Western politics has become defensive and hypersensitive, which many interpret as the decline of Western civilization. Nevertheless, according to ZSOLT RÁBAI, proactivity has never been a strength of international organizations. Hence, if Europe yearns for peace, it has no choice but to become proactive. "Trying to understand Russia or China, however, cannot lead to a relativisation of our own values. The forthcoming NATO summit will therefore be a milestone," he writes.

Politika Západu sa stala defenzívnou a precitlivenou, čo si mnohí vykladajú ako úpadok západnej civilizácie. Podľa ZSOLTA RÁBAIA však proaktívnosť nikdy nebola silnou stránkou medzinárodných organizácií. Ak teda Európa prahne po mieri, nezostáva iné, ako sa aktivizovať. „Snaha porozumieť Rusku alebo Číne však nemôže viesť k relativizácii našich vlastných hodnôt. Nadchádzajúci summit NATO bude preto míľnikom,“ píše.

Zsolt Rábai je nezávislý odborník na bezpečnostnú politiku. V minulosti pôsobil ako diplomat a poradca prezidenta Maďarskej republiky, Árpáda Göncza, pre zahraničnú politiku. Takmer 20 rokov pôsobil v divízii verejnej diplomacie NATO a neskôr ako generálny tajomník Asociácie atlantickej zmluvy.

Ruská vojna proti Ukrajine prebudila západoeurópskych politických lídrov. Tí, často paralyzovaní a naivní, chceli až príliš dlho veriť tomu, že Putinovo Rusko zastaví sériu agresií voči susedným štátom a dalo by sa s ním spolupracovať, a to napriek jasným Putinovým odkazom na svoje zámery obnoviť starú ruskú ríšu. Aj po ilegálnej anexii Krymu sa EÚ a NATO zúfalo snažili vyhnúť výrazu „studená vojna“. Verili totiž, že Putin neprekročí červenú čiaru a nepokúsi sa ani destabilizovať Európu.

Západní politickí lídri boli na rokovania s ruským prezidentom dokonca viackrát zle pripravení. On bol, naopak, o svojich nepriateľských zámeroch vždy veľmi otvorený: hovoril o pripravenosti použiť zbrane na vytvorenie sféry vplyvu, obnovení ruskej ríše či o rozpustení NATO. A rovnako bol vo svojich vyjednávacích technikách veľmi agresívny. Ako bývalý agent KGB je totiž profesionálom v umení destabilizovať svojich vyjednávacích partnerov, vo využívaní informácií o ich osobných slabostiach alebo obavách a nikdy neváhal použiť ani vyhrážky alebo vydieranie. Stačí si pozrieť videá z jeho stretnutí s niektorými európskymi partnermi vrátane Angely Merkel, Emmanuela Macrona, Viktora Orbána či ďalších. Je na nich jasne vidieť, že sa po stretnutí s Putinom cítia nepríjemne.

Pri prístupe k Rusku navyše politici zabudli na regionálne špecifiká vrátane politickej psychológie, ktorá vyplýva z miestnej kultúry aj histórie. Vo východnej – a v mnohých ohľadoch aj v strednej – Európe možno totiž stále nájsť pozostatky minulosti, regionálne črty verejných štruktúr, slabý občiansky sektor aj zvyšky spoločnosti založenej na poriadku či feudálnej závislosti. Práve tie vedú k novej forme klientely, ktorú na Západe mohli nazvať „korupciou“. Avšak len čo sa klientska sieť stane vládnucim systémom, každé politické či ekonomické rozhodnutie slúži záujmom vládcu a klientov. To môže ľahko viesť k „iracionálnym“ krokom alebo dokonca k ozbrojeným konfliktom.

Ako pristupovať k Rusku?

Úlohou teraz nie je len reagovať na ruskú agresiu a nové bezpečnostné výzvy, ale mať jasnú víziu a vďaka nej tvoriť európske a euroatlantické bezpečnostné prostredie. V posledných desaťročiach sa totiž politika Západu stala defenzívnou a hlavne precitlivenou. A mnohí politici to vykladajú ako úpadok západných hodnôt a civilizácie.

Byť proaktívnym nebolo nikdy silnou stránkou medzinárodných organizácií, no ak chceme mať v Európe dlhodobý mier a stabilitu, nezostáva nič iné, ako byť nielen proaktívny, ale aj hrdý na svoje hodnoty. Snaha porozumieť Rusku alebo Číne nemôže viesť k relativizácii našich hodnôt. V tomto smere bude nadchádzajúci summit NATO dôležitým míľnikom.

Čo sa týka vízie, musíme brať do úvahy, že svet je v neustálom pohybe, a ak chceme nájsť dlhodobé riešenia, myslieť musíme v dynamických modeloch. Jedným z najväčších problémov súčasného medzinárodného manažmentu konfliktov je, že vždy cieli na zachovanie status quo, napriek tomu, že status quo vedie k nárastu napätia, dokonca k výbuchom (spomeňme si na Balkán). Ani zmena hraníc, ak sa to robí rozumne a odzrkadľuje želanie miestneho obyvateľstva, by tiež nemala byť „tabu“.

Politická korupcia je preto jednou z najväčších bezpečnostných výziev nadchádzajúceho desaťročia. Pre medzivládnu organizáciu, akou je NATO, je ale veľmi ťažké ju zvládať. Politická korupcia totiž môže efektívnu prácu medzinárodných organizácií priamo ohroziť (ako napríklad prípady korupcie v Európskom parlamente).

Deliaca čiara a „neliberálne“ demokracie v NATO

Kríza na Ukrajine zjednotila NATO ako politickú a vojenskú obrannú alianciu založenú na spoločných hodnotách a bezpečnostných záujmoch. Súčasná situácia ale poukázala aj na deliacu čiaru medzi väčšinou krajín NATO a niektorými „neliberálnymi“ členmi Aliancie.

Môžeme sa pýtať, či sú jej základné princípy stále platné? Ako potom vysvetliť, že rozširovanie NATO o Švédsko je prakticky zablokované z dôvodu, že vo svojich medzinárodných vzťahoch dôsledne reprezentuje základné princípy NATO, ako demokraciu, slobodu jednotlivca a právny štát?

Zdá sa, že Huntington sa úplne nemýlil, keď povedal, že funkčné a efektívne môžu byť len tie medzinárodné organizácie, ktoré pozostávajú z krajín s rovnakým kultúrnym alebo civilizačným zázemím.

V tejto súvislosti sa ešte zastavme pri Maďarsku.

V Maďarsku je stále verejná podpora EÚ aj NATO značná. Členstvo v nich je pre maďarskú vládu dôležité. Maďarsko, ktoré by členom NATO a EÚ nebolo, by totiž stratilo význam aj v očiach Ruska a Číny.

Maďarská vláda predpokladá, že v Európe prebehne národnostná, respektíve etnická a náboženská radikalizácia. Politickí analytici blízki vláde preto v dohľadnej dobe dokonca v Európe ani nevylučujú vojny. Vláda preto chce byť na takúto možnosť pripravená.

Toto politické myslenie sa zhoduje aj s požiadavkami NATO na vojenský a obranný rozvoj a modernizáciu. V minulom roku minulo Maďarsko dokonca najväčšiu časť svojho obranného rozpočtu na vojenskú techniku v kontexte Aliancie.

Orbánova vláda tiež očakáva rastúci ekonomický a politický vplyv Ruska a Číny vo svete a zároveň pokles vplyvu Spojených štátov a krajín západnej Európy. Vo svojej zahraničnej politike aj preto pokračuje v zlom politickom dedičstve.

Slávny maďarský básnik 20. storočia Endre Ady vtedy krajinu opísal takto: „národ prievozníkov, ktorý aj vo svojich najodvážnejších snoch premáva len medzi dvoma brehmi, z východu na západ, ale najradšej nad úrovňou prílivu.“

Názor bol publikovaný 08/06/2023 na EURACTIV.sk