„Ľudia si niekedy neuvedomujú, akým ťažkostiam čelíte,“ povedal Robert Fico ukrajinskému premiérovi Denysovi Šmyhaľovi. Pred ich prvým stretnutím v januári pritom vyhlásil, že v Kyjeve sa žije normálny život. [TASR/František Iván]

Prime Minister Robert Fico has met with his Ukrainian counterpart Denys Shmyhal in Michalovce, where he assured him of Slovakia's strong support for Kyiv. At the same time, he signed a document, in which he condemned the Russian invasion and confirmed that Crimea and Donbas are part of Ukraine. 


Premiér Robert Fico sa stretol s ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom v Michalovciach, kde ho ubezpečil o silnej slovenskej podpore Kyjeva. Zároveň podpísal dokument, v ktorom odsúdil ruskú inváziu a potvrdil, že Krym a Donbas sú súčasťou Ukrajiny.

Slovenský premiér si u zahraničných partnerov a médií vytvoril obraz politika, ktorý sa neštíti proruskej rétoriky. Napriek tomu na štvrtkovom stretnutí (11. apríla) Denysa Šmyhaľa uistil o tom, že Slovensko pevne stojí za Ukrajinou, odsudzuje ruskú agresiu a želá si taký mier, ktorý bude voči Kyjevu férový.

Obaja premiéri sa počas stretnutia dohodli napríklad na železničnom prepojení Kyjeva a Košíc, hovorili o spolupráci v oblasti energetiky, ale aj vo vojenskej oblasti so slovenskými súkromnými firmami.

Napriek tomu, že vláda opakovane tvrdí, že konflikt „nemá vojenské riešenie“ a odmieta Ukrajine posielať zbrane, ich komerčný predaj zo Slovenska na Ukrajinu neodmieta.

Stretnutie v priateľskom duchu zavŕšil podpis „cestovnej mapy“. Fico so Šmyhaľom sa v tomto oficiálnom dokumente podpísali hneď pod niekoľko tvrdení, o ktorých slovenský premiér bežne hovorí presný opak, upozornil ako prvý Denník N.

Krym aj Donbas patria Ukrajine, potvrdil šéf Smeru

Cestovná mapa, ktorá spečaťuje vyššiu mieru spolupráce medzi oboma krajinami, hneď na začiatku uvádza, že chce „posilniť vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom na základe vzájomnej dôvery a rešpektu“.

Táto spolupráca má byť podľa nej založená na medzinárodnom práve a uznávaní zvrchovanosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991. Tie zahŕňajú aj ruskom anektovaný Krym, aj okupovaný Donbas.

Dokument je následne ešte priamočiarejší. Spolupráca medzi oboma krajinami sa podľa neho uzatvára aj vzhľadom na:

  • pevný postoj Slovenska k podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny,
  • jeho pevnej a trvalej podpory pre integráciu Ukrajiny do Európskej únie,
  • jeho pripravenosti podieľať sa na realizácii mierového plánu prezidenta Volodymyra Zelenského,
  • potrebu pokračovať vo vykonávaní politiky, ktorá neuznáva ruské pokusy o anexiu Krymu, ako aj častí Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti.

V danej časti sa zároveň píše, že „Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie prostredníctvom jej nezákonnej, neoprávnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojny“.

Podporu týmto slovám, pod ktoré sa Fico vo štvrtok podpísal, prejavoval aj počas spoločnej tlačovej besedy so Šmyhaľom.

Na tej uviedol, že si želá, aby sa našli mierové východiská vojny, ktoré budú rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu Ukrajiny a budú k nej férové.

Zároveň napadnutej krajine ponúkol súčinnosť pri hľadaní mierových riešení a potvrdil, že Slovensko sa zúčastní aj na plánovanom mierovom summite vo Švajčiarsku:

„Použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine bolo hrubým porušením medzinárodného práva,“ poznamenal predseda vlády s tým, že Ukrajina potrebuje pomoc a solidaritu. „Sme tu, aby sme vám pomáhali,“ dodal.

 

Fico na stretnutí znova podporil aj vstup Ukrajiny do Európskej únie so slovami, že jej na ceste nemieni klásť nijaké prekážky.

K jedným z najprenikavejších momentov však patril ten, keď slovenský premiér podčiarkol mieru ukrajinského utrpenia počas vojny:

„Naše žabomyšie vojny sú v porovnaní s tým, čo zvádzate vy, niekedy až smiešne. Ľudia si niekedy neuvedomujú, akým ťažkostiam čelíte,“ povedal predseda slovenskej vlády.

Navonok slová podpory, doma o „ukrofašistoch“

Väčšina spomínaných vyjadrení je v značnom protiklade k tomu, čo premiér Fico bežne hovorí smerom k domácemu publiku.

Tesne pred prvým spoločným stretnutím so Šmyhaľom v januári 2024 vyhlásil, že „v Kyjeve nie je žiadna vojna“. O Ukrajine vtedy povedal, že „nie je suverénny štát“, „je pod kontrolou Američanov“ a je naivné čakať, že by vytlačila Rusko zo svojich území.

Jeho výroky vtedy pobúrili ukrajinskú verejnosť natoľko, až sa objavovali hlasy, aby stretnutie bolo zrušené.

Naopak, Fico od začiatku vojny vo februári 2022 prezentoval viacero naratívov, pre ktoré si získal priazeň u ruských provojnových blogerov.

V októbri ho nepriamo pochválil aj samotný Vladimir Putin. Ten vtedy vyzdvihol pronárodné politiky šéfov slovenskej a maďarskej vlády, ktorí sa ako „jedni z mála v Európskej únii nepodriadili Spojeným štátom“.

Fico viackrát verejne spochybňoval, že by ruská agresia bola nevyprovokovaná a obviňoval z nej „ukrajinských fašistov, ktorí vraždili ruskojazyčné obyvateľstvo na Donbase“. Ide o často používaný argument proruských propagandistov, ktorý bol opakovane vyvrátený.

Falošnosť argumentu potvrdili aj závery správy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá monitorovala konflikt na Ukrajine od roku 2014 do marca 2022. OBSE uviedla, že počas svojej misie nikdy nenašla žiadne dôkazy na podporu ruských tvrdení, a teda o „genocíde“ zo strany Ukrajincov.

Ficova rétorika a stretnutie šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom mali byť napokon aj dôvodom, prečo Česi prerušili spoločné medzivládne rokovania. Český premiér Petr Fiala minulý týždeň varoval, že postoj Slovenska k vojne na Ukrajine podľa neho ohrozuje bezpečnosť Európy.

Napriek všetkému Robert Fico na oficiálnych rokovaniach zatiaľ neblokoval pomoc Ukrajine. Viaceré zahraničné médiá aj prekvapil svojimi pozíciami po prvom stretnutí so Šmyhaľom v januári tohto roka. Ficov postoj vtedy označili ako nečakanú „otočku o 180 stupňov“.

Na rozdiel od Viktora Orbána nestaval prekážky ani pri schvaľovaní 50-miliardového balíčka pomoci Ukrajine zo strany EÚ. Balíček napokon prešiel s podporou oboch politikov.

Estónska premiérka Kaja Kallas, známa svojou silnou podporou Ukrajiny, vtedy Ficov a Orbánov postoj okomentovala slovami: „Ak nerozprávajú dobré veci, ale ich činy sú správne, tak si myslím, že budeme v pohode,“ uviedla v októbri 2023.

Ukrajinci si držia odstup

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že „Slovensko je veľmi tvrdo na ukrajinskej strane a odsudzuje ruskú agresiu“.

„Teším sa tejto istej podpore pána premiéra Fica,“ uviedol Šmyhaľ s tým, že Kyjev „zaznamenal značný posun v rámci dosiahnutia vzájomne výhodnej spolupráce“.

Ukrajinské médiá voči Ficovmu postoju ostávajú ostražité.

„Pred prvým stretnutím so Šmyhaľom v Užhorode sa zdalo, že sa Fico snaží o jeho zrušenie. Predchádzalo mu totiž niekoľko otvorene protiukrajinských vyhlásení. […] Napriek tomu bola táto schôdzka napokon konštruktívna,“ píše denník Ukrajinska pravda s tým, že aj štvrtkové rokovanie nakoniec vzbudilo „pomerne pozitívne dojmy“.

Podľa zdrojov z ukrajinskej delegácie Robert Fico za zatvorenými dverami priznal, že protiukrajinské výroky boli určené domácemu publiku. Sám je však pripravený na konštruktívne vzťahy, uviedol denník.

 

Zmenu rétoriky si ukrajinské médium vysvetľuje aj tým, že po prezidentských voľbách už Fico môže poľaviť z protiukrajinských naratívov a že ho navyše čakajú aj tvrdé debaty s Európskou komisiou ohľadom právneho štátu a zmrazenia eurofondov.

„Prinajmenšom kvôli tomu teda asi nebude chcieť vytvárať ďalšie dôvody pre napätie – aj vo vzťahu k Ukrajine,“ píše denník. Otázne však podľa neho je, ako dlho bude toto obdobie konštruktívnych vzťahov trvať a či nimi opäť nezatrasie kampaň do blížiacich sa eurovolieb.

Portál The Kyiv Independent napriek početným Ficovým výrokom potvrdzujúcich podporu Ukrajiny stretnutie pokryl len dvoma krátkymi článkami.

prvom oznámil, že „Šmyhaľ prišiel na Slovensko viesť bilaterálne rokovania“. V druhom vyzdvihol len Ficove slová podpory pre vstup Ukrajiny do Európskej únie.

Aj v ňom však Fica opisuje ako politika, ktorý „bol v septembri 2023 zvolený vďaka populistickej kampani skeptickej voči Kyjevu“ a ktorý „zastavil dodávky zbraní zo slovenských vojenských zásob a opakovane kritizoval vojenskú pomoc Ukrajine aj sankcie voči Rusku“.

Článok vznikol v spolupráci s