The future of nicotine product sales could change dramatically: WHO proposes limiting their production and sale, and even “eliminating” cigarette filters. However, health experts face resistance from European countries with strong tobacco industries and concerns about the black market.

Budúcnosť predaja nikotínových výrobkov sa môže výrazne zmeniť: WHO navrhuje obmedziť ich výrobu, predaj aj „zrušiť” cigaretové filtre. Zdravotníci však narážajú na odpor európskych štátov so silným tabakovým priemyslom a obavy z nelegálneho trhu. 

Blížiace sa 11. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku (FCTC COP11), ktoré sa uskutoční v Ženeve od 17. do 22. novembra, je kľúčovým bodom obratu v globálnej protitabakovej politike. WHO v ňom navrhuje 16 „strategických opatrení“ (Forward-looking Tobacco Control Measures – FLMs), ktorých cieľom je zintenzívniť reguláciu tabaku nad rámec existujúcich medzinárodných požiadaviek. 

Hoci tieto opatrenia zatiaľ nie sú medzinárodne záväzné, v EÚ vyvolávajú ostré spory. Hlavným bodom konfliktu je obava, že Európska komisia využije rozhodnutia COP11 ako právny precedens pre nadchádzajúcu revíziu európskej smernice o tabakových výrobkoch (TPD).

EÚ v slepej uličke

Európska komisia pôvodne predložila ambiciózny návrh, ktorý počítal s prísnymi pravidlami a navrhoval, aby sa s alternatívnymi nikotínovými výrobkami ako sú napríklad e-cigarety zaobchádzalo rovnocenne ako s tradičnými cigaretami. Tento návrh okamžite narazil na silný odpor takzvanej „Skupiny ôsmich“ krajín – vrátane Talianska, Grécka, Poľska, Česka, Rumunska, Bulharska, Litvy a Slovenska.

Tieto štáty s rozvinutým tabakovým priemyslom sa obávajú, že navrhované zmeny by mohli viesť k značným finančným ujmám, či už pre firmy alebo pre národné rozpočty. Produkcia surového tabaku v EÚ, ktorá v roku 2018 predstavovala podľa Správy o produkcii surového tabaku v EÚ približne 140 tisíc ton, je dlhodobo v útlme. Hlavnými producentmi boli hlavne Taliansko, Španielsko, Poľsko, Grécko, Chorvátsko, Francúzsko, Maďarsko a Bulharsko.

Keďže by ale nenazbierali blokačnú menšinu,oponentské krajiny sa snažili vyhnúť hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a namiesto toho presadzovali konsenzus. Ich primárnym cieľom bolo, aby pozícia EÚ nevytvárala na samite WHO právny precedens ani očakávania, ktoré by viedli k zmenám v európskom legislatívnom rámci. 

V stredu 12. novembra padol verdikt – krajiny EÚ sa na spoločnej pozícii nedokázali dohodnúť. Ako informoval portál Euractiv, dánske predsedníctvo sa pokúšalo sprostredkovať kompromis, aby rozhodnutia WHO nemali priamy vplyv na budúcu legislatívu EÚ. 

Výsledkom napokon je, že EÚ pôjde do Ženevy bez mandátu, pričom sa „nebude vyjadrovať ani hlasovať“ o návrhu rozhodnutia WHO týkajúcom sa navrhovaných opatrení. Očakáva sa, že EÚ v piatok na stretnutí diplomatov dokončí svoje stanovisko, ktorého súčasťou bude aj klauzula, že rozhodnutia WHO nebudú podkladom ani k revízii európskej legislatívy o tabaku.

Mýtus o zdravších filtroch

Eurokomisár Wopke Hoekstra, silný odporca fajčenia, nedávno upozornil, že v oblasti regulácie nových nikotínových produktov je dôležité sa vyhnúť opakovaniu chýb z minulosti. Pripomenul obdobie, keď sa na trh začali uvádzať „light“ cigarety s nízkym obsahom dechtu ako menej škodlivá alternatíva. Klinické dáta však ukázali, že ich fajčiari mali podobnú úmrtnosť ako fajčiari bežných cigariet, pretože uplatňovali kompenzačné správanie, teda vdychovali dym hlbšie.

Zástupcovia priemyslu a občianskych združení však varujú pred dôsledkami príliš reštriktívnej regulácie, najmä ak by viedla k rozšíreniu čierneho trhu. Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV) uviedol, že navrhované opatrenia WHO považuje „za nešťastné a nenapĺňajú účel. Tieto naše postoje sme aj aktívne komunikovali s predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky, aby voči týmto návrhom vystúpili.“

Najkontroverznejším opatrením, ktoré poukazuje na nepochopenie rizík medzi spotrebiteľmi, je zákaz cigaretových filtrov. WHO zdôrazňuje, že filtre nielenže neznižujú zdravotné riziko, ale zvyšujú ilúziu bezpečnosti a prispievajú k znečisteniu. Organizácia sa odvoláva napríklad na prieskum medzi fajčiarmi z dielne ITC z roku 2022, podľa ktorého si 74,5 percent fajčiarov cigariet a elektronických alternatív myslelo, že odstránenie filtrov by cigarety urobilo oveľa alebo značne škodlivejšími. Táto viera bola najsilnejším prediktorom opozície voči zákazu filtrov. 

Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť (SPFS), ktorá v rámci Slovenskej lekárskej komory aktívne spolupracuje aj s WHO, považuje zákaz filtrov za racionálny, no zdôrazňuje, že akékoľvek nové opatrenia budú úspešné vtedy, keď budú opreté o vedecké dôkazy.

Zaostrené na ochranu mládeže

Ďalším sporným bodom sú Generačné zákazy (BSR – Birthdate-based sales restrictions), ktoré by trvalo zakázali predaj tabakových výrobkov všetkým osobám narodeným po stanovenom dátume. Cieľom tohto opatrenia je, aby mladšie ročníky už nikdy s užívaním tabaku nezačali. Autori návrhu sa opierajú o modelové štúdie, ktoré naznačujú, že ak by bolo toto opatrenie účinne presadzované, mohlo by to viesť k výraznému zníženiu fajčenia. 

V praxi ako prvý schválil takýto zákaz Nový Zéland v decembri 2022. Zákon však o pár mesiacov neskôr po voľbách nový konzervatívny kabinet zrušil kvôli obavám z dopadov na štátne príjmy. Od 1. novembra 2025 platí generačný zákaz na Maldivách a aktuálne sa o ňom rokuje vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve. Briti očakávajú, že vďaka zákazu by prevalencia fajčenia v skupine 14 – 30-ročných mohla do roku 2050 klesnúť takmer na nulu. 

Regulácia alternatívnych nikotínových produktov (napr. e-cigariet) je ďalším pilierom, kde sa stretáva prístup verejného zdravia s obavami o čierny trh. Sabína Lužica Brédová, predsedníčka správnej rady Občianskeho združenia PRIMA, ktoré pracuje s mladými ľuďmi ohrozenými látkovými závislosťami zdôraznila, že je dôležité „nie zakazovať čo v konečnom dôsledku prináša so sebou priestor pre rozšírenie čierneho trhu, ale prijať také opatrenia ktoré vedú k racionálnej regulácii“. 

Kriticky sa vyjadrila aj k súčasnej ponuke. „Elektronické cigarety sú viac vecou trendu a štýlu ako reálnej potreby užitia nikotínu. Sladké príchute a lákavé obaly s postavičkami zvieratiek, so zabudovanými hrami nie sú produktmi zacielenými na dospelého zákazníka, ale na maloletého klienta – budúceho užívateľa nikotínu,“ upozornila Lužica Brédová. 

Združenie vidí riešenie v obmedzení príchutí nikotínových výrobkov, ktoré navádzajú na ich konzumáciu aj maloleté osoby a prísnejšej regulácii predaja, napríklad ako navrhuje WHO, sústredením len do špecifických prevádzok.

SPFS tento postoj silne podporuje a volá po urýchlených reštriktívnych opatreniach. Pneumológovia upozorňujú najmä na zhoršujúcu sa situáciu na Slovensku. 

„Trend potvrdzujú nielen štatistiky, ale aj lekári z našich ambulancií, kde čoraz častejšie evidujeme mladých pacientov s nikotínovou závislosťou, poruchami spánku, zhoršením koncentrácie, ako aj s úzkostnými a depresívnymi príznakmi,” priblížil Ivan Solovič, prezident SPFS, ktorý pôsobí v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.