Politicians are calling for an electric revolution and preparing action plans. But people, pushed by expensive gas and oil, are already switching to electricity, and the statistics are only catching up with them.

 

Politici volajú po elektrickej revolúcii a chystajú akčné plány. Ľudia však po drahom plyne a rope prechádzajú na elektrinu a štatistiky ich len dobiehajú.  

Elektrická revolúcia v Európe už prebieha. Deje sa ticho, zdola, v garážach, rodinných domoch, továrňach a na cestách, hoci politici v Bruseli a Paríži o nej stále hovoria v budúcom čase. Európska komisia na tento júl pripravuje Akčný plán pre elektrifikáciu (Electrification Action Plan), ktorý má dať celému procesu nový legislatívny impulz.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen označuje prechod na elektrinu za cestu k pravej nezávislosti a francúzsky prezident Emmanuel Macron za súčasnú bitku, do ktorej sa musia zapojiť všetky sektory.

Z ich vyhlásení to vyzerá, akoby sa doteraz nič nedialo a bolo potrebné štartovať od nuly.

Politici a úradníci však často vychádzajú ešte zo starších dát (z roku 2023 a starších), ktoré ukazovali dlhodobú stagnáciu, naznačuje portál Euractiv. Práve preto pôsobia ich výzvy na „urýchlenie“ a „štart od nuly“ akoby boli odtrhnuté od toho, čo sa už deje v praxi.

Podľa analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) z júna 2026 sa pritom podiel elektriny v celkovej konečnej spotrebe energie v EÚ pohybuje na úrovni okolo 23 %. Po rokoch stagnácie okolo 22 % stúpol len za rok 2024 o 0,7 percentuálneho bodu.

Tento posun poháňajú spotrebitelia a firmy, ktorí po dvoch zásadných energetických šokoch v krátkom čase, najprv po vojne na Ukrajine a neskôr po napätí v Hormuzskom prielive, pragmaticky prehodnocujú mieru rizika.

Dáta z trhu ukazujú, že prechod na elektrické technológie funguje ako ekonomická poistka. Kým ceny ropy a zemného plynu priamo závisia od geopolitickej stability tretích krajín, elektrická energia sa viaže na domáci európsky trh.

V ňom navyše stabilne rastie podiel obnoviteľných zdrojov dopĺňaný domácou jadrovou energiou, čo pre odberateľov predstavuje predvídateľnejšie prostredie, menej vystavené vonkajším cenovým výkyvom.

 

Spotrebitelia predbiehajú politikov

Vykurovanie nehnuteľností patrí k najrýchlejšie sa meniacim oblastiam v celkovej konečnej spotrebe energie v Únii. Podľa údajov Európskej asociácie tepelných čerpadiel (EHPA) sa v roku 2025 v 16 sledovaných európskych krajinách predalo približne 2,63 milióna rezidenčných tepelných čerpadiel, čo je medziročný nárast o 11 percent.

Celková základňa v Európe sa tým posunula k hranici 28 miliónov kusov. Keďže v EÚ sa stavia len málo nových nehnuteľností, väčšina týchto zariadení priamo nahrádza staré plynové alebo olejové kotly. Najvyššiu penetráciu vykazujú škandinávske krajiny ako Nórsko či Fínsko, no stabilný rast pokračoval aj v Belgicku, Veľkej Británii a Nemecku, kde tepelné čerpadlá tvorili takmer polovicu všetkých nových vykurovacích systémov.

Na Slovensku je vývoj pomalší v porovnaní so západnou a severskou Európou, no segment určený pre rodinné domy (vzduch-voda) stále rastie. Podľa údajov zverejnených na Energie-portal.sk sa v roku 2024 predalo 8 493 tepelných čerpadiel typu vzduch-voda, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 20 % oproti roku 2023.

Celkový predaj všetkých typov tepelných čerpadiel dosiahol v roku 2024 rekordných 14 515 kusov. V roku 2025 však celkový predaj klesol na 10 617 kusov, a to najmä kvôli výraznému prepadu dopytu po vzduch-vzduch systémoch (klimatizácie s funkciou vykurovania).

Napriek tomu čerpadlá vzduch-voda zostali relatívne stabilné a naďalej dominujú v segmente rodinných domov. K rastu prispievajú najmä štátne dotácie (program „Zelená domácnostiam“) a snaha domácností znížiť závislosť od kolísavých cien plynu.

Hormuz ako impulz pre elektromobilitu

V cestnej doprave sa podiel čistých batériových elektromobilov (BEV) na predaji úplne nových osobných automobilov dostal začiatkom roka 2026 v Európe na úroveň 19 až 21 percent.

Kým v roku 2025 predaje mierne stagnovali, jarná eskalácia geopolitického napätia a blokáda Hormuzského prielivu v roku 2026 otočili správanie spotrebiteľov. Keďže cez tento uzol preteká pätina svetovej ropy, jej ceny okamžite vyskočili nad 100 dolárov za barel, čo sa premietlo do rekordných cien na čerpacích staniciach.

Európske štatistiky hneď za apríl 2026 zaznamenali prudký nárast podielu elektromobilov na 20,6 percenta (v porovnaní s 15,7 percenta v apríli predošlého roka). Pre motoristov sa tak nákup elektrického vozidla stáva okamžitou ekonomickou poistkou pred nestabilitou na trhu s ropou.

Medzi jednotlivými krajinami sú však obrovské rozdiely. Lídrom zostáva Nórsko, kde podiel batériových elektromobilov (BEV) na nových registráciách dosahuje 97 až 98 percent. V praxi to znamená, že zo sto ľudí, ktorí si idú kúpiť nové auto, odíde deväťdesiatosem s elektromobilom a len dvaja si ešte vyberú spaľovací motor.

V Dánsku je to 70 až 80 percent a v celej západnej Európe sa predaje blížia k polovici trhu, takže elektrické je zhruba každé druhé nové auto. Keďže vozový park sa v Európe prirodzene obmení raz za 12 rokov, západné cesty by mohli byť kompletne elektrické už koncom štyridsiatych rokov.

Slovensko sa síce nachádza na konci tohto rebríčka, no prechod na elektrický pohon sa zrýchľuje aj u nás.

Podľa dát asociácií SEVA a ZAP SR vyskočil podiel elektromobilov na predaji nových áut v roku 2025 na 4,7 percenta (4 377 vozidiel), čo je takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.

V prvom štvrťroku 2026 sa podiel posunul na 5,1 percenta, pričom hlavným motorom sú firemné flotily, ktoré prechádzajú na elektrinu kvôli nižším prevádzkovým nákladom.

V priemysle to ide ťažšie

Kým domácnosti a autá sa prispôsobujú flexibilne, priemyselný sektor naráža na technologické limity, ktoré samotný trh nedokáže prekonať zo dňa na deň. Fabriky zatiaľ investujú do elektrifikácie najmä tam, kde vidia okamžitú návratnosť a úsporu v porovnaní s plynom.

Príkladom sú elektrické oblúkové pece na tavenie oceľového šrotu. Taliansko je v tomto smere v rámci Európy obrovskou výnimkou – kvôli nedostatku domáceho uhlia a naopak bohatej tradícii spracovania šrotu tam elektrické pece tvoria približne 89,3 percenta výroby (údaje za rok 2024). V Nemecku, Španielsku a na Slovensku (U. S. Steel Košice) prebieha prechod oveľa pomalšie.

Ešte väčšia príležitosť leží v odvetviach, ktoré využívajú nízke a stredné teploty procesného tepla – ako potravinárstvo, papierenský či chemický priemysel.

Staré plynové kotly tu ustupujú priemyselným elektrokotlom a veľkým priemyselným tepelným čerpadlám.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dokážu tieto technológie už dnes pokryť až 40 percent potrieb celého európskeho priemyslu.

Na Slovensku, s našou silnou automobilovou výrobou a rozvinutou chémiou, je potenciál na elektrické sušenie, ohrev vody, destiláciu či výrobu pary obrovský. Reálne investície však zatiaľ nabiehajú postupne a bez jasných finančných garancií alebo dlhodobých podporných schém sa pravdepodobne výraznejšie nepohnú.

Prečo politici burcujú

Práve zložitosť elektrifikácie priemyslu a nerovnomerný pokrok v rámci členských štátov vysvetľujú, prečo politici v Bruseli neustále navrhujú nové stratégie.

Európske plány v realite iba dobiehajú a usmerňujú proces, ktorý už v teréne dávno beží, no z pohľadu klimatických cieľov mu podľa úradníkov chýba rýchlosť.

IEA upozorňuje, že ak má EÚ dosiahnuť plánovaný 32-percentný podiel elektriny na konečnej spotrebe do roku 2030, musel by sa predaj tepelných čerpadiel v Európe strojnásobiť a predaj elektromobilov aspoň zdvojnásobiť oproti súčasnosti.

Pokrok je navyše rozdrobený. Kým západ a sever kontinentu napredujú, stredná a východná Európa vrátane Slovenska stráca tempo.

Nové bruselské balíčky preto nemajú elektrickú revolúciu naštartovať, ale odstrániť systémové prekážky, ktoré trh sám nevyrieši. Ide najmä o vysoké dane a poplatky, kvôli ktorým čistá elektrina stále ťažko konkuruje fosílnemu plynu, a o potrebu masívnych investícií do distribučných sietí, ktoré musia zvládnuť milióny nových spotrebičov.

Úlohou politikov je takisto udržať dotácie pre slabšie regióny a postarať sa o to, aby sa batérie či čerpadlá vyrábali priamo v Európe a nedovážali sa len z Ázie. Nové plány majú dosiahnuť, aby rozbehnutý vlak elektrifikácie išiel rýchlejšie, rovnomerne a v prospech európskej ekonomiky.

Článok bol zverejnený 19.6.2026 https://eubrief.sme.sk/energetika/c/domacnosti-predbehli-plany-bruselu-tepelnymi-cerpadlami-a-elektromobilmi