When there is an excess of electricity on the grid, households can get paid for charging an electric car or heating water. By helping balance the grid, a household can earn more than €20 a month, says Jan Hicl.

 

 

Elektrická sieť bola desaťročia postavená na jednoduchom princípe: keď ľudia zapli svetlo, práčku alebo televízor, veľké elektrárne okamžite zvýšili výrobu. S rastúcim podielom solárnych a veterných elektrární sa však tento model mení.

S pribúdajúcimi obnoviteľnými zdrojmi rastie počet hodín, keď je elektriny priveľa, aj období, keď jej je nedostatok.

Energetici preto hľadajú spôsob, ako časť spotreby presunúť do období, keď je elektrina lacná a siete majú voľnú kapacitu. Práve na tom je postavená takzvaná energetická flexibilita. Domácnosti s elektromobilom, fotovoltikou či inteligentným ohrevom vody môžu pomáhať stabilizovať sieť a za odmenu získať desiatky eur mesačne.

O tom, ako funguje nový trh s flexibilitou a prečo môžu elektrárne platiť ľuďom za spotrebu elektriny, sme sa rozprávali s JANOM HICLOM zo spoločnosti Delta Green. Venuje sa technológiám, ktoré domácnostiam a firmám umožňujú inteligentne riadiť spotrebu elektriny a pomáhať elektrickej sieti.

V rozhovore sa dočítate:

• ako mohli domácnosti zarobiť na elektrine 20 až 30 eur za jediný deň;

• prečo sú elektrické siete niekedy plné a inokedy prázdne ako diaľnica o jedenástej večer;

• prečo elektromobil pomáha sieti viac než práčka;

• ako môžu elektromobily a bojlery pomôcť sieťam viac než nové vedenia;

• prečo je Slovensko v smart elektromeroch pred Českom;

• a ako môžu fabriky na flexibilite šetriť tisíce eur a prečo to nefunguje v automobilkách?

 

Domácnosti môžu zarábať na prebytkoch elektriny

Prejdime rovno k tomu, čo ľudí zaujíma najviac – k peniazom. Vaša spoločnosť umožňuje domácnostiam poskytovať takzvanú energetickú flexibilitu. Čo presne tento pojem znamená? Prečo a koľko na ňom môže domácnosť na Slovensku zarobiť?

Zjednodušene povedané, energetická flexibilita je schopnosť posunúť spotrebu alebo výrobu elektriny v čase podľa toho, čo sa práve deje v sieti. A naše predbežné kalkulácie pre Slovensko ukazujú, že ak domácnosť túto schopnosť má, môže získať približne 22 eur mesačne.

Tieto peniaze dostanete ako odmenu za to, že pomáhate dodávateľom elektriny chrániť ich biznis pred obrovskými pokutami. My totiž cez našu platformu dokážeme bleskovo reagovať na nečakané výkyvy na trhu. Naša technológia takto už úspešne funguje v Rumunsku, Taliansku, Česku či Poľsku, kde zákazníci bežne dostávajú okolo 20 eur mesačne.

Prečo sú dodávatelia ochotní platiť domácnostiam za to, že posunú svoju spotrebu?

Všetci dodávatelia nakupujú elektrinu pre svojich zákazníkov na burze deň dopredu. Musia garantovať, že množstvo, ktoré nakúpili, ich zákazníci v reálnom čase aj presne spotrebujú. To celé stojí na predpovediach modeloch počasia a správania ľudí.

Lenže predpoveď sa nikdy netrafí na sto percent. Vo chvíli, keď vznikne rozdiel, vzniká takzvaná odchýlka. Za túto odchýlku dostáva dodávateľ od regulátora (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – ÚRSO – pozn. red.) pokutu, pretože nedodržal to, čo sľúbil – napríklad objednal 10 jednotiek energie, ale ľudia spotrebovali len 9. Tá jedna jednotka v sieti zostala navyše a niekto ju musí narýchlo odobrať, lebo sieť musí byť neustále vyrovnaná.

A v tej chvíli nastupuje váš softvér?

Presne tak. My dodávateľom pomáhame túto odchýlku znižovať. Keď cez deň zistia, že prestrelili predikciu a hrozí im pokuta, my cez našu platformu túto nadbytočnú jednotku energie rýchlo nasmerujeme napríklad do nabíjania elektroáut alebo do batérií našich zákazníkov. Tým dodávateľa zachránime pred penalizáciou a on sa s nami rozdelí o zisk. Na diaľku sa jednoducho napojíme do domácnosti a za spotrebiteľa ovládame zariadenia.

Prejavia sa tieto peniaze ako zľava na pravidelnej faktúre?

Najčastejšie vám prídu rovno na účet, prípadne ako bonusový kredit. Klasická ročná faktúra za elektrinu má totiž štátom prísne určenú štruktúru a kým úrady nevymyslia oficiálnu tabuľku pre flexibilitu, bolo by prenášanie týchto odmien do vyúčtovania čisté byrokratické peklo. Aby sme to zbytočne nekomplikovali, zákazník skrátka dostane čistú odmenu priamo na ruku.

Keď je elektriny priveľa, ceny môžu klesnúť pod nulu

Ďalším veľkým lákadlom flexibility sú záporné ceny elektriny. To naozaj dostanem zaplatené za to, že doma míňam energiu?

Áno, presne tak to funguje. Súvisí to s konceptom spotových cien, kedy sa cena elektrickej energie mení každú jednu hodinu podľa aktuálnej situácie na trhu.

K záporným cenám dochádza najčastejšie cez deň, keď svieti slnko, fúka vietor a v sieti je priveľa energie, no dopyt je nízky. Presne to sa stalo napríklad 1. mája 2026. Veľká časť Európy mala štátny sviatok, fabriky nebežali, no bolo krásne počasie. V sieti sa objavil masívny prebytok energie a niektorí veľkí výrobcovia museli ponúknuť svoju energiu za zápornú cenu.

Prečo radšej elektráreň na ten čas nevypnú, namiesto toho, aby ľuďom platili za odber?

Deje sa to hlavne pri veľkých tradičných zdrojoch, ako sú jadrové alebo uhoľné elektrárne. Pre ne je technicky a procesne nesmierne zložité, pomalé a drahé náhle odstaviť a zasa naštartovať celý blok. Prevádzkovateľ si spočíta, akú obrovskú finančnú stratu by mu spôsobilo náhle vypnutie, a vyjde mu, že je preňho ekonomicky menej stratové radšej niekomu zaplatiť za to, že tú elektrinu zo siete rýchlo odoberie.

Koľko sa dá v takýto špecifický deň zarobiť?

Prvého mája tie záporné ceny na burze padli až k hranici mínus 50 centov za kilowatthodinu, čo je v podstate technický a legislatívny strop záporných cien, na aký sa v Európe môžeme vôbec dostať.

Koncový zákazník na spote vtedy dostane správu: „Zákazník, v týchto hodinách ti zaplatíme 50 centov za každú kilowatthodinu, ktorú minieš.“ Ľudia, ktorí mali flexibilné systémy a dokázali v tie hodiny doma masívne spustiť nabíjanie či ohrevy, zarobili 20 až 30 eur za jediný deň.

Pritom by stačilo, aby mal niekto jednoduché tlačidlo a tie obnoviteľné zdroje v čase prebytku na chvíľu odpojil – tie sa totiž regulujú a vypínajú extrémne rýchlo a bezpečne. Lenže celé to energetické odvetvie je historicky také konzervatívne a nemodernizované, že takúto jednoduchú akciu do dnešného dňa poriadne neovláda.

Spotrebúvať elektrinu v správnom čase

Finančná motivácia je teda jasná. Prečo je však z pohľadu celej prenosovej sústavy čoraz dôležitejšie, aby sme spotrebu takto posúvali?

V súčasnosti sme svedkami toho, ako sa radikálne mení energetický mix. Pribúda elektrina z obnoviteľných zdrojov. Pri fotovoltike to znamená, že sa elektrina produkuje najmä cez deň a v lete, kým veterné parky vyrábajú podľa počasia cez deň aj v noci.

Energetická sieť kvôli tomu stráca svoju doterajšiu vlastnosť – že keď teraz doma zapojím vysávač do zásuvky, na druhej strane automaticky čaká veľká klasická elektráreň pripravená ten výkon okamžite dodať.

Akú rolu v tomto novom systéme hrajú uhoľné či plynové elektrárne?

Tieto veľké elektrárne čoraz viac slúžia už len ako záloha, no ich prevádzka je vždy drahšia. Vo chvíli, keď flexibilitu správne využívame, dokážeme spotrebovávať primárne tú elektrinu, ktorá pochádza z obnoviteľných zdrojov. Tá je zo svojej podstaty lacnejšia, pretože ju vyrába slnko alebo vietor s minimálnymi prevádzkovými nákladmi.

Sú však obnoviteľné zdroje dostatočne stabilné na to, aby sme na nich stavali systém?

Povedal by som, že sú vlastne najstabilnejšie. Energetické trhy väčšinou fungujú na princípe day-ahead trhu, čo znamená, že sa elektrina obchoduje deň dopredu. Dopoludnia do jedenástej hodiny sa musia podať ponuky na burzu – kto čo predáva a kto čo kupuje na zajtrajšok.

Vďaka čoraz presnejším predikciám počasia môžu do seba nákupy a predaje obnoviteľnej energie pekne zapadať. Ak viem, že zajtra bude svietiť slnko, môžem svoju spotrebu presunúť presne do tých hodín.

Ako sa táto veľká logika burzy dotýka reálneho správania ľudí v domácnostiach?

Flexibilita je vlastne prvá vec, ktorú rieši každá rodina s fotovoltikou, aj keď ju tak odborne nenazýva. Ich prvá otázka po inštalácii panelov býva: „Ako mám zapnúť práčku v čase, keď najviac svieti slnko a mám k dispozícii najviac lacnej elektriny?“

Logicky to dáva zmysel, chcú prednostne spotrebovať vlastnú, bezplatnú energiu. Súčasný trh len prenáša túto úplne prirodzenú logiku prostredníctvom hodinových cien aj do domácností, ktoré vlastnú fotovoltiku mať nemôžu, pretože napríklad bývajú v paneláku.

Práčka sieti nepomôže, elektromobil áno

Spomínate automatické riadenie. Prinútiť ľudí sledovať grafy vývoja cien a podľa toho zapínať spotrebiče asi nie je dlhodobo udržateľné.

Máte pravdu. My sami sme si to skúšali na svojich vlastných rodinách a zistili sme, že človek pre to musí byť naozaj obrovský nadšenec, aby to sledoval každý deň znova a znova. Na základe tejto skúsenosti vznikol náš produkt. My sa na diaľku napojíme do domu a riadime spotrebiče za vás.

Ako napríklad spomínanú práčku?

Práčka možno nie je najlepší príklad. Často sa totiž stretávame so strachom, že nám Európska únia ide zakazovať, kedy môžeme a nemôžeme prať. To je nezmysel, práčka alebo umývačka nie sú energeticky také významné, aby sieti nejako zásadne pomohli. Preto sa na ne vôbec nezameriavame.

Domácnosti spotrebujú najviac energie práve na ohrev teplej vody a na vykurovanie (tepelné čerpadlo). Pokiaľ má tá domácnosť ešte elektromobil alebo batériu, tak tam je potreba posúvať spotrebu energie v čase obrovská. Aktuálne na diaľku ovládame elektroautá a fotovoltické elektrárne, kde vieme ovplyvniť ich spotrebu či akumuláciu na deň dopredu.

Ako vyzerá správa zariadení z pohľadu používateľa? Nestráca kontrolu nad svojím domovom?

Vôbec nie. Cieľom je, aby zákazník zadal svoje komfortné preferencie iba raz. Napríklad povie: „Chcem mať o šiestej večer teplú vodu v bojleri a nabité auto na 80 percent.“ Ako to technicky zariadime, je na nás.

Keďže teplá voda v modernom zásobníku chladne približne len o pol stupňa za hodinu, je úplne jedno, či ten bojler zapneme o deviatej ráno, pretože to sieť vtedy kvôli prebytku na trhu potrebuje, alebo ju ohrejeme cez obed, či tesne pred šiestou večer. Naša softvérová platforma všetko zariadi autonómne podľa jeho zadania a užívateľ nemusí sledovať vôbec nič.

Čo na to domácnosť potrebuje technicky?

Podmienkou je internetové spojenie, no nemusí byť stopercentne stabilné. Zákazníkovi pošleme hardvérové zariadenie – malú krabičku, ktorej inštalácia trvá niečo okolo troch minút. Ak aj internet vypadne, krabička má v sebe záložný plán a funguje lokálne ďalej.

Taktiež potrebujeme inteligentný merač, teda smart meter, aby sme dodávateľovi vedeli jasne preukázať, že tá spotreba reálne prebehla v iných, preňho výhodnejších hodinách. V tomto je Slovensko relatívne napred, smart metre sú tu celkom rozšírené.

Nie je to zatiaľ služba len pre úzku skupinu bohatých ľudí s drahými technológiami?

Teraz, v tých úplne prvých projektoch, to tak, bohužiaľ, do určitej miery je. Dôvodom je, že naše zariadenie komunikuje so spotrebičmi v dome čisto dátovo, cez API rozhranie. To znamená, že to koncové zariadenie musí byť inteligentné a ovládateľné na diaľku.

Ak máte doma obyčajný starší bojler, dnes sa naň digitálne napojiť nevieme. Do budúcnosti sa však chceme zamerať aj na ne prostredníctvom prídavných smart prvkov. Cieľom je dostať flexibilitu do domácností s úplne obyčajnými prístrojmi.

Siete nie sú plné stále, len niekedy

Na Slovensku distribučné spoločnosti často tvrdia, že siete sú plné a nové zelené zdroje sa už nedajú pripájať. Je jediné riešenie naťahovať nové káble?

Stavať nové a robustnejšie siete je to najjednoduchšie, ale zároveň najdrahšie riešenie. Predstavme si sieť ako diaľnicu smerom do Bratislavy.

Ak je ráno v špičke úplne zapchatá, tak prvá reakcia býva: „Poďme postaviť väčšiu diaľnicu, ktorá bude mať 20 pruhov, vojdú sa tam všetci a máme po probléme.“ Áno, je to riešenie. Ale stojí obrovské peniaze a nedáva ekonomický zmysel, pretože keď prichádzate do mesta neskoro večer, tá istá diaľnica je úplne prázdna.

Presne takto fungujú rozvodné siete. Niekedy sú preťažené, inokedy majú obrovské voľné rezervy. Pri doprave máme ten problém, že ľuďom nemôžeme len tak prikázať, aby išli do práce o tri hodiny neskôr, lebo ich to zásadne obmedzí v živote.

V energetike však ten luxus posunu v čase máme. Zariadenia ako ohrev vody, kúrenie či nabíjanie áut môžeme naprogramovať, aby využívali existujúcu sieť v čase, kedy je prázdna, bez toho, aby to rodinu obmedzilo v komforte. Vďaka flexibilite dokážeme existujúcu infraštruktúru využiť omnoho efektívnejšie a odložiť nákladné investície do rozširovania sietí.

Prečo sú distribučné spoločnosti voči riadeniu spotreby také skeptické?

Distribučné spoločnosti majú primárnu zodpovednosť za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete. Z ich pohľadu je jednoduchšie mať sieť predimenzovanú a mať pokoj, než sa spoliehať na externé softvérové algoritmy. Je logické, že majú obavy.

Ak sa budeme snažiť autá na diaľnicu natlačiť chytro tesne za sebou, aby sme ušetrili pruhy, stačí, aby jedno auto urobilo chybu, vyústi to do nehody a zablokuje sa celá doprava. Distribučky sa boja, že ak by inteligentné riadenie v nejakom momente zlyhalo, mohlo by to ohroziť stabilitu celej sústavy. Preto chcú radšej posilňovať sieť fyzicky.

Dá sa ich obava prekonať? Ukazujú severské krajiny inú cestu?

Keď sa pozrieme do krajín ako Holandsko, Dánsko alebo Nórsko, tam vidíme obrovský nárast fotovoltík aj elektromobilov a inteligentné riadenie sietí je tam už bežné a distribučky s ním počítajú.

V týchto krajinách bežne vznikajú lokálne trhy flexibility priamo na úrovni distribúcie. Funguje to tam tak, že samotná distribučná firma si od agregátorov, ako sme my, operatívne nakupuje službu: „Potrebujem, aby táto konkrétna časť obce teraz na hodinu spotrebovávala menej a táto zasa viac. Môžete to zariadiť?“

Distribučka domácnosti za to, že upravia svoju spotrebu, finančne motivuje, napríklad tým, že im radikálne zníži distribučné poplatky, ktoré inak tvoria aj polovicu koncovej ceny elektriny. Tým dá zákazníkovi jasný signál, kedy má spotrebovávať.

U nás boli siete postavené na úplne iný účel a nikdy nepočítali s decentralizovanou energetikou, no riešením musí byť kombinácia rozumného posilnenia káblov a využívania moderných technológií, ktoré tu už máme.

Nie každá fabrika si môže dovoliť byť flexibilná

Slovensku malo v prepojení dát pomôcť Energetické dátové centrum (EDC). Funguje podľa vás dobre?

Vo veľkej časti debát, ktoré vedieme v Českej republike o tom, ako by malo moderné dátové centrum vyzerať, sa Slovensko dáva za veľký vzor. Vám sa ho podarilo vybudovať a spustiť relatívne veľmi rýchlo a lacno.

U nás v Česku sme z toho urobili projekt na niekoľko rokov, ktorý bude stáť miliardy korún. Dáta cez slovenské EDC reálne tečú, čo je pre firmy ako my skvelá správa. Keď k tomu pripočítam fakt, že na Slovensku je nasadené veľké množstvo smart metrov, nevidíme tu zo strany dát žiadny zásadnú bariéru. Čo však potrebujeme, je rozhýbať samotné odvetvie, aby dodávatelia začali tieto inovácie reálne ponúkať.

Môže flexibilita fungovať rovnako efektívne aj vo veľkých fabrikách?

V priemysle to funguje tiež, ale narážame tam na oveľa väčšie technologické a ekonomické obmedzenia než u domácností. Vždy záleží na charaktere konkrétneho biznisu.

Skvelým príkladom sú mraziarne alebo chladiarenské sklady. Či je vo vnútri obrovskej haly teplota -19 alebo -21 stupňov Celzia, vlastne nehrá žiadnu rolu, avšak energeticky posunúť o jeden stupeň celý ten objem predstavuje obrovské množstvo elektrickej energie.

Mraziareň tak dokáže vypnúť chladenie na dve hodiny presne vtedy, keď je v sieti špička, a zapnúť ho naplno vtedy, keď svieti slnko a elektrina je lacná. To prináša podniku masívne úspory. Ďalšími príkladmi sú veľké skleníky využívajúce silné osvetlenie, ktoré sa dá na hodinu vypnúť, alebo veľké priemyselné mlyny – tie stroje musia odpracovať 8 hodín denne, ale manažmentu je jedno, v ktorých hodinách to bude.

Čo naopak automobilky? Tam asi linku kvôli drahému prúdu nezastavia.

Ak by sme prišli do automobilky a navrhli im, že kvôli drahému prúdu na hodinu alebo dve kompletne zastavíme hlavnú výrobnú linku, tak tie náklady na prestoj budú také vysoké, že to žiadna úspora na elektrine nedokáže zaplatiť.

V takýchto prevádzkach flexibilita skrátka nedáva ekonomický zmysel. Priemyselné podniky dnes preto flexibilitu využívajú skôr na stráženie svojho špičkového výkonu, takzvaného štvrťhodinového maxima. Sú totiž silne penalizované za najvyššiu hodnotu spotreby, ktorú v danom mesiaci odobrali zo siete.

Sledujú si to tak, že keď im prudko nabieha jeden veľký stroj, iný pomocný proces na chvíľu odstavia, aby odberový diagram zostal rovný a nemal divoké výstrelky smerom nahor.

Článok bol zverejnený 4.6.2026  https://eubrief.sme.sk/energetika/c/riadi-domace-elektrarne-za-nabijanie-auta-vam-mozu-platit