Gas is barely flowing through Slovakia, yet the cost of transporting it is rising, increasing costs for companies. Slovakia is testing what can be done with Eustream’s stranded assets.

 

 

Od 1. mája 2026 začne platiť nové cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré mení tarify za prepravu plynu cez sieť Eustream.

Navonok ide „len“ o úpravu cien. V skutočnosti je to možné chápať ako krok, ktorým chce predseda úradu Jozef Holjenčík presadiť svoju novú predstavu o úlohe regulátora.

Šéf ÚRSO ju na medzinárodnej konferencii regulátorov ERRA v Bratislave definoval pomerne radikálne.

Energetika podľa neho už dávno nie je len technickou infraštruktúrou, ale stala sa „ťažiskom geopolitiky“ a „primárnym nástrojom mocenského vplyvu“.

„Tradičná úloha regulátora ako pasívneho arbitra je minulosťou. Musíme sa transformovať na aktívnych architektov trhovej stability,“ vyhlásil.

Regulátor by podľa neho nemal len spätne schvaľovať tarify, ale má aktívne, vopred (ex-ante) modelovať ich dopady na ekonomickú stabilitu krajiny a chrániť verejný záujem.

„V podmienkach Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie to v praxi znamená pohybovať sa na hornej hranici toho, čo nám aktuálne európske právo dovoľuje,“ aby nástroje zodpovedali „subjektívnej trhovej realite, nie teoretickým modelom z minulého desaťročia“.

Práve túto logiku teraz ÚRSO premieta do cien prepravy plynu. Regulátor sa snaží aktívne zasiahnuť do trhu a nastaviť tarify tak, aby udržal fungovanie siete aj pri dramatickom poklese tranzitu.

Nie je to pritom len regulačný experiment, ale reakcia na reálny problém. Slovenská plynárenská infraštruktúra bola navrhnutá na úplne iné objemy, než aké cez ňu dnes prúdia. Debata sa tak neposúva k hľadaniu efektívnejších cien, ale k základnej otázke – kto zaplatí za systém, ktorý sa využíva len zlomkovo.

Prečo sa tarify menia práve teraz

Slovenská prepravná sieť pre zemný plyn bola historicky dimenzovaná na veľké tranzitné objemy, jej technická kapacita presahovala 90 miliárd m³ ročne. Po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu k 1. januáru 2025 toky dramaticky klesli na približne 5 až 6 miliárd m³ ročne, čo znamená využitie siete na úrovni 5 až 6 percent.

Sieť s dĺžkou vyše 2 300 km (vrátane piatich paralelných potrubí, kompresorových staníc a meracej techniky) tak pracuje s výrazne nižším zaťažením, ale fixné náklady na údržbu zostávajú rovnaké. Spoločnosť Eustream, v ktorom má Slovensko podiel 51 percent a skupina EPH Daniela Křetínského s manažérskou kontrolou 49 percent, pôvodne žiadala výrazné zvýšenie taríf o viac ako 70 percent.

Argumentovala „výnimočnými okolnosťami“ po geopolitickom šoku a potrebou pokryť fixné náklady.

Ako zhrnul Energie-portál, cenový strop, ktorý platil do konca roka 2024 na výstupe z domáceho bodu, bol 93 eur. V roku 2025 cenovka poskočila na 328,50 eur. Spoločnosť teraz navrhovala ďalšie zvýšenie o 255,50 eur.

Pri kľúčovom domácom výstupnom bode by to konkrétne znamenalo 584 eur za jednotku kapacity, čo je ročný poplatok za rezervované „miesto v potrubí“, ktoré určuje, koľko plynu môže firma denne prepraviť.

„To by celkom položilo náš priemysel a domácnosti,“ komentoval Holjenčík.

Úrad preto každú položku „okresal na úplné minimum“ nevyhnutné pre prevádzkyschopnosť siete a schválil priemerný nárast taríf o približne 10 percent.

Pre domáci výstupný bod tak tarifa od 1. mája stúpne na 361,35 eura. Regulátor zdôvodnil kompromis snahou zabrániť úplnému kolapsu príjmov prepravcu, zároveň však zohľadnil pripomienky priemyslu a ochranu verejného záujmu.

Brusel vidí problémy v metodike

Tento kompromis však stále naráža na vážne výhrady európskej Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). Vo februárovej správe z roku 2026 ACER posudzoval pôvodný návrh Eustreamu, ktorý počítal so zvýšením taríf o viac ako 70 percent.

Agentúra však nekritizovala primárne výšku percenta, ale spôsob, akým sa tarify mali vypočítať a zdôvodniť. ACER-u vadilo, že Slovensko sa pokúšalo „upraviť“ výslednú cenu tak, aby vyzerala prijateľne, hoci sieť je po zastavení ruského tranzitu využitá len na 5 až 6 percent.

Podľa ACER to nie je v súlade s pravidlami európskeho sieťového kódexu NC TAR, ktorý má zabezpečiť, aby tarify boli transparentné, odrážali skutočné náklady a nepoškodzovali jednotný trh EÚ.

Čo konkrétne ACER-u prekážalo?

Po prvé, benchmarking – teda spôsob porovnávania taríf s inými krajinami. Slovensko si vybralo na porovnanie štáty ako Francúzsko, Belgicko či Nemecko, ktoré majú úplne inú štruktúru siete. ACER tvrdí, že správne by bolo porovnávať sa so susedmi – Českom, Rakúskom a Maďarskom.

Takéto porovnanie by podľa agentúry jasnejšie ukázalo, že pri takom nízkom využití siete by mali byť slovenské tarify na trhu výrazne nižšie.

Po druhé, ACER sa obávalo krížového subvencovania. Podľa agentúry existuje riziko, že veľká časť fixných nákladov na údržbu takmer prázdnej siete sa prenesie na zahraničných obchodníkov a tranzitné toky (napríklad plyn smerujúci ďalej do Rakúska alebo Talianska). Tým by zahraniční hráči nepriamo platili za slovenskú infraštruktúru, ktorú takmer nevyužívajú. Takýto mechanizmus by podľa ACER fungoval ako skrytá „tranzitná daň“ a narúšal princípy voľného obchodu v EÚ.

Po tretie, problémom bola aj transparentnosť a to, či ceny naozaj odrážajú reálne náklady. ACER nedokázal potvrdiť, že tarify budú pre firmy predvídateľné a že zodpovedajú tomu, koľko prevádzka siete skutočne stojí.

Inak povedané: nebolo jasné, či si používatelia siete platia férový podiel nákladov, alebo či je cena nastavená skôr tak, aby „nejako vyšla“.

Agentúra kritizovala aj niektoré zľavy pre domáce toky. Tie môžu znamenať, že časť nákladov sa nepriamo presúva na zahraničných obchodníkov, čo je v rozpore s európskymi pravidlami.

ACER síce uznala, že návrh nikoho otvorene nediskriminuje – teda že domáci a zahraniční hráči nemajú formálne odlišné podmienky. Problém však vidí inde: v tom, či sú ceny transparentné, či skutočne odrážajú náklady a či nenarúšajú cezhraničný obchod tým, že časť nákladov presúvajú medzi jednotlivými skupinami používateľov.

Prečo ACER nemusí byť spokojný ani s 10-percentným kompromisom? Z pohľadu agentúry metodický problém pretrváva. ÚRSO síce znížil výšku nárastu z viac ako 70 percent na približne 10 percent, ale základná referenčná cenová metodika (RPM) zostala podobná.

Aj pri nižšom náraste podľa agentúry stále hrozí, že časť nákladov na slovenskú naddimenzovanú sieť budú nepriamo znášať zahraniční obchodníci, že tarify nie sú dostatočne predvídateľné a že celý systém nedostatočne odráža skutočnú ekonomickú realitu nízkeho využitia siete.

Regulačný úrad novou cenou vyriešil politicko-ekonomický problém (ochrana priemyslu a Eustreamu), ale nevyriešil základné metodické výhrady, ktoré mu ACER vytkol už pri pôvodnom 70-percentnom návrhu.

Kto to zaplatí

Preprava tvorí len malú časť konečnej ceny plynu, no v čase už aj tak vysokých energetických nákladov a nízkeho využitia siete môže prispieť k ďalšiemu tlaku na ceny.

Pre domácnosti je priamy dopad zatiaľ obmedzený. Preprava tvorí približne 6 až 7 percent koncovej ceny plynu, takže aj zhruba 10-percentné zvýšenie taríf sa prejaví skôr mierne – v desiatkach eur ročne podľa toho, na čo domácnosť plyn potrebuje, či na vykurovanie, ohrev vody alebo aj varenie.

Do výsledného účtu však vstupujú aj ďalšie premenné, ako je cena plynu na burze, distribučné poplatky či štátne kompenzácie.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík na tlačovej konferencii zdôraznil, že cena plynu na rok 2026 je už uzavretá a na rok 2027 „nepredpokladá dramatický nárast“, pokiaľ nenastane „nepredvídateľný šok“. Táto upokojujúca rétorika však stojí na predpoklade, že sa nič zásadné nepokazí, čo je v dnešnej geopolitickej situácii čoraz odvážnejšia stávka.

Priemysel pod väčším tlakom

Výrazne citlivejšie pocítia rast prepravných poplatkov veľkí priemyselní odberatelia a teplárne. Mnohým energeticky náročným podnikom slúži zemný plyn nielen ako palivo na výrobu tepla a elektriny, ale aj ako dôležitá surovina.

Najviac postihnuté budú najmä chemické fabriky, rafinérie a teplárne. Medzi najvýznamnejších odberateľov patria Duslo (výrobca hnojív a chemikálií), Slovnaft (rafinéria), veľké teplárenské spoločnosti a ďalší členovia Klubu 500, ktorí patria k najväčším slovenským zamestnávateľom.

Pre týchto odberateľov môže aj relatívne skromný 10-percentný nárast taríf znamenať dodatočné náklady v ráde niekoľkých miliónov eur ročne v závislosti od rezervovanej kapacity a objemu prepravovaného plynu.

V prípade teplární, ktoré plyn používajú na výrobu tepla pre domácnosti a priemysel, sa tieto náklady môžu čiastočne premietnuť aj do cien tepla.

Podniky už teraz bojujú s vysokými cenami energie a tlakom na konkurencieschopnosť voči krajinám, ktoré majú prístup k lacnejším dodávkam LNG z terminálov v Nemecku, Poľsku či Chorvátsku. Pre nich predstavuje zdraženie prepravy ďalší faktor, ktorý znižuje marže, zhoršuje pozíciu na európskom trhu a môže urýchliť rozhodnutia o prechode na alternatívne zdroje energie, optimalizáciu spotreby alebo dokonca presun časti výroby do krajín s nižšími nákladmi.

Menej plynu, vyššie náklady

ACER vo svojom hodnotení slovenskej situácie upozorňuje na vážne dlhodobé riziko, ktoré sa v energetike označuje ako „death spiral“ alebo „špirála smrti“.

Mechanizmus je jednoduchý: keď sa tarify zvyšujú, aby sa pokryli fixné náklady na málo využívanú sieť, preprava cez Slovensko je drahšia.

Obchodníci a dovozcovia plynu potom prirodzene hľadajú lacnejšie alternatívy. Namiesto toho, aby si rezervovali kapacitu na slovenskej sieti Eustream, čoraz častejšie volia priamy dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) cez terminály v Nemecku (Wilhelmshaven, Brunsbüttel) a Poľsku (Świnoujście, Gdaňsk).

Z týchto terminálov potom plyn putuje ďalej potrubiami do vnútra Európy – buď cez nemeckú sieť, alebo cez rakúske a české tranzitné trasy. Pre mnohých obchodníkov je táto cesta v súčasnosti lacnejšia ako preprava cez takmer prázdnu, ale draho udržiavanú slovenskú sieť.

V dôsledku toho ďalej klesá objem plynu prepravovaného cez Eustream. Fixné náklady na údržbu rozsiahlej siete sa tak rozložia na ešte menší objem, čo vytvára tlak na ďalšie zdražovanie taríf.

Tento nepriaznivý vývoj oslabuje dlhodobú konkurencieschopnosť slovenskej prepravnej siete a znižuje príjmy spoločnosti Eustream. V konečnom dôsledku prináša zložitú voľbu: buď štát výrazne zvýši dotácie na infraštruktúru z verejných zdrojov, alebo dôjde k postupnému znehodnocovaniu aktíva pre jeho akcionárov – Slovensko a skupinu EPH Daniela Křetínského.

Vodíkové plány

Eustream sa snaží čeliť tomuto vývoju aj dlhodobou víziou premeny časti svojej infraštruktúry na „vodíkovú diaľnicu“. Spoločnosť argumentuje, že existujúca plynovodná sieť by mohla byť v budúcnosti využitá na prepravu vodíka alebo zmesí vodíka so zemným plynom.

Podľa Eustreamu ide o strategickú prípravu na dekarbonizáciu energetiky a nový zdroj využitia siete v ére po fosílnych palivách. Táto vízia má však svoje limity. Prechod na čistý vodík si vyžaduje významné technické úpravy potrubí, certifikáciu bezpečnosti a predovšetkým dostatočný dopyt po vodíku.

V roku 2026 je reálny dopyt po vodíku v regióne stále veľmi nízky a veľké projekty výroby „zeleného“ vodíka sú väčšinou ešte vo fáze plánovania alebo pilotných projektov. Odborníci preto považujú vodíkovú stratégiu skôr za dlhodobú perspektívu pre nasledujúce desaťročie než za riešenie, ktoré by mohlo výrazne pomôcť Eustreamu v najbližších rokoch.

Slovensko testuje uviaznuté aktíva

Slovensko sa v rámci plánu REPowerEU stalo akýmsi laboratóriom pre celú Úniu. Tá totiž v roku 2026 definitívne ukončí dovoz ruského plynu – skvapalnený plyn zakáže od začiatku roka 2027 a plynovodný dovoz najneskôr do konca toho istého roka.

Rovnakú dilemu dnes riešia aj ostatné krajiny: čo urobiť s „uviaznutými aktívami“, teda rozsiahlu plynárenskú infraštruktúru vybudovanú pre éru lacného ruského plynu, ktorá už nemá plné využitie. Mnohé štáty čelia prebytočným kapacitám a vysokým fixným nákladom, pričom budúcnosť slovenského modelu závisí od postoja Európskej komisie.

Ak Brusel bude striktný a spustí konanie o porušení európskych pravidiel, slovenský tarifný kompromis sa môže zrútiť a ÚRSO bude musieť metodiku výrazne zmeniť.

Ak Európska komisia prejaví flexibilitu a uzná, že po dramatickom geopolitickom šoku je potrebné dať národným regulátorom väčšiu voľnosť, potom by slovenská „aktívna regulácia“, kde štátny regulátor zasahuje na záchranu strategickej infraštruktúry, mohla slúžiť ako precedens pre ďalšie krajiny EÚ, ktoré čelia rovnakému problému s prázdnymi plynovodmi.

Iné štáty by sa potom mohli odvolávať na slovenský príklad a tiež uplatňovať tvrdší národný prístup pri nastavovaní taríf.

Zatiaľ však zo strany ACER ide len o „vážne pochybnosti“, nie o otvorené konanie (infringement).

Ak by však Európska komisia rozhodla konať, Slovensko by mohlo čeliť dlhému právnemu sporu pred Súdnym dvorom EÚ. V krajnom prípade hrozí nútená zmena tarifnej metodiky, pokuty za porušenie európskeho práva alebo tlak na priame štátne dotácie Eustreamu.

Žiadny okamžitý „trest“ teda nehrozí. Ide skôr o dlhodobý regulačný a politický tlak, ktorý môže zvyšovať náklady štátu a znižovať výnosy akcionárov Eustreamu.

Článok bol zverejnený 28.4.2026 na euBrief.sk: https://eubrief.sme.sk/energetika/c/sef-urso-holjencik-o-tranzite-plynu-musime-ist-na-hornu-hranicu-europskeho-prava