On the Turkish political scene, the government and the opposition have only one common position, and that is male belonging. However, in order to make politics a safe space for women as well, it needs to be cleansed of masculinist and discriminatory attitudes, says Nuray Karaoğlu in an interview.

Na tureckej politickej scéne má vláda a opozícia len jediný spoločný postoj, a tým je mužská spolupatričnosť. No na to, aby sa politika stala bezpečným priestorom aj pre ženy, je potrebné očistiť ju práve od maskulínnych a diskriminačných prístupov, hovorí v rozhovore Nuray Karaoğlu.

Nuray Karaoğlu je od roku 2017 predsedníčkou tureckého Združenia na podporu kandidátok (Kadın Adayları Destekleme Derneği, KA.DER). Táto mimovládna organizácia sa už vyše 25 rokov snaží zabezpečiť efektívne a rovnomernejšie zastúpenie žien a mužov vo všetkých volených a menovaných rozhodovacích mechanizmoch a politike v Turecku. KA.DER má v súčasnosti vyše tisíc členov a štyri pobočky.

V rozhovore s Nuray Karaoğlu sa dozviete:

• ako sa v krajine, ktorá sa odkláňa od demokratických princípov, darí usmerňovať ženy na politickú dráhu,
• ktoré praktické projekty a aktivity fungujú,
• či majú Turkyne stále o politiku záujem,
• či sa praktiky opozície a vlády v krajine pri prístupe k zapájaniu žien do politiky líšia,
• a ako podporovať snahy žien o rovnoprávnosť aj v autoritárskych režimoch.

Turecko má problém s čoraz autokratickejším režimom. Prečo je práve zastúpenie žien v politike pre takúto krajinu dôležitá oblasť aktivizmu?  

Rozšírenie zastúpenia žien v každej oblasti spoločnosti prináša rovnoprávnu, slobodnú a demokratickú štruktúru. Keď sa osobitná pozornosť venuje otázkam, akými sú zamestnanosť žien či prístup k vzdelaniu a vytvorenie bezpečných životných podmienok, nebudú z toho mať prospech len ženy. Bude z toho profitovať celá spoločnosť.

V režimoch a systémoch, kde sa neberie ohľad na ženské problémy a slobody, nie je možná demokracia ani rovnosť, a už vôbec nie rozvoj, ktorý je od nich priamo závislý.

Absencia efektívneho podielu žien v parlamente je u nás evidentná v politike aj praxi. Účasť žien je ale dôležitá aj z hľadiska nastavovania rovnostárskych politík či participatívnej demokracie. Rodová rovnosť je preto pre účasť na politických rozhodnutiach rozhodujúca.

Perspektíva, ktorá sa orientuje na ženy, vychádza ale z jedinečných rozdielov medzi nimi. Navyše je ovplyvnená úlohami, ktoré im spoločnosť ukladá.

Vedeli by ste uviesť príklad?

Ak napríklad vytvára zásady vo firme manažér so ženským pohľadom na vec, podpora v podobe škôlky pre deti mu napadne hneď. Dôvodom je, že práca v domácnosti, starostlivosti o deti, starších ľudí a pacientov je napríklad v Turecku vnucovaná ženám, a to kvôli rodovo podmienenej deľbe práce.

Z nedostatku návrhov zákonov týkajúcich sa žien, ale aj nízkeho podielu političiek sa tiež dá vyčítať, ako tento uhol pohľadu u nás v Turecku chýba. Žiaľ, ženský pohľad na veci chýba vo všetkých krajinách, ktoré si nestanovili rodovú rovnosť ako národný cieľ, nezávislý od vývoja v štáte.

Čo KA.DER pre podporu účasti žien v politike robí?

Keďže KA.DER je od svojho založenia združením orientovaným na ženy a politiku, takmer všetky naše aktivity priamo alebo nepriamo podporujú účasť žien v politike. Paralelne preto vedieme mnoho rôznych projektov a kampaní.

Aké sú tie najdôležitejšie?

Od roku 2003 napríklad vedieme Program politickej školy Şirin Tekeli, ktorá pomáha ženám stať sa líderkami a političkami budúcnosti. Zvyšuje ich politické povedomie, posilňuje ich postavenie a rozširuje ich ženskú perspektívu. Konkrétne ide o vzájomnú interakciu medzi ženami, ktoré sa zaujímajú o politiku, ale aj mentoring.

Spolu s úradom OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women) v Turecku pracujeme tiež na podpore politickej kandidatúry žien v metropolitných, mestských, okresných a ďalších komunálnych voľbách v roku 2024.

No a v ďalšom projekte, ktorý realizujeme s viacerými entitami, sa snažíme posilniť spoluprácu a sieť samospráv a mimovládnych organizácií, ako aj prispieť k mainstreamingu rodovej rovnosti na miestnej úrovni. Keďže muži a ženy využívajú mestá rôzne, snažíme sa, aby sa štruktúry namiesto poskytovania rovnakých služieb pre všetkých zameriavali na vytvorenie rovnostárskejšej štruktúry, ktorá bude zohľadňovať rod. Je nám totiž jasné, že rodovo slepé prístupy prehlbujú nerovnosti v spoločnosti.

Vzhľadom na postupný odklon od demokratických prístupov majú turecké ženy stále záujem o účasť v tureckej politike?

Demokratický úpadok v krajine viedol k tomu, že všetci občania majú dnes naozaj vyššiu tendenciu politicky sa izolovať. Ak totiž chcete byť v autoritárskom režime v bezpečí, politická izolácia je nevyhnutná. A tento trend sa nevyhýba ani ženám. Podľa výskumu Univerzity Kadir Has sa pri odpovediach na otázku „Ako by ste sa politicky opísali?” v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zvýšil počet žien, ktoré vyjadrili „nezáujem o politiku“. Ako najdôležitejší problém väčšina žien definuje násilie. A s tvrdením, že „v politických stranách by malo byť viac političiek“ súhlasí 78 percent žien.

Hoci antidemokratický a autoritársky postoj, v ktorom žijeme, zásadne ovplyvňuje ženy, politiku zároveň vnímajú ako dôležité riešenie.

V našom združení sa veľmi snažíme odhaľovať tento potenciál a povzbudzovať ženy, no aby sa politika pre ne stala bezpečným priestorom, je potrebné očistiť politický priestor od maskulínnych a diskriminačných postojov.

Kde ešte vidíte potenciál, možno nevyužitý zdroj, na vstup väčšieho počtu žien do politiky?

V boji žien boli vždy hlavným potenciálom ony samy. My sa snažíme, aby ženy využili potenciál, ktorý už v tejto oblasti majú.

Ďalším zdrojom, najmä v štruktúrach a krajinách, ktoré si prirodzene nevolia ženy, je vytváranie rodovo neutrálnych verejných politík. Robí sa to zmenami v právnych rámcoch, napríklad pri volebných zákonoch či straníckych stanovách.

Mnohé strany, a to nielen v Turecku, ale stále argumentujú tým, že v spoločnosti ešte nie je dostatok žien, ktoré by mali ambíciu stať sa političkami, a preto nepodporujú ani kvóty na ženy. Ako reagujete na takýto argument?

Argument o tom, že sa o politiku zaujíma len málo žien vôbec nie je pravdivý. Pri pohľade na spoločenské dianie totiž treba brať do úvahy sociologické dôvody. Sociálne javy sú ale zložité a majú aj mnoho vrstiev.

Hoci sa staroveké Grécko, kde sa zrodila politika, považovalo za začiatok demokracie, aj tam boli ženy vylúčené z verejnej sféry. Znamená to, že boli vylúčené aj z mechanizmov politického rozhodovania. Keď sa zakladali prvé moderné republiky, aj tam museli ženy bojovať, aby získali svoje právo voliť. No a tento bolestivý vzťah medzi politikou a ženami ovplyvňuje politickú aktivitu žien až do súčasnosti.

Navyše, aj keď sa ženy už kandidátkami stanú, neustále čelia diskriminačnej praxi tým, že sú radené na miesta, z ktorých nemôžu byť zvolené. Podobné prekážky, vytvorené vlastne akousi mužskou solidaritou, prekonáme len ak do praxe zaradíme politiky rovnakého zastúpenia.

Aké sú hlavné výzvy pri presviedčaní žien, aby sa stali politickými kandidátkami v Turecku?

Ženy v Turecku nečakajú, kým ich niekto presvedčí na to, aby sa stali kandidátkami. Uvedomujú si totiž, že politika problémy rieši.

Hlavnými faktormi, ktoré ale bránia ženám v politike, sú prístup k financiám, bezpečnosť, kultúrne kódexy a patriarchát. Práve tieto faktory ovplyvňujú politickú aktivitu žien najviac.

Hoci sa na prvý pohľad zdá, že turecká opozícia by mohla byť voči ženám vo svojich stranách otvorenejšia, výskumy (s výnimkou pro-kurdskej strany HDP) potvrdzujú opak. Napriek ich rétorike, implementácii straníckych kvót či celkovo vyššiemu počtu kandidátok v porovnaní s vládnymi stranami sú na tom v niektorých faktoroch rovnomerného zastúpenia mužov a žien ešte horšie ako vládne strany. Vidíte v rámci (politickej) kultúry nejaký trend, ktorý by takúto prax dokázal istým spôsobom meniť?

Najsilnejšiu tureckú opozíciu súčasnosti tvoria ženy. Aj preto niektoré politické strany vsádzajú len populistické reči a svoje sľuby potom reálne nepresadzujú. Straníčky so silne ženským pohľadom na politiku totiž ani nie sú zaradené na kriticky dôležité pozície. Jediný postoj, ktorý tak má opozícia a vláda v politickej kultúre spoločný, je maskulínna solidarita, teda spolupatričnosť medzi mužmi.

Dá sa to prekonať?

Dá, ale len zmenou myslenia. Kým sa to ale stane, ženské hnutia a organizácie ako KA.DER musia na politické strany vytvárať občiansky tlak. Už teraz vieme, že dosiahnuť rovnosť žien a mužov nebude možné ani v tomto storočí, no napriek tomu posilňujeme naše odhodlanie a náš boj tak zintenzívňujeme.

Ženy, ktoré boli a dodnes sú súčasťou toho boja a ktoré si svoje práva takto vybojovali, totiž vôbec nemajú v úmysle urobiť krok späť alebo sa svojich práv vzdať.

Rozvohor bol publikovaný 21/09/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s