Konanie vlády Andreja Babiša ukazuje, ako treba zmeniť Európsky akt o slobode médíi, píše český europoslanec. [EPA-EFE/Martin Divisek]

The Czech Republic knows very well what it is like when a top politician controls the media. That is why it is important that we support the Media Freedom Act. However, today it contains errors and merely recommends the most important parts, writes Czech MEP Marcel Kolaja (Pirates, Greens/EFA) in his commentary on the legislation on free media.


Česko veľmi dobre vie, aké to je, keď vrcholový politik ovláda médiá. Preto je dôležité, aby sme podporili Akt o slobode médií. Ten však dnes obsahuje chyby a najdôležitejšie časti iba odporúča, píše v komentári k legislatíve o slobodných médiách český europoslanec Marcel Kolaja (Piráti, Zelení/EFA).

Marcel Kolaja je český europoslanec za stranu Pirátov, pôsobí vo frakcii Zelení/EFA.

V polovici septembra Európska komisia zverejnila návrh dlho očakávaných právnych predpisov o slobode a nezávislosti médií. Návrh sa zameriava na sériu záväzných pravidiel a odporúčaní týkajúcich sa nezávislosti médií od politikov, financovania reklamy štátom a cezhraničných spájaní.

Tento právny predpis na európskej úrovni dlho chýbal a jeho príchod je vítaný. V súčasnej podobe má však návrh niekoľko chýb, ktoré je potrebné prepracovať.

Nezávislosť médií od politikov? Odporúčania nestačia!

Akt o slobode médií vo svojej súčasnej podobe upravuje transparentnosť a vlastníctvo médií len ako odporúčanie. To vytvára potenciálne, ale napriek tomu nie zanedbateľné riziko, že odporúčania nebudú stačiť na naplnenie cieľov.

Návrh len odráža súčasný stav, a preto nevidím v tejto oblasti potrebný posun. Je zrejmé, že Komisia sa inšpirovala odporúčaniami Rady Európy, ktoré platia už niekoľko rokov. Žiaľ, ako vidíme napríklad na súčasnej situácii v Poľsku a Maďarsku, tieto odporúčania Rady sú nedostatočné.

Pravidlá týkajúce sa transparentnosti a vlastníctva médií musia byť záväzné. A práve vzhľadom na históriu vlastníctva médií vrcholnými politikmi by Česká republika mala byť jedným z hlavných hlasov volajúcich po prísnejších pravidlách.

Pravidlá financovania štátnej reklamy, ktoré sa dajú ľahko obísť

Určite si spomínate na prípad z rokov 2015 až 2020, keď České dráhy netransparentne a bez výberového konania inzerovali v médiách, ktoré vlastnil vtedajší premiér Andrej Babiš. Mafra tak dostala za reklamu Českých dráh rádovo viac peňazí ako iné mediálne domy. Podľa nových pravidiel bude musieť byť financovanie a zadávanie štátnej reklamy vždy transparentné a spravodlivé.

Súčasný článok 2 ods. 15 návrhu zákona o slobodných médiách je však formulovaný trochu nešťastne. Uvádza sa v ňom, že pravidlá sa vzťahujú len na „miestne orgány územnej jednotky s viac ako 1 miliónom obyvateľov”. Na príklade Českej republiky to však znamená, že akékoľvek zastupiteľstvo mimo Prahy sa bude vymykať legislatíve a priestor na jej obchádzanie je nesmierny.

Takto formulované pravidlá tak vytvárajú priestor na prelievanie peňazí z ministerstiev alebo regiónov na súvisiace mestské rady, prostredníctvom ktorých sa potom môže umiestňovať reklama bez toho, aby sa museli dodržiavať pravidlá. Je preto isté, že z definície treba odstrániť obmedzenia na základe počtu obyvateľov.

Práva poskytovateľov mediálnych služieb: áno alebo nie špehovaniu?

Ochranou novinárov sa zaoberá článok 4 návrhu, ktorý sa zameriava predovšetkým na používanie špionážneho softvéru. Je to pochopiteľné vzhľadom na súčasný škandál týkajúci sa špionážneho softvéru Pegasus a Predator.

Súčasné znenie článku 4 však vynecháva akékoľvek iné spôsoby plošného špehovania, ako je odpočúvanie rozhovorov, identifikácia osôb na verejných priestranstvách a podobne. Je potrebné riešiť špehovanie komplexne a nezameriavať sa len na určité formy špehovania alebo na ochranu len určitej skupiny osôb (napríklad novinárov). Používanie špionážneho softvéru je neprípustné a odpočúvanie sa nikdy nesmie vykonávať bez súdneho príkazu.

V tom spočíva ďalší problém článku 4. Autorizácia špehovania je povolená ex post, keď súd spätne posúdi, či bolo „oprávnené”. To je nepostačujúce. Je viac než potrebné prepracovať súčasný návrh tak, aby sa povolenie udeľovalo vždy ex ante, teda vopred.

Bezvýznamný článok 17? Preč s tým!

Článok 17 návrhu sa zameriava na digitálne prostredie a je nezmyselný. Jeho súčasné znenie umožňuje nebezpečnú výnimku z moderovania obsahu pre médiá a vytvára dve kategórie tvorcov obsahu s rôznymi právami a privilégiami.

Podobná snaha sa objavila v rámci zákona o digitálnych službách (DSA), ale bola dôrazne zamietnutá. Preto nie je potrebné prehodnocovať túto koncepciu bez politickej podpory. Okrem toho by sa vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by poskytol politikom, odborom a ďalším subjektom muníciu a mohli by žiadať o výnimku určenú pre médiá. To by viedlo k ešte väčším nerovnostiam a neprehľadnému právnemu prostrediu. Toto nie je smer, ktorým by sme sa mali uberať.

Spôsob, akým je článok 17 prezentovaný a ako upravuje takzvané pravidlá vlastného vyhlásenia, je ľahko zneužiteľný a vytvára prostredie pre dezinformácie a propagandu. Dezinformačné a propagandistické webové stránky by sa považovali za poskytovateľov mediálnych služieb s redakčnou zodpovednosťou, a preto by podliehali osobitnému modelu moderovania obsahu.

Je dôležité poznamenať, že redakčná zodpovednosť nie je svätým grálom, ktorý zachraňuje všetky problémy médií. V dnešnej rýchlej dobe sa aj vplyvom sociálnych médií znižuje kvalita overovania informácií a dezinformácie sa vyskytujú aj v tradičných médiách. O zlyhaní redakčnej zodpovednosti svedčí niekoľko nedávnych príkladov, keď CNN Prima News citovala falošný účet BBC a vyhlásila, že kráľovná Alžbeta II. zomrela predčasne.

Aký je záver?

Vo všeobecnosti nové právne predpisy vítame. Už dlho to bolo potrebné a po nekonečných odkladoch Komisia konečne urobila krok správnym smerom. Musíme si však uvedomiť, že na dosiahnutie cieľov návrhu, najmä v oblasti vlastníctva médií a transparentnosti, potrebujeme predovšetkým záväzné pravidlá, a nie odporúčania.

Sloboda a nezávislosť médií v krajinách V4 je doslova triviálna. V Maďarsku a Poľsku je situácia už dávno za hranou. Obmedzenia slobody prejavu a redakčnej nezávislosti médií vážne poškodzujú demokraciu v tejto krajine. Okrem toho sa Viktor Orbán počas svojej vlády plne zameral na nezávislé a slobodné médiá.

Žiaľ, aj v Českej republike máme vďaka bývalému premiérovi Andrejovi Babišovi priamu skúsenosť s tým, ako to vyzerá, keď vrcholný politik ovláda médiá a zasahuje do ich redakčnej autonómie. Preto nesmieme zostať bokom, práve naopak. Je nesmierne dôležité, aby sme ako Česká republika podporili vytvorenie tejto legislatívy.

Pri svojej práci v Európskom parlamente sa zameriam na to, aby nové pravidlá boli spravodlivé a nedali sa ľahko obísť, napríklad prostredníctvom zvereneckých fondov.

 

Názor bol publikovaný 27/10/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s