovzdali vtedy oficiálne generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi. Hlavy štátov a vlád Aliancie pozvali Fínsko a Švédsko do NATO oficiálne na madridskom summite 29. júna 2022. Napokon sa však v Madride protokoly nepodpisovali.

Objavilo sa totiž viacero nedoriešených otázok.

Najprv do poslednej chvíle držal lídrov Severoatlantickej aliancie v napätí turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Rokovania štyroch strán – Turecka, Fínska, Švédska a generálneho tajomníka NATO – prebiehali celé hodiny. Tesne pred začiatkom prvého oficiálneho summitu Aliancie od vypuknutia vojny na Ukrajine sa však dohodli. V desaťbodovom memorande sa strany zaviazali adresovať primárne požiadavky Ankary.

Ešte na summite hovoril o výhradách aj chorvátsky prezident Zoran Milanović, ktorý vyhlasoval, že protokol nepodpíše. Dôvodom mal byť volebný zákon v Bosne. Prezident však napokon domácemu tlaku ustúpil.

Prístupové protokoly boli podpísané 5. júla, čím sa oficiálne ukončili aj prístupové rozhovory. Nasledovala však ratifikácia zo strany všetkých 30 členov NATO, počas ktorej sa s politickými kalkuláciami pokračovalo.

Najdlhšie s ratifikáciou čakali Maďari a Turci. Budapešť napokon členstvo odobrila 27. marca po tom, ako dostala z Ankary signál, že ani Turci už Fínov ďalej blokovať nebudú. O tri dni neskôr schválil rozšírenie aj turecký parlament.

Prístupový ceremoniál

Fínsko sa dnes (4. apríla) stáva 31. členom NATO. Tesne pred začiatkom dvojdňového stretnutia ministrov zahraničných vecí spojeneckých krajín sa pred centrálou Aliancie v Bruseli vztýči medzi doterajšími 30 vlajkami aj zástava Fínska.

Oficiálny ceremoniál je naplánovaný na popoludnie a odštartuje o 15.35 hod.

Generálny tajomník Jens Stoltenberg privítal pristúpenie Fínska slovami: „Bude to dobrý deň pre bezpečnosť Fínska, bezpečnosť severu a pre NATO ako celok.“

Článok bol publikovaný 04/04/2023 na EURACTIV.sk