Industrial production is the biggest contributor to European emissions from 2019. The EU is now going to support it by cutting green measures. Yet the threats from the climate crisis are just as acute as when these measures were adopted.
Priemyslená výroba je od roku 2019 najväčším prispievateľom k európskym emisiám. EÚ ju teraz ide podporiť škrtaním zelených opatrení. Hrozby vyplývajúce z klimatickej krízy sú pritom rovnako akútne ako v čase, keď sa tieto opatrenia prijímali.
Priemysel je od roku 2019 najviac znečisťujúcim sektorom hospodárstva EÚ. Dovtedy to bola energetika, no tej sa za desať rokov podarilo znížiť emisie o 43 percent. Priemysel dokázal v rovnakom čase redukovať emisie iba o 17 percent.
Európska komisia teraz prichádza s iniciatívami, ktoré majú pomôcť priemyslu udržať konkurencieschopnosť. Jedným z hlavných krokov je zjednodušenie administratívy a regulácií, vrátane tých environmentálnych. Pre veľké firmy o štvrtinu, pre menšie až o 35 percent.
Hrozby vyplývajúce z klimatickej krízy, vrátane vysokých hospodárskych škôd, sú pritom rovnako akútne ako v čase, keď sa tieto opatrenia prijímali.
Prvé zoškrtané opatrenie
Komisia tvrdí, že je potrebné podporiť priemysel, ktorý čelí tlaku firiem z Číny a USA. Obe krajiny štedro podporujú domáce firmy, no pri Pekingu sa nedá hovoriť o porovnateľných environmentálnych štandardoch. USA si síce stanovili klimatické záväzky, ale pod vedením Donalda Trumpa od nich odstúpili.
Komisia tvrdí, že sekanie zelenej regulácie nijako neohrozí jej cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie. Detaily zatiaľ nepoznáme. Komisie ich má predstaviť 26. februára v rámci Dohody o čistom priemysle.
Niektoré zmeny sa však už kryštalizujú. Napríklad pod nové klimatické clo má po novom spadať oveľa menej firiem, než sa očakávalo. Toto opatrenie malo predražiť import znečisťujúcich zahraničných produktov tak, aby firmy preferovali nakupovať od domácich producentov, ktorí spĺňajú jej environmentálne pravidlá.
Firmy však preferujú doterajší systém, v rámci ktorého sa tieto rozdiely vyrovnávajú tým, že domáce firmy získavajú povolenky na znečisťovanie. Argument znie, že väčšinu emisií spôsobuje iba malá skupina firiem. Uhlíkové clo sa teda výrazne obmedzí.
Tempo ozeleňovania nestačí
Okresaním by mali prejsť aj pravidlá, vďaka ktorým mali veľké firmy transparentne vypočítavať a zverejňovať, ako prispievajú k zmene klímy. Voči tomu sa ohradili aj niektoré veľké firmy, ktoré sa už na zmenu začali pripravovať.
Pripomínajú cenu, ktorá hospodárstvo stojí klimatická zmena. Emisie, ktoré ľudstvo vypúšťa do atmosféry, sa dlhodobo odrážajú aj v extrémoch počasia. Záplavy, požiare a suchá spôsobujú každoročne škody okolo 50 až 60 miliárd eur.
Najväčšia firemná loby BusinessEurope to však vníma inak. Navrhuje zájsť ďalej ako len po znižovanie administratívy, ale požaduje odstrániť alebo obmedziť viaceré zelené opatrenia, ktorými sa majú firmy riadiť: znižovať používanie plastov, zabezpečovať opravy ich výrobkov, alebo predstaviť dekarbonizačné plány.
Zintenzívnenie priemyselnej aktivity v kombinácii s takýmto uvoľnením zelených opatrení by tak mohlo nebezpečne spomaliť tempo klesania emisií z výroby. Dáta totiž neukazujú, že by boli doteraz prijaté opatrenia na boj s klimatickou krízou postačujúce. Práve naopak.
Tsevelina Kuzmanová, odborníčka pre udržateľné financovanie z Cambridge Institute for Sustainability Leadership, to vidí ako krátkozraké riešenia dlhodobej výzvy. „Tým, že uprednostňujeme okamžité politické zisky pred jasnou víziou konkurencieschopnosti, riskujeme, že podkopeme práve tie podniky, ktoré sú hnacou silou inovácií a udržateľnosti,“ hovorí.
