The government wants to raise the penalties for fraud and corruption in EU funds. It wants to prevent the freezing of the EU funds and problems with the Recovery Plan. There are still ongoing disputes over RTVS, protection of whistleblowers, NGOs and changes in NAKA. 

Vláda chce znovu zvýšiť trestné sadzby za podvody a korupciu na eurofondoch. Chce tak zabrániť zmrazeniu eurofondov a problémom s plánom obnovy. Stále trvajú aj spory o RTVS, ochranu oznamovateľov, mimovládky a zmeny v NAKA. 

Štvrtá vláda Smeru pod taktovkou Roberta Fica začala úradovať 25. októbra 2023. Za menej ako 12 mesiacov sa jej podarilo vzbudiť viacero obáv v európskych inštitúciách. Týkajú sa najmä právneho štátu, ktorého mantinely vláda upravuje rýchlo a bez širšej diskusie.

Najnovšie vláda oznámila, že chce znovu otvoriť trestný zákon, aby opätovne navýšila sadzby za korupciu a podvody na eurofondoch. Chce sa tak vyhnúť zmrazeniu eurofondov, ktorý naznačovala Európska komisia.

O čo ide v sporoch vlády Smeru s Bruselom

Brusel má k dispozícii viacero nástrojov, ako svoje základné hodnoty vrátane rešpektu k demokracii vymáhať. Okrem vážnych krokov, akými by bolo pozastavenie hlasovacích práv alebo zmrazenie eurofondov, sa však snaží pôsobiť aj diplomaticky, keď na ohlásené zmeny zareaguje kritikou z vysokých miest Európskej komisie.

Mäkký tlak z EÚ spolu s prácou občianskej spoločnosti tak už vyústil v oddialenie niektorých plánov Smeru, napríklad okliešteniu zákona o whistlebloweroch. Aj pri tých však avizuje, že sa k ním neskôr vráti, a nové plány na zmenu fungovania slovenských inštitúcií prichádzajú na týždennom poriadku.

Niektoré zmeny však prešli aj napriek kritike zo strany Únie vrátane zmeny verejnoprávneho vysielateľa. Európska komisia má povinnosť konať v prípade, že prijatý zákon na Slovensku porušuje európske pravidlá a legislatívu.

Je však otázne, do akej miery bude svoje právomoci využívať. Napriek obavám zo stavu právneho štátu Komisia vláde napríklad schválila štvrtú žiadosť o platbu z plánu obnovy. Prvý náhľad na čítanie situácie zo strany Bruselu poskytne Správa o právnom štáte za rok 2024, ktorá by mala vyjsť 24. júla.

Politika na Slovensku, ale aj v bruselských inštitúciách stále prechádza vývinom. Portál EURACTIV Slovensko bude aj naďalej sledovať, ako sa budú spory novej Európskej komisie vyvíjať a ako plány Smeru ovplyvní fakt, že sa novým prezidentom stal Peter Pellegrini.

1.   Novela trestného zákona

Stav: Európska komisia analyzuje rozhodnutie Ústavného súdu a zmeny, ktoré reagujú na jej pripomienky. 

Vláda Smeru avizovala výrazné zmeny v trestnom poriadku vrátane prekreslenia fungovania prokuratúry a zníženia trestov už pred voľbami. Prvý s myšlienkou zníženia trestov za korupciu na eurofondoch prišiel súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte ako opozičný poslanec.

Jednou z prvých inštitúcií Európskej únie, ktorá sa proti týmto plánom ohradila, bol Úrad európskej prokuratúry (EPPO). Ten má totiž v rámci svojich kompetencií aj povinnosť sledovať vývoj v členských štátoch a upozorňovať Európsku komisiu na akékoľvek zmeny, ktoré by mu mohli sťažiť fungovanie.

Európski prokurátori majú za úlohu vyšetrovať trestné činy týkajúce sa finančných záujmov EÚ. Ide napríklad o korupciu na eurofondoch a pláne obnovy, ale aj iné podvody vrátane tých s clami či SPH. Túto daň totiž členské krajiny tiež posielajú do rozpočtu EÚ.

EPPO varovalo, že znížené tresty nemusia ľudí na Slovensku dostatočne odrádzať od spáchania trestného činu. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vyšetroval práve podvody na európskych peniazoch, zase podľa nej zníži kvalitu vyšetrovania.

S podobnou kritikou sa pridala aj Európska komisia. Tá slovenskú vládu 6. decembra požiadala, aby nepokračovala v snahe pretlačiť takto veľké zmeny v skrátenom legislatívnom konaní.

Parlament napriek tomu kritizovanú novelu schválil. Podpis dostal aj od vtedajšej prezidentky Čaputovej, ktorá tak podľa vlastných slov urobila, aby dala priestor Ústavnému súdu včas zakročiť a pozastaviť účinnosť niektorých zmien, najmä skrátenia premlčacích lehôt.

Ak by vstúpilo v platnosť, ani neskoršie napadnutie ústavným súdom by už premlčané prípady nemohlo vrátiť vyšetrovateľom. Ústavný súd tak vo februári naozaj urobil, a to aj napriek tomu, že ešte nevyšiel v Zbierke zákonov.

Súd však začiatkom júla rozhodol, že protiústavné sú iba niektoré konkrétne ustanovenia novely.

„V súčasnosti analyzujeme dané rozhodnutie a jeho možný vplyv v súvislosti s obavami, ktoré sme predtým identifikovali, najmä pokiaľ ide o jeho súlad so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ (PIF smernicou) a článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ odkázal pre EURACTIV Slovensko hovorca Európskej komisie.

Z celého stanoviska ďalej vyplýva, že Komisia schválila štvrtú žiadosť o plán obnovy preto, lebo v danom momente nebola novela platná. Po rozsudku Ústavného súdu sa hodnotenie môže zmeniť.

Ďalšia zmena prišla v stredu 10. júla. Vláda schválila zmeny v novele trestného zákona, ktorým chce vyhovieť námietkam Európskej komisie. Zmeny by mali obsahovať navýšenie trestov za zločiny na finančných záujmov EÚ. Parlament by mal zmeny schváliť v júli.

Zmeny už podpísal aj prezident Peter Pellegrini. Európska komisia v správe o právnom štáte pre rok 2024 hovorí, že prijaté zmeny momentálne analyzuje.

2.   Prijatie zákona o STVR

Stav: Európska komisia analyzuje novelu zákona. Môže ísť proti Aktu o slobode médií. 

Nová vláda mala od začiatku na muške aj verejnoprávne médium RTVS, teda Rozhlas a televíziu Slovenska. Vládnym politikom sa nepáčilo vedenie pod riaditeľom Ľubošom Machajom. Premiér Fico sa Machajovi vyhrážal, že mu „pôjde po krku“.

Ministerstvo kultúry na čele s nominantkou SNS Martinou Šimkovičovou predstavilo prvý návrh o novele verejnoprávneho média v marci 2024. Malo sa premenovať na STaR a do kontrolnej rady mali pribudnúť členovia menovaní členmi vlády. Tá by po novom volila aj riaditeľa, čím by sa vzala kompetencia slovenskému parlamentu. Poslanci by však dosádzali členov do programovej rady, ktorá by sa už vyjadrovala aj k obsahu.

 

V rovnakom čase európske inštitúcie schvaľovali prelomový Akt o slobode médií. Ten navrhla Európska komisia v reakcii na vývoj vo viacerých štátoch, napríklad Maďarsku, Poľsku či na Slovensku. Tamojšie vlády totiž využívali napríklad štátnu reklamu, ale aj verejnoprávne médiá na naklonenie verejnej mienky svojím smerom. Pod vplyvom týchto zásahov v daných krajinách trpel celý mediálny sektor.

Akt o slobode médií prvýkrát dával na papier zásadu, že vlády nemôžu zasahovať do novinárskej práce, či už ide o verejnoprávne, alebo súkromné médiá. Ak sa tak stane, Európska komisia môže začať voči krajine konanie, ktoré sa môže skončiť až vysokými pokutami.

Na verejný nátlak, ktorý spomínal aj možný nesúlad fungovania novej STaR a Aktu o slobode médií, vláda dočasne návrh stiahla. Už o niekoľko týždňov neskôr však prijala upravenú novelu, ktorá tentokrát hovorila o STVR.

V rámci tejto novely už médium nemá mať programovú radu a jej orgány nebudú môcť riaditeľa odvolať bezdôvodne.

Poslanci novelu schválili v júni a po podpise prezidentom Petrom Pellegrinim oficiálne zanikla 1. júla 2024,aj s jej vedením a riaditeľom Ľubošom Machajom.

Európska komisia pre portál EURACTIV Slovensko povedala, že túto legislatívu „analyzuje a pozorne sleduje vývoj situácie“. Dodala, že z „verejnoprávnych vysielateľov sa nikdy nesmú stať vládni vysielatelia“.

Legislatíva na ochranu európskych médií vstúpila do platnosti 7. mája 2024, väčšina jej ustanovení však začne platiť až postupne. Článok 3, ktorý členské štáty zaväzuje rešpektovať a chrániť právo Európanov na prístup k „pluralite redakčne nezávislého mediálneho obsahu“, začne platiť od 8. novembra 2024.

Článok 5, ktorý definuje záruky nezávislého fungovanie verejnoprávnych médií, sa začne uplatňovať až od 8. augusta 2025.

3. Novela zákona o whistlebloweroch

Stav: Po vyjadrení Európskej komisie vláda nateraz návrh zákona stiahla. Na zmenách však stále trvá. 

Zmeny v zákone pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, známych aj ako whistlebloweri, vláda avizovala koncom roku 2023. V decembri prijala návrh zákona, ktorý sa chystala presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez širšej spoločenskej diskusie.

V rámci novely by už policajti nemohli získať ochranu garantovanú aj európskym právom, napríklad pred vyhodením z práce po tom, čo nahlásia korupciu vo svojich radoch. Generálny prokurátor by tiež v rámci navrhovaných zmien získal možnosť zrušiť rozhodnutia súdov, napríklad o poskytnutí ochrany pre whistleblowerov.

 

V čase prijímania novely vyšlo najavo, že policajní vyšetrovatelia, ktorí pracovali aj na kauzách spojených s vládnymi predstaviteľmi (tzv. čurillovci), požiadali a získali ochranu pred ukončením pracovného pomeru v rámci platných pravidiel.

Jedným z prvých krokov nového ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka bolo odstavenie týchto prokurátorov od práce. Úrad na ochranu oznamovateľov ministerstvu v júni udelil pokutu 90-tisíc eur za to, že týmto krokom porušil zákon. V rámci návrhu zákona by bola daným policajtom odobraná ochrana retroaktívne, čo kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Fakt, že návrh zákona ide proti európskej smernici o oznamovateľoch korupcie, komentovali viaceré inštitúcie vrátane Medzinárodnej siete whistleblowerov (WIN).

V listoch zaslaných vláde sa však téme venovala aj samotná Európska komisia. Okrem toho, že zmeny idú proti smernici o whistlebloweroch, povedala, že budú potenciálnych nahlasovateľov korupcie odstrašovať. Oslabili by tiež boj proti podvodom a celkovú ochranu európskych peňazí.

Vláda nakoniec vo februári 2024 návrh zákona stiahla. Stále však na jeho zámere trvá. Minister vnútra povedal, že zákon pošle do bežného medzirezortného pripomienkovania, aby bola legislatíva „100-percentná“.

4.   Zákon o mimovládkach

Stav: Vláda po kritike Európskej komisie avizovala zmeny. Nový návrh zatiaľ nepredložila. 

„Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil Robert Fico v októbri 2023. Predstavil tak nový zákon, ktorý mal nálepkovať organizácie dostávajúce finančnú podporu z krajín mimo Slovenska za zahraničných agentov.

Podobný zákon majú aj v Rusku. Prijala ho aj vláda Viktora Orbána, po zásahu Európskej únie ho však stiahla.

Slovenský zákon bol ešte tvrdší než ten maďarský. Návrh, ktorý SNS poslala do medzirezortného pripomienkového konania, rátal aj so sankciou rozpustenia organizácie bez možnosti odvolania. Voči tomuto kroku sa vyhradila ľudskoprávna organizácia Rada Európy, ale aj Európska komisia.

V máji vláda oznámila, že pôvodný návrh prejde zmenami. Tie mali reflektovať aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré zrušilo maďarský zákon. Nový návrh zatiaľ vláda nepredložila.

5.   Zmeny v NAKA

Stav: Návrh má prísť v lete. 

Po Úrade špeciálnej prokuratúry vláda ohlásila aj veľké zmeny vo fungovaní polície. Tie sa mali najviac dotknúť Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá rieši závažné ekonomické trestné činy a korupciu.

NAKA a Národná centrála osobitných druhov kriminality má podľa vlády „neprimerane veľké personálne obsadenie“. Policajti mali ísť najmä na krajské a okresné riaditeľstvá, kde majú riešiť „prípady, ktoré sa dotýkajú bežných ľudí“.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí, že zmeny prebral aj s Európskou komisiou. Zaviesť by ich chcel už cez leto.

Podľa nadácie Zastavme korupciu by zmeny spôsobili prieťahy vo vyšetrovaní korupcie, keďže by sa s prípadmi museli zoznamovať noví vyšetrovatelia. Podľa organizácie je tiež otázne, či by reorganizácia nezasiahla plán obnovy, v rámci ktorého Slovensko čerpalo peniaze na vytvorenie enviropolície. V pláne obnovy, konkrétne v piatej žiadosti o platbu, je aj rekvalifikácia policajtov pre vyšetrovanie finančných trestných činov. Aj tento míľnik by prípadné zmeny mohli ohroziť.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 10/7/2024 na EURACTIV.sk