The rising cost of materials, energy, and dependence on imports from third countries could limit the European defence industry’s renaissance, representatives of the sector warn.

Rastúce náklady na materiály, energie a závislosť od dovozu z tretích krajín by mohli obmedziť renesanciu európskeho obranného priemyslu, varujú predstavitelia sektora.

V reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine členské štáty EÚ masívne investujú do národného obranného priemyslu. Ceny a dostupnosť niektorých kritických materiálov však komplikujú ich ďalší vývoj.

„Väčšina surovín potrebných na výrobu vojenských produktov sa dnes v krajinách EÚ neťaží alebo sa ťaží minimálne,“ pripomenul pre český EURACTIV Jiří Hynek, šéf českej Asociace obranného a bezpečnostního průmyslu. EÚ podľa neho dováža kľúčové materiály z tretích krajín, najmä z Ázie a Afriky.

„Medzi produkty, ktorých je dnes na trhu nedostatok, patria všetky obalové materiály, množstvo chemikálií, ale aj celulóza, potrebná na výrobu strelného prachu. Syntetického kaučuku je nedostatok a jeho ceny sú astronomické,“ povedal Hynek.

„Napríklad veľmi žiadané nepriestrelné vesty by sa tu nedali vyrobiť, keby sa materiál nedovážal z Ázie, najmä Číny. Niektorí výrobcovia preto presunuli výrobu rovno tam,“ upozornil s tým, že nevidí snahu situáciu riešiť.

Ďalší z európskych lídrov v sektore obrany – Taliansko – vysoké ceny pociťuje rovnako bolestivo. Kým doteraz krajina dovážala z Ruska viacero materiálov, ako hliník, platinu, paládium či ródium, teraz si musela nájsť alternatívnych dodávateľov.

„Oceľ zdražela z približne 700 eur za tonu na 3 500 eur, hliník z piatich eur za kilogram na 15 eur,“ povedal Paolo Duò, prezident spoločnosti Cantiere Navale Vittoria, ktorá vyrába vojenské, obchodné a transportné lode. Duò priznal, že spoločnosť v súčasnosti žiada taliansku vládu o intervenciu, keďže väčšina zmlúv spoločnosti je podpísaná so štátom.

Niektoré európske spoločnosti sa už pripravili na ochranu svojho podnikania pred prudkým nárastom cien a problémami s dodávkami.

„Pokiaľ ide o suroviny, prijímame preventívne opatrenia a nakúpili sme napríklad veľké zásoby hliníka a dôležitých plastov. Okrem toho sme zaobstarali už aj polovodiče a elektronické súčiastky, takže v strednodobom horizonte by sme nemali mať s dodávkami veľa problémov,“ uviedla pre EURACTIV spoločnosť Rheinmetall, najväčší nemecký výrobca zbraní.

„Celkovo sme tento rok výrazne navýšili aj pracovný kapitál,“ dodal hovorca spoločnosti.

Vo Francúzsku podľa zdrojov portálu EURACTIV brzdil nedostatok čipov a polovodičov výrobu výzbroje už pred vojnou na Ukrajine. Výpadky pociťuje aj Grécko, a to najmä z hľadiska prvkov vzácnych zemín. Bulharsko či Španielsko v tomto smere neregistrujú takmer žiadne problémy.

Ďalšie podrobnosti o nedostatku materiálov v európskom obrannom priemysle zostávajú zo strategických a bezpečnostných dôvodov tabu. Aj slovenské Združenie bezpečnostného a obranného priemyslu (ZBOP) pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že „informácie o fungovaní a plynulosti dodávateľských reťazcov, ako aj o krajinách, z ktorých sú vstupné materiály nakupované, považujú členovia združenia za výsostne interné a citlivé.“

Rezort obrany však potvrdil, že pandémia, ale aj ruská agresia na Ukrajine, obranný priemysel ovplyvnili.

„Globálnosť tohto efektu potvrdzuje napríklad skúsenosť s oneskorením dodania stíhacích lietadiel F-16, ktoré výrobca odôvodnil oneskorením dodávok zo strany subdodávateľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Článok bol publikovaný 30/11/2022 na EURACTIV.sk