The European defense plan has unexpectedly broad support in Slovakia. Parties cite very similar priorities, differing mainly in their perception of challenges. While Hlas-SD emphasizes a lack of capacities, the opposition warns against the Fico government’s inactive and disruptive approach. “A reputation as a reliable partner and actively showing interest in key initiatives are crucial for Slovakia’s success,” says Juraj Krúpa of SaS.

---

 

Európsky obranný plán má na Slovensku nečakane širokú podporu. Strany menujú veľmi podobné priority, líšia sa najmä vo vnímaní výziev. Kým Hlas-SD spomína najmä nedostatok kapacít, opozícia varuje pred neaktívnym a rozbíjačským prístupom Ficovej vlády. „Reputácia spoľahlivého partnera a aktívne prejavovanie záujmu o kľúčové iniciatívy sú pre úspech Slovenska rozhodujúce,“ hovorí Juraj Krúpa z SaS. 

Čoraz viac západných krajín varuje pred možným ruským útokom na Európu v najbližších rokoch. Ukrajinskí vojaci v rovnakom čase upozorňujú, že Západ na to vôbec nie je pripravený. Po výcviku v Poľsku pre BBC povedali, že ich tam učili metódam NATO, ktoré by v dnešnej vojne – dominovanej dronmi –, už vôbec nefungovali.

Varovania expertov, že Európa nemá dosť obranných kapacít, sa stali už malým evergreenom. Aj podľa šéfa NATO Marka Rutteho potrebujeme „tisíce ďalších obrnených vozidiel a tankov, milióny ďalších delostreleckých granátov“, viac dronov, či až 5-násobné navýšenie kapacít protivzdušnej a protiraketovej obrany.

S týmito métami sa snaží štátom pomôcť Európska komisia.

Administratíva Ursuly von der Leyen za posledné roky predstavila mnohé prevratné projekty na „prezbrojenie Európy“. Hlavným z nich je celkový obranný plán EÚ s názvom Pripravenosť 2030(predtým ReArm Europe).

Takzvanú „cestovnú mapu“ k dosiahnutiu jeho míľnikov podpísali členské štáty, vrátane Slovenska, v októbri.

„Tento plán nemožno kvalifikovať ináč ako v súčasnosti najdôležitejšiu aktivitu EÚ, ktorá stojí nad jej ostatnými politikami,“ zhodnotil vojenský expert Vladimír Bednár pre EURACTIV Slovensko. Ruská agresia je pre EÚ „absolútnou existenčnou hrozbou“ a jej „nešťastná politika appeasementu“ v tomto tisícročí mieru ohrozenia len navýšila.

Samotný plán si podľa neho kladie „absolútne ambície“ odvrátiť agresiu – najmä zo strany Kremľa. A ak by k nej predsa došlo, má pripraviť krajiny EÚ na to, aby vedeli úspešne brániť svoje územie aj kritickú infraštruktúru.

Čo to však znamená pre Slovensko, kde Ficova vláda opakovane pripomína, že nemá dostatočné možnosti na navýšenie obranných kapacít?

Portál EURACTIV Slovensko tému zanalyzoval v policy briefe spolu s názormi od strán PS, Hlas-SD, SaS a KDH, vojnovým analytikom Vladimírom Bednárom a zbrojárskou skupinou MSM Group.

Ministerstvo obrany nám na zaslané otázky – napriek opakovanému dopytu –, znova neodpovedalo. Rovnako ani strana Smer-SD.

O čom je Pripravenosť 2030? 

„Nebezpečenstvo nezmizne ani po skončení vojny na Ukrajine. Je jasné, že musíme posilniť našu obranu proti Rusku,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas počas predstavovania cestovnej mapy.

Komplexný plán obrannej pripravenosti do roku 2030 má posilniť schopnosť EÚ reagovať na vojenské hrozby a udržať mier. Už v marci vyšla takzvaná biela kniha o európskej obrane, ktorá predstavila jeho základnú víziu. Najnovšia mapa už ponúka konkrétne kroky a míľniky, ako to dosiahnuť. Komisia odhaduje, že na to dokáže z rôznych programov a budúcich rozpočtov zmobilizovať až 800 miliárd eur. Každý rok tiež vyhodnotí, ako plán napreduje.

Komisia v pláne predstavuje svoje štyri „vlajkové lode“.

Za najnaliehavejšie teraz považuje prvé dve: Východnú hliadku (Eastern Flank Watch) – ktorá má posilniť obranu východného krídla EÚ –, a Európsku iniciatívu pre obranu proti dronom (predtým známu pod chytľavejším názvom „Dronová stena“). Ďalšími projektmi sú Európsky vzdušný štít, zameraný na protileteckú a protiraketovú obranu, a Európsky vesmírny štít.

Plán vyzýva európsky štáty, aby vytvárali koalície pre rozvoj spôsobilostí v deviatich kľúčových oblastiach – od protivzdušnej a protiraketovej obrany, vojenskej mobility, delostreleckých systémov až po kybernetiku.

Počíta s odstránením kľúčových nedostatkov v obranných schopnostiach štátov, ako aj urýchlení ich investícií do armád. Pomôcť im s tým majú dva dôležité finančné mechanizmy. 

Prvým je aktivácia únikovej doložky. Tá štátom umožňuje zvýšiť vojenské výdavky bez toho, aby porušili rozpočtové pravidlá EÚ. Komisia túto výnimku Slovensku schválila už v prvej polovici roka.

Druhým je nástroj obranných úverov SAFE vo výške 150 miliárd eur. Štátom dáva možnosť získať pôžičky na nákup výzbroje, ktorú sa rozhodnú kúpiť aspoň s jedným ďalším štátom. Slovensko je do programu zapojené.

Spoločné obstarávanie zbraní znižuje výslednú cenu zákaziek o značné sumy.  Aj preto Komisia v pláne určuje, aby do roku 2027 tvorili aspoň 40 percent všetkých obranných nákupov.

Čo ešte cestovná mapa napríklad stanovuje:

• úplnú integráciu ukrajinského obranného priemyslu do európskeho obranného sektora,
• program na urýchlenie vojenskej mobility v rámci Európy,
• znižovanie závislosti od kritických surovín z tretích krajín.

„Cieľom plánu Pripravenosť 2030 je urýchliť a zosúladiť budovanie obrany EÚ. Jeho úspech závisí od trvalého financovania a  politickej vôle,“ zhŕňa Centrum pre európsku reformu (CER).

Čo na to slovenské strany?

Ambície plánu privítali bez rozdielu všetky politické strany oslovené portálom EURACTIV Slovensko.

„Plán odráža narastajúce hrozby, ktoré vyplynuli z vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Rusko horúčkovito zbrojí. Vedie intenzívnu hybridnú vojnu proti Európe s cieľom zastrašiť ju, rozdeliť a vydierať jej členské krajiny,“ hodnotí poslanec Juraj Krúpa z SaS.

Za je aj vládny Hlas-SD. Oproti zástupcom opozície však konkrétne hrozby nemenuje. „Investovať do prípravy je vždy menej nákladné ako investovať do nápravy,“ hovorí poslanec Hlasu Dávid Demečko. „V kontexte diania okolo nás je určite takýto prístup a s ním súvisiace kroky namieste.“

Demečko vyzdvihol vôľu EÚ sa vyzbrojovať rýchlejšie a efektívnejšie „podomácky“. Teda, so zapojením čo najviac európskych firiem, a nie amerických a tretích krajín, ako tomu bolo v minulosti. Za najdôležitejšiu pritom označil „systematickú spoluprácu členských štátov“.

Krúpa v tejto súvislosti zdôraznil vznikajúce koalície spôsobilostí. Tie mu na pohľad pripomínajú iniciatívy, ktoré v minulosti „nepriniesli želaný efekt“. Dnes však vníma podstatne iný prístup. Členské štáty EÚ majú dnes eminentný záujem na posilnení obrany pred Ruskom, a EÚ sa do toho zapája s veľkým nasadením – a to aj finančne.

„Pozitívom (tiež) je, že koalície spôsobilostí v rámci EÚ sú prepojené na ciele síl NATO. To by malo priniesť aj zlepšenú merateľnosť stanovených parametrov obranyschopnosti EÚ,“ dodal Krúpa.

Efektívne financovanie ako základ

Europoslankyňa za PS Lucia Yar pôsobí ako spravodajkyňa vo Výbore pre rozpočet a tieňová spravodajkyňa vo Výbore pre bezpečnosť a obranu. Zo strany europarlamentu dojednáva aj správu o Pripravenosti 2030, pričom sa v nej sústredia najmä na financovanie navyšovania obranných kapacít. Práve to bolo jednou z hlavných vecí, na ktoré strany poukazovali.

„Ambícia dosiahnuť 40 percent spoločného obstarávania do roku 2027 je realistická, ale bude si vyžadovať disciplínu. Kľúčové bude, aby sa plán nepremenil len na deklaráciu, ale na reálne kontrakty a investície,“ poukazuje europoslankyňa.

Tlak na „výrazne vyššiu efektivitu obstarávania“ je dôležitým prínosom plánu aj podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann. Podľa nej ide o nevyhnutný predpoklad, aby sa nezhoršoval stav našich verejných financií. S tým majú v súčasnosti problém viaceré krajiny EÚ, nielen Slovensko.

Príležitosti pre Slovensko

Podľa Yar plán európskej obrany poskytuje Slovensku možnosť získať prístup k moderným technológiám a infraštruktúre, ktoré by si samostatne nemohlo dovoliť.

Pripomína, že Slovensku bolo v septembri predbežne pridelených 2,31 miliardy eur z programu SAFE. Táto suma pre nás predstavuje takmer jeden celý ročný rozpočet na obranu. Pripravenosť 2030 tak podľa nej môže Slovensku pomôcť získať nielen bezpečnostné záruky, ale aj dôležité ekonomické impulzy.

Krúpa vyzdvihuje, že jedným z odvetví, ktoré bude pozitívne čerpať z koalície spôsobilostí, bude výroba munície. A Slovensko v nej hrá v Európe významnú úlohu.

Podľa Demečka z Hlasu máme príležitosť využiť európske zdroje na rozvoj spôsobilostí armády, podporu duálnej infraštruktúry a posilnenie domáceho obranného priemyslu.

Myslí si, že podmienka preferovať v obstarávaniach európske krajiny a zdroje môže priniesť nové zákazky pre slovenské firmy, ak „aktívne vstúpia do projektov a konzorcií“.  Vyzdvihuje aj to, že vlajková iniciatíva Východná hliadka otvorí priestor na vývoj a výrobu dronových a protidronových systémov so spolufinancovaním z EÚ.

Podmienkou toho všetkého však podľa opozície je, aby bola slovenská vláda aktívna – a to sa podľa nej nedeje.

Opozícia varuje pred pasivitou vlády a rozbíjačstvom jednoty EÚ

„Žiaľ, vidíme, že minister obrany si veľmi neuvedomuje šancu pre posilnenie Slovenska. Nie je aktívny, a aj za rokovacím stolom sa niekedy ocitne len vtedy, ak my z PS upozorníme, že tam nie je. To sa stalo aj pri rozhovoroch o dronovej stene,“ pripomína europoslankyňa Yar.

Slovensko a Maďarsko na konci septembra pôvodne nepozvali na videokonferenciu o dronovej ochrane zvolanú eurokomisárom pre obranu Adriusom Kubiliusom. Pozvané boli až dodatočne.

Aktívny prístup krajín voči bezpečnostným výzvam je dôležitý aj podľa Lexmann: „Preto je dôležité, aby aj Slovensko bolo schopné jasne pomenovať, odkiaľ hrozby prichádzajú,“ hovorí politička KDH.

Podľa Krúpu bude prioritu zohrávať predovšetkým Koalícia ochotných. Ide o zoskupenie krajín, ktoré chcú vojensky pomáhať Ukrajine, pravidelne sa stretávajú a konzultujú kroky ohľadom jej bezpečnosti. Slovensko súčasťou nie je.

„Vládna koalícia na Slovensku označuje svojich spojencov a partnerov vojnovými štváčmi a správa sa voči nim nepriateľsky. Pokiaľ bude (…) zotrvávať na tomto rozbíjačskom naratíve európskej jednoty v úzkej koordinácii s Orbánovým Maďarskom, tak Slovensko nebude schopné svoj potenciál naplno využiť,“ hovorí Krúpa z SaS.

Vládny Hlas-SD pri vo svojej pôvodnej reakcii na otázky, ktoré dostali všetky strany rovnaké, aspekt imidžu a aktivity vlády nespomenul. Na kritiku opozície dostal možnosť dodatočne reagovať. Reakciu prípadne doplníme.

Hlavné výzvy pre Slovensko: byrokracia, financovanie, ochota

Podľa Yar bude najväčšou výzvou zosúladiť národné priority s európskym plánom a zabezpečiť stabilné financovanie. Slovensko má obmedzené kapacity v obrannom priemysle, a preto bude musieť investovať do inovácií a do ľudí cielene.

Zlepšiť je podľa nej treba aj koordináciu medzi ministerstvami či odstrániť byrokraciu pre firmy.

Lexmann pripomína, že KDH v súvislosti s obranným plánom EÚ žiada od Ficovej vlády tri hlavné opatrenia. Prvou je vytvoriť jasný harmonogram transformácie ozbrojených síl do rokov 2030, 2035 a 2040, ktorý by zahŕňal popis potrebných projektov duálneho určenia.

Následne žiada porovnať plány so súčasným stavom a vypracovať Národný plán obranyschopnosti, s ktorého vznikom ráta aj EÚ.  A napokon, vytvoriť plán prehlbovania spolupráce minimálne na úrovni V4, prípadne aj s ďalšími spojencami, s cieľom znižovať náklady, napríklad spoločným obstarávaním.

Podľa Hlasu budú najväčšou výzvou kapacity naprieč celým výrobným cyklom – či budú dostupní dodávatelia, technológie, alebo kvalifikovaní ľudia. „A úspech v neposlednom rade stojí aj na administratívnej pripravenosti: na rýchlom projektovaní, verejných obstarávaniach a schopnosti čerpať európske fondy,“ dodal Demečko.

Krúpa ako najväčšiu výzvu znova zdôrazňuje neochotu slovenskej vlády podieľať sa na spoločných obranných aktivitách, čím „sa sami vyčleňujeme z ochranného dáždnika EÚ a NATO“.

„Bez aktívnej spolupráce nikto so Slovenskom žiadnu koalíciu spôsobilostí nebude chcieť vytvárať. Reputácia spoľahlivého partnera a aktívne prejavovanie záujmu o kľúčové iniciatívy EÚ sú pre úspech Slovenska v týchto výzvach rozhodujúce,“ dodal opozičný poslanec.

Zbrojovky hovoria o historickej príležitosti

Pripravenosť 2030 hovorí o vytvorení „skutočného“ obranného trhu EÚ. To chce dosiahnuť aj zjednodušením komplikovaných predpisov pre firmy. Problému sa v súčasnosti venuje veľký legislatívny balík, takzvaný obranný omnibus.

Na to, že firmy dnes čelia nadmernej byrokratickej záťaži, poukázal pre EURACTIV Slovensko aj zbrojársky holding MSM Group. Súčasné nastavenie legislatívy podľa neho komplikuje zbrojovkám podnikanie najmä v oblasti verejného obstarávania a certifikácie produktov.

Obranný plán ako taký označil riaditeľ marketingu a komunikácie MSM Michal Fúrik za významnú príležitosť pre slovenské podniky. Môžu sa tak aktívnejšie zapojiť do spoločných európskych projektov, rozvíjať výskum, inovácie a posilňovať domácu výrobu. Jeho skutočný prínos však bude ešte závisieť „od rýchlosti a kvality jeho implementácie“.

„Slovensko má jedinečnú šancu posilniť svoju pozíciu v oblasti delostrelectva a zaradiť sa medzi európskych lídrov vo výrobe delostreleckej munície,“ hovorí. Plán podľa neho môže zabezpečiť stabilnejší tok objednávok, čo by malo motivovať podniky k investíciám do rozširovania výrobných kapacít a moderných technológií.

„Je dôležité, aby Slovensko túto historickú príležitosť naplno využilo a stalo sa aktívnou súčasťou formovania moderného európskeho obranného priestoru,“ uzatvára Fúrik.

Lucia Yar je bývalá zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a bývalá minoritná spolumajiteľka spoločnosti I-Europa, s.r.o, vydavateľa portálu. Pred vstupom do politiky bezodkladne odišla z tímu EURACTIV Slovensko a vzdala sa svojho podielu v spoločnosti.