Slovakia has not yet experienced such long-term “flirtations” with Russia as the Czech Republic did, says Czech political scientist Vladimíra Dvořáková. “Few realize it today, but we went through this already under Václav Klaus and Miloš Zeman. These were pro-Russian, or sometimes pro-Chinese currents, which were even more pronounced than in other European Union countries.”

---

 

Slovensko ešte nezažilo také dlhodobé „pytačky“ s Ruskom, aké malo Česko, hovorí česká politologička Vladimíra Dvořáková. „Málokto si to dnes uvedomuje, ale my sme si týmto prešli už u Václava Klausa aj Miloša Zemana. Išlo o proruské, prípadne pročínske prúdy, ktoré boli ešte výraznejšie, než v iných krajinách Európskej únie.“

Vladimíra Dvořáková pôsobí ako riaditeľka Masarykovho ústavu vyšších štúdií ČVUT v Prahe.

Rozhovor bol skrátený a zeditovaný. V celej verzii si ho môžete vypočuť ako podcast:

Máme za sebou české voľby, ktoré s veľkým náskokom vyhralo hnutie ANO a momentálne rokuje o zostavení vlády s SPD a Motoristami. V kampani dosť rezonovali obavy, aby Česko nečakal „slovenský scenár“. Obávate sa ho?

Situácia po voľbách nie je jednoduchá. Prúdy, ktoré zvíťazili, respektíve ktoré vyzerajú, že zostavia vládu, rozhodne nie sú liberálne, ale skôr neliberálne. To by v praxi znamenalo posun od niektorých otázok, pri ktorých sa v Českej republike prejavoval liberálny prístup – či už ide o toleranciu voči sexuálnym menšinám, alebo otázku postavenia a podpory žien. To bude určite oslabené.

Sú v Česku obavy, že by mohol byť inštitucionálne narušený demokratický systém?

Trochu, ale na rozdiel od Slovenska máme jednu výhodou: dvojkomorový parlament. To znamená, že akékoľvek ústavné zmeny by museli prejsť dolnou snemovňou aj senátom. A v senáte má liberálny prúd ešte stále väčšinu. Tretina senátorov sa mení každé dva roky. Že by došlo napríklad k zmene ústavného systému rozhodne nie je na programe dňa.

Čo vnímate ako pravdepodobnejšie?

Veľké obavy sú z vplyvu na médiá, najmä na pôsobenie verejnoprávnej televízie. Tam je  obava, že by sa mohla nájsť inšpirácia na Slovensku ako dostať médiá a verejné služby pod politickú kontrolu. Pravdepodobne by nebolo ťažké takýto vplyv postupne získavať.

Čo považujete za najväčšie riziká, ktoré môže vláda ANO s Motoristami a SPD  Česku priniesť?

Andrej Babiš by rozhodne dával prednosť jednofarebnej menšinovej vláde ANO, ktorá by mala len podporu Motoristov a SPD. Zdá sa však, že ani jeden z pánov, ktorí sú vo vedení týchto strán, nie je touto predstavou nadšený, a obaja žiadajú konkrétne posty. Tie vyvolávajú obavy, že by neboli ideálne – napríklad post ministra zahraničia pre pána Turka, či možno kultúra pre SPD.

Otázku kultúry na Slovensku veľmi dobre poznáte. Snaha pôsobiť na kultúrne inštitúcie a ovplyvňovať ich napríklad iba personálnym obsadzovaním môže byť problém. Ľudia v tých rezortoch nevyzerajú nadšene, že by sa mali dostať pod takúto kontrolu.

Dokáže Andrej Babiš udržať takúto koalíciu pokope?

Babiš je silný vodca. Myslím to tak, že naozaj nie je osobnosť, ktorá by moderovala, vyjednávala, či hľadala kompromisy. Ak by som to mala porovnať s doterajšou vládou, tak Petr Fiala udržal  štyri roky vládu s piatimi, a potom  so štyrmi politickými stranami, čo je považované skoro za zázrak.

Babiš by musel rokovať s nevyspytateľnými subjektmi, no je tu pravdepodobne aj dosť silných vodcov, ktorí majú vlastné ambície. V Česku aj na Slovensku platí, že o veciach rozhoduje ako kolektívny orgán. No títo možní českí lídri nepôsobia, že by boli dobrými hráčmi pre takúto politiku.

Takže to je prvá vec, že ​​tam sa dá očakávať kríza – otázka toho, kto má autoritu, neochota podriadiť sa niektorým veciam a snaha zviditeľňovať skôr vlastnú osobu.

A tá druhá vec?

Ďalšia vec je SPD. Aby získala viac hlasov, dala na kandidátku aj zástupcov iných krajne pravicových strán v nádeji, že si získa ich voličov. To, mimochodom, nevyšlo a SPD zaznamenala asi najväčší prepadák.

Skončila s 15 mandátmi, čo je pre ňu dosť málo, a pri piatich mandátoch je navyše dosť nepredvídateľné, ako budú hlasovať, s čím budú súhlasiť, a čím nie. Tiež sa dá očakávať, že sa budú v parlamente snažiť hlavne nejako zviditeľniť.

A čo Motoristé?  

Ak by som to mala priblížiť Slovensku, je to strana, na ktorú veľmi vsádza Václav Klaus. Silne ich podporoval a sľubuje si od nich veľa. Tomu zodpovedá aj obsah ich programu, ktorý je z ekonomického hľadiska veľmi neoliberálny.

Hoci z hľadiska zahraničnej politiky nechcú, na rozdiel od SPD, vystúpenie z EÚ alebo referendum o ňom, sú v európskej frakcii Patrioti pre Európu, ktorá je veľmi euroskeptickým zoskupením.

Andrej Babiš v kampani opakovane potvrdzoval západnú orientáciu Česka, no na druhú stranu je spoluzakladateľom spomínanej frakcie Patriotov, kam patria aj Motoristi a Viktor Orbán. Aké pevné je podľa vás teda západné ukotvenie hnutia ANO? A bude ho naozaj dostatočne zastávať ešte aj v takejto koalícii? Nehrozí, že sa stane tretím rebelom v rámci strednej Európy?

Nemyslím, že by jeho orientácia mala byť úplne vyhrotená. Napriek tomu verím, že istá inšpirácia Orbánom a Ficom tam bude. Bude možno len trochu menej radikálna.

Iná vec je, že keď sa na to pozrieme z psychologického hľadiska, Andrej Babiš má predstavu, že chce byť vo svete uznávaný – a to skôr v pozitívnom zmysle. Môže tam teda byť snaha o to, aby sa smerom do zahraničia úplne nevymedzoval.

Hlasovanie pri niektorých vnútorných otázkach Európskej únie aj zahraničnopolitickej orientácie, môžu byť napriek tomu problematické. Uvidíme to až v budúcnosti, pretože musíme brať do úvahy, že to, čo sa hovorí v kampani, môže byť úplne odlišné od toho, čo nastane po nej.

Poznáme však aj psychologický efekt „s kým si, taký si”. Možno uvidíme, čo z tohto prevládne.

Už sa o tom pomerne veľa vtipkovalo, ale Babiš v minulosti ako premiér vždy hrozne túžil fotiť sa s hlavnými západnými štátnikmi, napríklad s Angelou Merkelovou. Bolo vidieť, že mu záleží na tom, ako je vnímaný a že patrí do tejto spoločnosti.

A čo teda to známe prirovnávanie Babiša k „českému Trumpovi“?

Donalda Trumpa veľmi kopíroval najmä v začiatkoch kampane – napríklad tou známou červenou šiltovkou a podobnými vecami. No v momente, keď Trump prišiel so clami, jeho popularita v Česku výrazne klesla. Jeho colná politika bola vnímaná ako veľmi konfrontačná a škodlivá voči ekonomike EÚ.

Babiš teda musel trochu obmedziť svoj vzťah k Trumpovi a prezentovanie jeho symboliky, pretože to prestalo fungovať. No teraz po voľbách na tlačovke svojou špecifickou angličtinou opäť zdôrazňoval, že sa s Donaldom Trumpom zišiel päťkrát. Bolo vidieť, že to zase funguje.

Rolu môže zohrať aj to, ako ďaleko bude chcieť držať európsky postoj v momente, keď sa bude rokovať s Donaldom Trumpom v ekonomickej či zahraničnopolitickej oblasti, najmä teda pri pohľade na vojnu na Ukrajine.

Čo môžeme po novom očakávať od českej podpory pre Ukrajinu? Doteraz ste boli v Európskej únii dávaní za príklad. 

Nie som odborníčka na oblasť zbraní, ale myslím si, že podpora Ukrajiny sa v niečom zmenší. Nemyslím si, že dôjde k obratu v zmysle, že príde rétorika, že Ukrajina nemá mať českú podporu, bude vinená z vojny, alebo že prídu nejaké ústretové kroky voči Rusku.

Bude veľmi záležať aj od toho, ako sa budú správať USA. Myslím si, že Babiš bude možno hľadať inšpiráciu v ich politike.

SPD a Motoristi, s ktorými rokuje o zostavení vlády, sú však z tohto hľadiska radikálnejší ako on. To už je otázka stratégie, či sa pri niektorých veciach nebude snažiť naznačiť, že to nie je jeho problém, ale problém koaličných partnerov. Politická stratégia a komunikácia môže byť v takom prípade odlišná.

Ako vidíte budúcnosť českej muničnej iniciatívy?

Tesne po voľbách sa zdalo, že Andrej Babiš ju už nevidí tak negatívne. Česká republika za ňu totiž svojim spôsobom neplatí. Predošlé naratívy, že sa nemajú dávať peniaze do nej, ale českým ľuďom, už veľmi nefungovali. Musíme však, bohužiaľ, premýšľať aj o tom, ako budú hľadať riešenia a vytvárať tlaky aktéri, ktorí fungujú v zbrojnom priemysle.

V akom zmysle? 

Bol tu celý rad otázok ohľadom nákupu vojenskej techniky spojený s postupným zvyšovaním výdavkov do obrany až k piatim percentám HDP. Myslím si, že nová vláda sa ho bude snažiť nejakým spôsobom revidovať, hoci nepredpokladám, že by išla pod už stanovené dve percentá HDP. Môže tiež prísť otázka, čo všetko má byť započítavané do nákladov na obranu.

Stále však dúfam, že nepôjde o úplne zásadný obrat. Bude to iné, bude tam menšia podpora vo veciach spojených s Ukrajinou, ale už aj súčasná vláda obmedzovala priestor pre utečencov z Ukrajiny, ich pobyt, ochranu… Uvidíme, ako to bude. No a samozrejme, potom ešte príde aj otázka migračného paktu.

Áno, Andrej Babiš už avizoval, že hneď na prvom zasadnutí jeho budúcej vlády odmietne migračný pakt aj emisné povolenky. 

Otázka je, čo môže tá vláda urobiť. Babiš sa snaží ukázať, že má už premyslené prvé kroky a že ako vláda budú fungovať. Len teda stále nevieme, kedy bude ustanovená.

Z toho, čo všetko odznelo, ako vidíte životnosť takejto vládnej koalície? 

Koalícia, aká sa teraz formuje, z dlhodobého hľadiska nemôže mať perspektívu, a to z mnohých dôvodov. Po prvé, jej časť je veľmi radikálna vo vzťahu k zahraničnej politike a Európskej únii.

Pa druhé, Babiš sľúbil veľa rôznych sociálnych opatrení. Motoristi sú však veľmi neoliberálni. Nedá sa od nich očakávať, že budú rozdávať peniaze zo štátnej pokladnice ľuďom v núdzi, alebo že by ich dali na školy či na vedu.

Ekonomický program SPD nie je príliš prepracovaný, ale je tu taká pikantná záležitosť.

Aká?

SPD aj Motoristi majú každý svojho kľúčového ekonóma. No keď ich dáme dokopy, sú ako manželský pár vo veľmi ťažkom rozvodovom konaní. Predstava, že by z týchto dvoch strán vzišla jednotná ekonomická vízia, ktorú by chceli presadzovať vo vláde, je dosť mylná. Neviem si predstaviť, ako by to vyzeralo.

Navyše si nemyslím, že by si Babiš chcel nechať hovoriť do ekonomiky. Kľúčové ekonomické záležitosti a rozpočty bude chcieť mať pod kontrolou. A predstava Filipa Turka, že by mal byť vyrovnaný rozpočet, je úplne nereálna. Babiša by to veľmi rýchlo dostalo do problému v spojitosti s jeho predvolebnými sľubmi.

Všetky tri strany však vyjadrili podporu obnove vzťahov so Slovenskom, ktoré boli posledné dva roky pošramotené. Obnoviť chcú aj pozastavené medzivládne rokovania. Ako sa budú navzájom ovplyvňovať?

Samozrejme, sú tam prieniky, napríklad populistický charakter apelov oboch strán. Môže tam byť tiež väčšia koordinácia, ktorá sa premietne napríklad vo V4, ktorá sa utlmila, ale nemyslím si, že by to znamenalo úplnú zhodu vo všetkých otázkach, alebo hlbšiu koordináciu v zahraničnopolitických vzťahoch. Tiež si nemyslím, že by Motoristi alebo SPD vnímali Slovensko ako niečo veľmi podstatné.

Osobne som však nepovažovala vyhrotenie vzťahov za šťastné, pretože si myslím, že by veľa vzájomných projektov – povedzme napríklad menej politických – malo pokračovať už len vzhľadom na naše tradičné vzťahy. Vzájomné vzťahy sú veľmi dôležité a politika by nemala narúšať bežné susedstvo a spolužitie dvoch skupín. Obohacuje to oba národy.