Ódor's government does not fantasise about a bridge between East and West, nor about the four cardinal points. Apolitical nature allows it to declare that Slovakia is part of the "political West", and it plans to do so. Continuity is to be expected in both defence and diplomacy.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Program úradníckej vlády v európskom kontexte

Ódorova vláda nevajatá o moste medzi Východom a Západom, ani o štyroch svetových stranách. Apolitickosť jej dovoľuje deklarovať, že Slovensko je súčasťou „politického Západu“, a takú politiku aj plánuje robiť. V obrane aj diplomacii sa dá očakávať kontinuita.

Hoci programové vyhlásenie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora neindikuje vysoké ambície – najmä pre krátky čas, počas ktorého bude pôsobiť –, objavujú sa v nej motívy a plány, ktoré by mali Slovensko posunúť o krok bližšie k európskym štandardom.

Na rezortoch diplomacie a obrany, ktoré v úradníckej vláde vedú Miroslav Wlachovský a Martin Sklenár, však jasne badať kontinuitu s predchádzajúcim vedením.

V zahraničnopolitickej aj bezpečnostnej oblasti sa úradnícka vláda hlási k „západnej“ zahraničnej politike, čím jasne naznačuje nadväznosť na proeurópske a proatlatnické smerovanie.

„Ctíme si naše členstvo v EÚ, ktorá je naším domovom a v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorá je naším ochranným dáždnikom,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády (PVV).

Vláda chce na medzinárodnom poli udržať Slovensko v pozícii „spoľahlivého a angažovaného partnera“. Práve to bola v zahraničnej politike priorita predošlých vlád Igora Matoviča aj Eduarda Hegera. O „západnej“ orientácii však ani jedna z nich v PVV nehovorila.

Jasne tiež deklaruje, že národné záujmy nevníma ako antonymum k európskym riešeniam. Tie dokonca sebavedomo uprednostní „pred jednostrannými krokmi“.

Jasná prozápadná orientácia

V časti venovanej zahraničnej politike vláda už v úvode jasne deklaruje, že Slovensko je „súčasťou politického Západu“ a nevajatá o štyroch svetových stranách alebo mostoch medzi Východom a Západom len pre body za efekt.

„Jasné európske a euroatlantické ukotvenie je základným východiskom nášho úspechu,“ rámcuje v programe. Za svoju hlavnú úlohe v tomto kontexte považuje obhajobu a presadzovanie národných záujmov.

Ešte počas svojho mandátu sa chce zamerať na tri priority.

Prvou je rámec ruskej vojny na Ukrajine, kde chce podporiť „trvalé mierové riešenie“. Aj premiér, aj nový minister zahraničných vecí sa už nechali počuť, že práve podpora Ukrajiny, ktorá sa na vlastnom území bráni, je v národnom záujme Slovenska a predstavuje trvalé a udržateľné riešenie.

Rovnaký postoj presadzuje Únia aj NATO.

Vláda chce tiež pripraviť opatrenia, ktoré by mali pomôcť pri zapojení slovenských subjektov do obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Na iniciatíve pracuje úrad vlády spolu s rezortom diplomacie už niekoľko mesiacov, a preto sa v tomto smere očakávajú aj konkrétne iniciatívy.

Druhou témou sú financie a udržateľnosť financovania diplomacie. Aj tento motív sa už v PVV objavil v rokoch 2020 a 2021. Vtedy ešte minister Ivan Korčok sľuboval zavedenie systému finančno-politického plánovania, ktorý mal prepájať priority zahraničnej politiky s ľudskými a rozpočtovými zdrojmi.

Rezort pod vedením ministra Wlachovského je o čosi menej špecifický, no cieli na prípravu udržateľných opatrení pre financovanie modernej zahraničnej služby. Táto formulácia by tak mohla naznačovať, že rezort diplomacie by v novom štátnom rozpočte, ktorý Ódorova vláda chystá, mohol mať ambíciu získať pre svoje fungovanie väčší balík peňazí. O podfinancovaní sa v slovenskej diplomacii hovorí roky. Bývalým ministrom sa však len veľmi zriedka podarilo vydupať si balík, ktorý by tak strategicky dôležitý rezort dokázal potiahnuť do éry 21. storočia.

Do tretice by do septembra ešte Wlachovského ministerstvo rado prispelo k vládnej priorite, a to boju proti šíreniu hoaxov a dezinformácií. Boj proti hybridným hrozbám je prioritou vlády, a to nielen pre známu zraniteľnosť Slovenska a náchylnosť jeho občanov veriť konšpiráciám, ale aj pre to, že v čase predvolebnej kampane bude v kontexte politického boja verejný priestor ešte viac zahltený nepravdami.

Z dlhodobých priorít chce nový vláda pokračovať v začatej práci, ktorá už na rezorte diplomacie prebieha. Patrí medzi ne príprava strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenska, ale aj reforma rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Aj v tejto oblasti sa spomína neudržateľný a zastaralý spôsob financovanie, preto chce minister Wlachovský predstaviť aj plán financovania rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Koncepčne by rezort mal do septembra podchytiť aj ďalšiu prioritu vlády, a to prilákanie slovenských talentov späť zo zahraničia. Vláda plánuje zanalyzovať možností toho, ako by štátna správa dokázala v tejto oblasti postupovať lepšie. Jedným zo spôsobov by mala byť aj reforma Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Modernizácia techniky a armády

Aj v oblasti obrany je chrbtovou kosťou programu vlády euroatlantické ukotvenie. Do septembra je pre ňu cieľ jasný: „zvýšiť pripravenosť štátu čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam“. Rovnaké priority majú v tejto oblasti EÚ aj NATO.

Vláda chce jednoznačne podporiť opatrenia kolektívnej obrany v rámci NATO a ďalšie aktivity, súvisiace s odstrašovaním, ktoré by mali byť jasnejšie najmä po júlovom summite NATO vo Vilniuse.

Medzi krátkodobými prioritami rezortu obrany pokračuje nastavená podpora Ukrajiny, najmä pomoc pri vo výcviku ukrajinských vojakov. Rovnako chce vláda „zvážiť“ aj ďalšie možnosti darovania vojenského materiálu Ukrajine, samozrejme za predpokladu, že to neohrozí obranyschopnosť Slovenska.

Aj v obrane je druhou krátkodobou prioritou rozpočet. Na úrovni dvoch percent HDP ho chce úradnícka vláda nastaviť tak, aby sa pod tento záväzok krajina nemusela dostať až do roku 2050. Pätinu z rozpočtu by pri takomto scenári mala vyčleňovať na hlavnú výzbroj, techniku a súvisiaci výskum podľa kritérií NATO a EÚ. Zvyšovať by sa postupne mali aj výdavky na podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti bezpečnosti a obrany.

Do tretice sa chce rezort obrany sústrediť na modernizáciu protivzdušnej obrany. V najbližších mesiacoch by sa tak malo pristúpiť k dlho pripravovanému verejnému obstaraniu vlastného systému pre Slovensko a do septembra aj „rozhodnúť o konkrétnom obstarávaní“. Úradnícka vláda by tak mala pre budúcu vládu súťaž pripraviť, podobne, ako to plánoval aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď.

V rámci systému kolektívnej obrany Aliancie sa chce rezort sústrediť aj na posun v projekte modernizácie ťažkej mechanizovanej brigády pozemných síl.

Podľa minuloročného Dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany do roku 2035, by malo Slovensko disponovať spôsobilosťami ťažkej mechanizovanej brigády do konca roku 2026. Zároveň ide prioritný cieľ vo vojenských spôsobilostiach krajiny v rámci záväzkov v kolektívnej obrane Severoatlantickej aliancie.

Strednodobé ciele na rezorte ministra Martina Sklenára tiež súvisia najmä s pokračovaním nastavených smerovaní a proces. Jednak ide o „prehlbovanie spolupráce so spojencami“, a jednak o „transparentnosť a hodnotu za peniaze“.

Tak ako predošlá, tak aj nová úradnícka vláda považuje za jeden zo svojich priorít investovanie do domácej obrannej infraštruktúry, ktorá by mala opäť vychádzať z medzinárodných záväzkov, no rovnako stavať na podpore domáceho priemyslu.

Práve v súvislosti s jeho podporou by sa v najbližších mesiacoch malo na úrovni EÚ, ale aj NATO intenzívnejšie diskutovať o tom, ako zrýchliť a zefektívniť výrobu vojenskej techniky a munície. Únia už dokonca otvorene hovorí o potrebe prechodu na vojenské hospodárenie.

Úlohou slovenskej vlády bude zabezpečiť, aby sa zvýšené požiadavky zo strany spojencov, ktoré súvisia primárne s podporou Ukrajiny a aj doplňovaním vlastných zásob, dali realizovať aj z kapacít slovenského priemyslu. Viaceré závody avizujú, že sú rozširovaniu výroby naklonené a požiadavky budú vedieť naplniť.

Článok bol publikovaný 13/06/2023 na EURACTIV.sk