Radicalization in the online space, which leads to mass attacks, was something the Slovaks have known mainly from abroad until recently. However, it is already present in the domestic information space. According to the experts, even the new European Digital Services Act will not help as of yet.

Radikalizáciu v online priestore, ktorá vedie až k masovým útokom, donedávna Slováci poznali skôr zo zahraničia. Prítomná je však už aj v domácom informačnom priestore. Podľa expertov zatiaľ nepomôže ani nový európsky zákon o digitálnych službách.

Diskusné fóra, akými sú napríklad 8kun (predtým 8chan), 4chan alebo komunikačná aplikácia Telegram, patria medzi online platformy, ktoré vznikli za účelom vytvoriť priestor na diskusiu, ktorý nepodlieha takmer žiadnym reguláciám.

Postupne sa však stali miestom nekontrolovaného šírenia problematických obsahov vrátane extrémizmu, propagandy, dezinformácií či teroristických manifestov. Spomínané platformy napríklad prispeli aj k radikalizácii útočníka zo Zámockej.

Práve pre súvis s teroristickými činmi a rastúcim extrémizmom bolo v roku 2019 zrušené diskusné fórum 8chan. Stalo sa tak po viacerých ideologicky motivovaných útokoch vrátane udalostí z Christchurch či El Paso. Neskôr sa však 8chan vrátil do online priestoru ako 8kun.

Teroristické obsahy sa šíria aj na niektorých kanáloch v rámci komunikačnej aplikácie Telegram. Súbor týchto kanálov sa nazýva Terrorgram.

Telegram však tiež predstavuje priestor na šírenie propagandy a dezinformácií. Na slovenskej scéne sú aktívnymi používateľmi najmä Ľuboš Blaha, ktorého odborníci z Gerulata Technologies označili za najaktívnejšieho šíriteľa proruských obsahov na Slovensku či konšpirátor a extrémista Daniel Bombic.

Ako platformy fungujú?

Potenciál problémov vytvára už používateľský systém platforiem. Výnimku medzi bežnými sociálnymi sieťami tvoria najmä 8kun a 4chan. Ide o takzvané „imageboardové“ fóra. Znamená to, že stránka je rozdelená do viacerých „boardov“, istých skupín či miestností, na základe obsahu. Používatelia majú možnosť pridávať príspevky vo forme obrázkov s popismi a navzájom pod nimi diskutovať.

Obe stránky majú veľmi krátky a jednoduchý súbor pravidiel. Jedno z nich sa týka aj prípadnej regulácie obsahu. Tú zabezpečujú dobrovoľníci z jednotlivých miestností. V prípade 4chanu pravidlá zakazujú trolling, rasistické príspevky či pornografický obsah.

To však neplatí pre miestnosť označenú ako /b/ alebo Random. Nevzťahujú sa ňu ani spomínané pravidlá zakazujúce rasizmus či trolling. Dlhodobo vyhľadávaný je najmä board s názvom /pol/, teda Politically Incorrect. Práve ten je centrom pravicového extrémizmu fóra.

V prípade 8kunu sú pravidlá ešte voľnejšie. Majú skôr informatívny charakter, ktorý sa týka najmä súkromia. Ani na jednom z fór totiž nie je potrebná registrácia stáleho profilu. 8kun dokonca ponúka funkciu takzvaného „hashingu“ alebo zakódovania IP adresy. V praxi sú teda používatelia takmer nevystopovateľní a príspevky sú úplne anonymné.

Trochu inak funguje Telegram. Nejde o klasickú platformu, skôr o komunikačnú aplikáciu. Pri Telegrame fungujú súkromné chaty, verejné skupiny a kanály. Pri súkromných konverzáciách je možnosť využiť end-to-end komunikáciu. V takom prípade nemajú k obsahu prístup ani samotní správcovia Telegramu.

Podľa informácií uvedených na stránke aplikácie je všetok obsah Telegramu zakódovaný a bez kľúča neprístupný. Obsah vraj môže byť odkódovaný výnimočne, len v prípade vyšetrovania.

Kanály sa od skupín líšia tým, že obsah možno sledovať, no prispievať môže len majiteľ kanála. Takýto spôsob komunikácie už je podobný klasickým sociálnym sieťam, hoci platforma je stále definovaná ako chatovacia aplikácia.

Čo sa s tým dá robiť?

Podľa odborníka Daniela Mila a ďalšieho odborného zdroja z Centra boja proti hybridným hrozbám, ktoré funguje pod rezortom vnútra, nie je technicky možné platformy zablokovať. Ak by sa tak aj stalo, používatelia si podľa nich nájdu cestu, ako sa k obsahu dostať.

„Zároveň je tu debata o obmedzení prístupu k informáciám. Musel by to byť posledný krok, keď ostatné zlyhajú,“ hovorí Milo.

Práve nedostatočný dosah na členov fór či samotné príspevky však administrátori stránok používajú ako argument, prečo nemôžu odstrániť problematický obsah, hoci bol nahlásený alebo porušuje zákon.

Významným faktorom v boji proti šíreniu online extrémizmu je podľa Mila prevencia. „Keď mladý človek vie, že takéto konanie a informácie sú nepravdivé, manipulované a snažia sa ho niekam posúvať, využívajúc jeho hnev, mal by obsahu dokázať odolať,“ hovorí.

Anonymný odborný zdroj tiež zdôrazňuje dôležitosť mentálneho zdravia, ktoré je výrazne zanedbávané. Väčšina teroristov, ktorí sa radikalizovali online a akým bol aj útočník zo Zámockej Juraj Krajčík, sú totiž takzvaní osamelí vlci.

„Mladého muža v dospievajúcom veku napríklad odmietne žena a už sa niekam uchyľuje, pretože to nevie spracovať. Možno keby sa celospoločensky prestala stigmatizovať téma mentálneho zdravia, mali by sme takýchto problémov menej,“ vysvetľuje.

Pomôže Únia?

Na problematické fóra nemá v súčasnosti dosah ani nový celoeurópsky zákon o digitálnych službách. V prípade Telegramu je prekážkou najmä počet jeho používateľov. Na to, aby web spĺňal definíciu veľmi veľkej platformy, musí mať v rámci Európskej únie nad 45 miliónov používateľov. Telegram však tieto počty nedosahuje.

Otázna je tiež definícia platformy ako takej. Ide primárne o komunikačnú aplikáciu len s niektorými funkciami podobnými platforme, ktoré využíva ešte menej ľudí.

Znamená to, že aj v prípade, že by celkový počet používateľov presiahol limit pre veľmi veľké platformy, počítať sa možno budú len používatelia kanálov, ktoré už definíciu služieb platformy spĺňať môžu.

8kun a 4chan majú ešte voľnejšiu štruktúru a nižší počet používateľov v rámci členských krajín. Presné čísla však podľa Mila takmer nie je možné zistiť pre ich anonymitu či zmenu krajiny, z ktorej sa účastníci na tieto fóra pripájajú cez VPN.

Ďalej tiež vysvetľuje, že nová európska legislatíva má dosah len na protiprávne konanie, nie na šírenie dezinformácií. Na klamlivé obsahy môže byť uplatnená len v prípade, že by spĺňali definíciu trestného činu, ako napríklad šírenie poplašnej správy.

Tento článok bol publikovaný 01/08/2023 na EURACTIV.sk