Controversial carbon tax that households are to pay for pollution from 2027 will raise the petrol price not by 10 cents, but perhaps by as much as 40 cents per litre. The slow phasing out of fossil fuels in housing and transport sectors is to blame, increasing demand for emission quotas as well as their price.
Trh s uhlíkom (EU ETS) spoplatňuje emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Od roku 2027 by mali za svoje znečistenie z vykurovania a cestnej dopravy platiť aj domácnosti. Európska únia zavedie pre tieto sektory paralelný systém – takzvané ETS2.
Nová cena uhlíka sa bude vzťahovať na benzín, naftu a vykurovacie fosílne palivá, ako je zemný plyn či uhlie. Cieľom je znížiť emisie v sektoroch bývania a cestnej dopravy, kde sa to Európe dlhodobo nedarí.
Už pri jeho zavádzaní sa ozývali obavy zo sociálnych dopadov: náklady na emisné povolenky sa prenesú do cien pre spotrebiteľov, čo pocítia najmä ľudia, ktorí už teraz dávajú veľkú časť príjmov na energie.
Keď bol systém v roku 2023 schválený, zákonodarcovia EÚ sľúbili, že ceny uhlíka zostanú pod 45 eur za tonu, čo znamená prirážku približne 10 centov za liter nafty alebo benzínu. To však predpokladalo včasnú implementáciu všetkých návrhov Európskej komisie v rámci legislatívneho balíka Fit for 55. Ten mal zabezpečiť, že európske krajiny znížia celkové emisie bloku o 55 percent do roku 2030.
Časť klimatickej legislatívy však bola prijatá vo výrazne oslabenej podobe (napríklad smernica o budovách), niektoré návrhy šli nateraz k ľadu (zelené poľnohospodárstvo), prípadne sú roky v politickej slepej uličke, s malou šancou na schválenie (reforma energetických daní).
Europoslanci preto varujú, že domácnosti budú za svoje emisie platiť viac, ako sa pôvodne predpokladalo.
45 eur za tonu emisií nie je záväzný limit
Peter Liese (CDU/EPP), ktorý bol hlavným vyjednávačom Európskeho parlamentu, o tejto legislatíve pre portál Euractiv povedal, že je „teraz trochu pesimistickejší“ ohľadnom zastropovania ceny na 45 eur, „pretože ani v mobilite, ani v oblasti bývania neznižujeme emisie dostatočne rýchlo“. Podľa prepočtov nemeckého think tanku Agora Energiewende pri súčasných politikách vyskočí cena tony emisií v sektoroch dopravy a budov v roku 2027 na 200 eur. Pre benzín a naftu to bude znamenať zdraženie o 40 centov na liter.
EU ETS2 je trhový mechanizmus. To znamená, že čím pomalšie sa bude Európa zbavovať svojej závislosti od fosílnych palív, tým bude dopyt po certifikátoch na emisie CO2, takzvaných emisných kvótach, vyšší, čo zvýši aj cenu uhlíka. Liese však dodal, že „je našou spoločnou úlohou vyhnúť sa tomuto scenáru“.
To, že sa nepodarí udržať cenu 45 eur za tonu uhlíka pre domácnosti, si myslí aj Tiemo Wölken, nemecký europoslanec a koordinátor pre environmentálnu politiku stredoľavej skupiny S&D. „45 eur nie je v súčasnom návrhu pevný limit, ale skôr veľmi mäkká brzda,“ povedal pre portál Euractiv.
Poklesu emisií nepomohla ani konečná, v mnohých aspektoch oslabená, podoba zákonov, ktoré mali naštartovať vyraďovanie fosílnych palív priamo v týchto sektoroch.
Smernica EÚ o budovách mala napríklad zabezpečiť systematickú renováciu budov s nízkou energetickou hospodárnosťou, no namiesto celoeurópskeho prístupu preniesla zodpovednosť za dosiahnutie cieľov na členské štáty. To vytvára podľa zástupcov stavebného sektora riziko, že napríklad Slovensko sa zameria len na splnenie povinného minima.
Regulácia vykurovania vyvolala odpor
Citlivým bodom spomínanej smernice bol zákaz inštalovania plynových kotlov v nových budovách, ktorý pôvodne navrhovala eurokomisia. Zákaz predaja nových plynových kotlov sa snažila v Nemecku presadiť vláda aj zákonom, no stretla sa s veľkým odporom verejnosti.
Podľa Lieseho boli ľudia v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu a zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska odhodlaní inštalovať klimaticky neutrálne vykurovacie systémy. Tomu nasvedčujú aj rekordné čísla v predaji tepelných čerpadiel naprieč Európou.
Návrh vlády vyvolal v Nemecku pobúrenie. V roku 2023 si Nemci nainštalovali 790-tisíc nových plynových kotlov – viac ako v ktoromkoľvek z predchádzajúcich 20 rokov. Mnohí hovoria, že tento nárast bol spôsobený panikou, v ktorej sa majitelia domov pretekali v inštalácii nových plynových kotlov skôr, ako ich zakážu nadchádzajúce pravidlá.
Smernica o budovách, ktorá mala pôvodne znamenať stopku pre vykurovanie plynom, nakoniec iba zaväzuje členské štáty, aby prijali stratégie na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia. Zároveň však hovorí, že takzvané hybridné vykurovacie systémy, ktoré kombinujú napríklad plynové kotly a tepelné čerpadlá alebo fotovoltiku, ako aj „kotly certifikované na používanie obnoviteľných palív“, nepovažuje za fosílne.
V preklade to znamená, že do obnovených aj nových budov bude možné nainštalovať kombinované kotly, ktoré budú najskôr spaľovať zemný plyn a neskôr prejdú na bezemisný vodík z obnoviteľných zdrojov. Keďže však výroba takzvaného zeleného vodíka v Európe prakticky neexistuje, zemný plyn má opäť na neurčité obdobie zohrať úlohu prechodového paliva.
To, že nová smernica neznamená koniec plynových kotlov, potvrdil aj výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. „Obyvatelia vykurujúci zemným plynom tak môžu ostať pokojní, pretože nová smernica EÚ pre nich podmienky vykurovania nijako nemení,“ dodal Kvasňovský. Radil vymeniť starší nekondenzačný plynový kotol za nový kondenzačný, ktorý je už „pripravený aj na spoluspaľovanie zmesi zemného plynu a vodíka“.
Ďalšia dôležitá legislatíva, ktorá mala zabezpečiť zníženie emisií v sektore cestnej dopravy, bola asi najkontroverznejšou časťou Európskej zelenej dohody. Ide o stanovenie emisných štandardov oxidu uhličitého pre osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá. Tie sú nastavené tak, že de facto znamenajú zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035.
Čo bude ďalej
Únia má 86,7-miliardový Sociálny klimatický fond, ktorý má tlmiť regresívne sociálne dosahy zelených politík vrátane začlenenia domácnosti do systému obchodovania s uhlíkom. Členské štáty z neho budú môcť čerpať od roku 2026, čo je o rok skôr, než začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti. Bude financovaný z príjmov z nového systému, pričom 25 percent financií bude pochádzať z krajín EÚ.
Jeho efektívne použitie je predovšetkým v rukách vlád. Zraniteľné domácnosti by z neho mohli čerpať napríklad prostredníctvom kupónov na zateplenie alebo dotáciami, ktoré podporia prechod na elektromobilitu. Zelení europoslanci však dlhodobo tvrdia, že fond nie je dostatočný na kompenzáciu tohto bremena.
Ak cena uhlíka pre domácnosti trhovo vzrastie na 45 eur, bude možno na stole aj reforma EU ETS2. Ak by sa však pravidlá zmenili tak, aby bolo možné cenu uhlíka v doprave a sektore budov držať umelo nízko, systém stratí zmysel ako nástroj na znižovanie emisií – práve v čase, keď je potrebný opačný trend. Klimatický
komisár Wopke Hoekstra upozornil, že emisie skleníkových plynov v sektore dopravy, budov a poľnohospodárstve musia klesať trikrát rýchlejšie, ak chceme ich celkový objem do 2030 redukovať o 55 percent.
