Geothermal energy is for the first time in history the focus of the meeting of energy ministers, who discussed the possibilities of its commercial introduction this week in Budapest. Slovakia is counting on it only for heat production in its energy plan, leaving electricity aside. 

Geotermálna energia je po prvýkrát v histórii hlavným bodom stretnutia ministrov energetiky, ktorí tento týždeň v Budapešti diskutovali o možnostiach jej komerčného nasadenia. Slovensko s ňou v energetickom pláne počíta len pri výrobe tepla, elektrina ostáva bokom.

Na neformálnom stretnutí ministrov energetiky v pondelok a utorok (15. až 16. júla) v Budapešti dominovala téma geotermálnej energie. Hoci sa podieľa na európskom energetickom mixe minimálne, má potenciál ako stabilný miestny zdroj energie, ktorý môže zohrať kľúčovú úlohu v zvyšovaní energetickej bezpečnosti EÚ.

Maďarsko je dlhoročným lídrom v jej využívaní, a preto si ju zvolilo za vlajkovú loď svojho predsedníctva v oblasti energetiky. Tento zdroj energie dlhodobo uniká pozornosti európskych lídrov. Jeho zaradenie medzi hlavné témy maďarského predsedníctva, ktoré začalo 30. júna 2024 a potrvá do konca decembra, mohlo konečne naštartovať jej rozvoj.

Renesancia geotermie sa však pravdepodobne konať nebude – agenda maďarského predsedníctva je oslabená bojkotom prvého ministerského stretnutia zo strany baltických a severských štátov, Poľska a Nemecka, ako aj Európskej komisie. Tieto členské štáty na stretnutie neposlali ministrov, ale len nižších úradníkov, aby tak vyjadrili kritický postoj voči stretnutiu Viktora Orbána s Vladimírom Putinom v Moskve.

Maďarské plány pre rozvoj geotermálnej energie sú pritom rozsiahle a zamerali sa na jednu z najväčších bariér jej rozvoja, ktorou je vysoká investičná náročnosť geotermálnych projektov. Ministri a úradníci ministerstiev sa rozprávali o tom, aké sú hlavné prekážky pri využívaní súkromného kapitálu na geotermálne investície, ako môžu štáty stimulovať investície do výroby tepla, chladu aj elektriny z tohto zdroja, ale aj o potenciáli geotermu v bývalých uhoľných regiónoch.

Záujem o geotermálnu energiu sa neobmedzuje len na Radu ministrov pre energetiku. V januári 2024 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom vyzval Európsku komisiu, aby navrhla „geotermálnu stratégiu“ na podporu využívania tohto zdroja.

V podkladovom dokumente pre tohto týždňové stretnutie ministrov energetiky je geotermálna energia opísaná ako „miestne dostupný zdroj obnoviteľnej energie, ktorý môže poskytnúť nákladovo efektívnym spôsobom elektrinu, teplo alebo kombináciu oboch“.

Keďže sa Európa snaží zvýšiť bezpečnosť svojich energetických dodávok a znížiť závislosť od fosílnych palív, tento zdroj podľa Maďarska ponúka možnosť stabilnej energie a cien, ktoré Európe poskytujú väčšiu autonómiu a bezpečnosť. Na geotermiu sa v čoraz väčšej miere obracajú aj samosprávy. Keďže neprodukuje takmer žiadne emisie, bude zvlášť atraktívny zdroj energie po roku 2027, odkedy za emisie z vykurovania začnú platiť aj domácnosti, čo predraží vykurovacie systémy založené na fosílnych palivách.

S geotermálnym teplom Slovensko počíta…

Slovensko je na geotermálnu energiu bohaté – až tretina územia sa hodí na jej využitie, no tento potenciál využíva na rozdiel od susedného Maďarska minimálne. Impulzom pre rozvoj geotermie na Slovensku sa napriek nádejam zo strany samospráv aj zástupcov sektora nestala ani energetická kríza spôsobená ruskou inváziou a priškrtenie dodávok plynu do Európy.

Ďalším kľúčovým míľnikom pre jej rozvoj mohol byť Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP). Ten má určiť smerovanie slovenskej energetiky do roku 2030 a pomôcť Európe dosiahnuť do konca desaťročia zníženie emisií o 55 percent. Slovensko však s odovzdaním plánu mešká a verejnosti je prístupná iba staršia verzia jeho aktualizácie z minulého roka, na ktorú ministerstvo odkazuje ako na relevantnú.

Tú však pre nízke ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov kritizovala nielen Európska komisia, ale aj zástupcovia sektora obnoviteľných zdrojov či mimovládky.

Rezort je relatívne ambiciózny vo využitím geotermálnej energie na vykurovanie. Počíta až so štvornásobným nárastom príspevku tohto zdroja vo výrobe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov. V príspevku nie sú zahrnuté tepelné čerpadlá. Podľa Michala Mašeka z PW Energy, ktorá na Slovensku rozvíja viaceré geotermálne projekty, je dobrou správou, že k nejakému výraznejšiemu nárastu konečne vôbec prichádza, hoci ambície by vzhľadom na geotermálny potenciál Slovenska mohli byť aj vyššie.

Navýšenie plánovaných kapacít v INEKP nastalo podľa neho hlavne vďaka projektu napojenia mesta Košice na geotermálny zdroj Ďurkov, ktorému vláda vydala osvedčenie o významnej investícii.

„Pri porovnaní plánov spoločnosti, ktorá projekt v Košiciach realizuje, a čísel uvedených v INEKP je zrejmé, že očakávaný nárast je vyšší ako samotný plánovaný tepelný výkon projektu v Ďurkove. Dá sa teda predpokladať, že vláda očakáva nárast výroby a dodávky tepla z geotermálnej energie aj v rámci iných projektov,“ hovorí Mašek.

V tom, či vláda štvornásobné navýšenie stíha, je Mašek optimistický. „Myslím že stihnúť by sa to dalo, pokiaľ by ruku k dielu priložil aj štát, napríklad úpravou legislatívy, zjednodušením povoľovacích procesov a investičnou podporou projektov na využívanie geotermálnej energie a na realizáciu prieskumných vrtov,“ dodáva.

… s elektrinou až tak nie

Pojem „geotermálna energia“ zahŕňa niekoľko typov zariadení. „Plytká“ geotermálna energia využíva nízke teplo blízko povrchu a spája ho s tepelným čerpadlom na vykurovanie jednotlivých budov.

Naopak, „hlboká“ geotermálna energia vyžaduje vŕtanie niekoľko kilometrov do zeme, ale využíva dostatočne vysoké teploty na to, aby okrem tepla vyrobili aj elektrinu. Napriek tomu, že ide o stabilný obnoviteľný zdroj, ktorý nepodlieha výkyvom, ako veterná či slnečná energia, na globálnej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa v roku 2022 podieľala len 0,5 percentami, v Únii to bolo ešte menej – len 0,2 percenta.

Slovensko napriek svojmu potenciálu v hĺbkovej geotermii s výrobou elektriny vo svojom pláne do roku 20230 nepočíta. Ako upozornila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) ešte minulý rok, aktualizácia energetického plánu vôbec nezahŕňa viacero aktívnych projektov na výrobu geotermálnej elektriny, ktoré sú už v povoľovacom procese a ktoré by s dodatočnými opatreniami do roku 2030 bolo možné uviesť do prevádzky.

„V hre je však ešte šesť ďalších geotermálnych elektrární s približným celkovým výkonom 40 MW, ktoré sa plánujú v lokalitách Žiar nad Hronom a Prešov. Slovenská vláda pritom ešte v priebehu tohto roku schválila transpozíciu REPowerEU do Plánu obnovy a odolnosti, ktorej súčasťou je aj podpora geotermálnej energie prostredníctvom investícií a zmiernenia administratívnej záťaže,“ napísali ku komentáru pre EURACTIV Slovensko Ján Karaba a Marian Maraffko zo SAPI.

Podobne to vidí aj Mašek. „Údaje o výrobe elektriny, ktoré ešte dnes vidíme v INEKP, sú uvádzané v strategických dokumentoch dlhé roky bez zmeny napriek tomu, že v Prešove a Žiari nad Hronom je potenciál na výrobu elektriny, o ktorých sa verejne informuje už viac ako 13 rokov. Ciele Slovenska v tejto oblasti zostali úplne rovnaké, nezmenené a veľmi nízke,“ dodáva.

Úspešná realizácia týchto projektov by pritom podľa neho prilákala nových investorov, ktorí by boli ochotní tento potenciál ešte viac navýšiť.

Čo bude ďalej

Na rozdiel od Slovenska bola energetická kríza v roku 2022 pre viaceré európske štáty impulzom pre rýchly rozvoj geotermie. Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Írsko, Chorvátsko, Francúzsko, ktoré chce byť lídrom v tejto oblasti, a Maďarsko zaviedli národné akčné plány pre rozvoj geotermálnej energie.

Maďarsko sa už teraz môže pochváliť najväčším geotermálnym vykurovacím systémom EÚ v južnom meste Szeged, a to projektom, ktorý zásobuje energiou 28-tisíc domácností a viac ako 400 verejných budov.

Budapešť, ktorá do januára predsedá Rade EÚ, chce, aby Rada pre energetiku prijala stratégiu geotermálnej energie počas jej predsedníctva a pracovná skupina Rady začne pripravovať text už v septembri.

Plány pre využitie tohto zdroja môže zmeniť aj Slovensko. Ministerstvo hospodárstva avizovalo, že termín koncom júna nestíha a finálnu podobu energetického plánu pošle Európskej komisii „v priebehu jesene“. Súčasťou procesu jeho tvorby by malo byť aj verejné pripomienkovanie dokumentu, ktoré však doteraz nezačalo.

Ministerstvo tvrdí, že v konečnej verzii budú zahrnuté aj pripomienky eurokomisie z minulého decembra. Tá odporučila, aby Slovensko navýšilo do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe krajiny na 35 percent. Rezort však vopred avizuje, že vo finálnom dokumente bude iba 25-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. „To na jednej strane prinesie zvýšenie podielu OZE a na druhej strane umožní zachovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a sociálnu únosnosť pre obyvateľov,“ uviedol.

Článok bol publikovaný 17/7/2024 na EURACTIV.sk