The reliability of fossil fuels is an illusion that can be shattered by a drone in the Persian Gulf. Slovakia, however, is waiting for nuclear energy and is slowing down renewables, writes Irena Jenčová.
Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi euBrief.
V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Dekarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.
Keď sa Donald Trump v januári 2025 vrátil do Bieleho domu s heslom „drill, baby, drill“, sľuboval éru lacnej americkej ropy a plynu a koniec „zeleného podvodu“.
O štrnásť mesiacov neskôr, v marci 2026, však zisťujeme, že jeho kroky vystavili svet najvážnejšej energetickej skúške tejto dekády. Podpora americko-izraelských útokov na Irán z konca februára vyústila do totálnej blokády Hormuzského prielivu. Ropa Brent vystrelila na 120 amerických dolárov (USD) za barel a plyn na európskych burzách zdražel o 50 percent.
Tu sa odohráva najväčší paradox trumpovej éry. Súčasný americký prezident, ktorý klimatickú zmenu opakovane označil za mýtus a obnoviteľné zdroje energie (OZE) za nezmysel, urobil pre ich globálnu akceptáciu viac než tri dekády klimatických summitov.
Tým, že spravil z fosílnych palív v marci 2026 najmenej spoľahlivú a najdrahšiu komoditu, premenil zelenú transformáciu z ekologického luxusu na základ energetickej a národnej bezpečnosti.
Pakistanská lekcia: Keď slnko porazilo LNG
Najjasnejší dôkaz, že obnoviteľné zdroje sú stabilizačným prvkom v období geopolitickej neistoty neprichádza z Bruselu, ale z Islamabadu. Príbeh Pakistanu je varovaním pre každého, kto vsádza na skvapalnený plyn (LNG) ako na „istotu“. V roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, bohatá Európa jednoducho preplatila Pakistan v nákupoch LNG, čo krajinu, ktorá bola vtedy takmer úplne závislá na dovážanom zemnom plyne uvrhlo do tmy a ekonomického kolapsu.
V roku 2026 si však môže Pakistan dovoliť odmietať dodávky LNG a rušiť alebo znižovať staré kontrakty.
Tento prudký obrat je výsledkom zdola riadenej solárnej expanzie, ktorá v praxi vytláča plyn z domáceho energetického mixu. Od roku 2022 Pakistan doviezol z Číny viac než 51 GW solárnych kapacít – teda viac, než je celkový inštalovaný výkon jeho oficiálnej elektrizačnej sústavy (približne 46 GW). Do februára 2026 tak krajina ušetrila približne 12 miliárd dolárov na dovoze palív.
Jej závislosť klesla od dovozu fosílnych palív medzi rokmi 2022 a 2024 o 40 percent, čo viedlo k situácii, keď má Pakistan dnes prebytok LNG – a to práve v čase, keď jeho ceny na svetových trhoch rastú v dôsledku napätia na Blízkom východe.
Poľský zelený patriotizmus
Aby sme nechodili až do Pakistanu, stačí sa pozrieť na Poľsko.
Poľsko bolo jednou z posledných veľkých uhoľných ekonomík v EÚ. Po roku 2022 však spravilo sériu rozhodnutí, ktoré dnes dávajú zmysel práve v kríze.
Začalo plynom. Rozšírilo LNG terminál v Świnoujścii, pripravuje plávajúci terminál pri Gdansku a posilnilo prepojenia so susedmi v Baltickom mori. Tým si Poľsko vytvorilo fyzickú alternatívu k ruským dodávkam a závislosť od jedného dodávateľa tým prestala byť systémovým rizikom.
Paralelne zrýchlilo budovanie obnoviteľných zdrojov, na čo využilo nielen eurofondy, ale aj Plán obnovy a odolnosti. Od roku 2022 preto pribúdali veľké solárne aj veterné projekty, vrátane turbín v Baltskom mori. Zároveň uvoľnilo pravidlá pre ich výstavbu a začalo investovať do sietí, aby nové zdroje vedelo pripojiť.
Poľsko buduje zdroje , ktoré sa navzájom dopĺňajú a znižujú závislosť od dovozu energií. V marci 2026 tak nerieši, čím nahradí fosílne palivá, ale má na výber medzi viacerými možnosťami.
Dopláca priemysel
Európska únia, ktorá v posledných dvoch rokoch čelila vlne odporu proti zelenej transformácii a hlasom volajúcim po pauze v reguláciách, sa pod tlakom novej reality prehodnocuje prístup.
„Len za prvých 20 dní iránskeho konfliktu zaplatila EÚ o 6,4 miliardy eur viac na dodatočných nákladoch za energie,“ varovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen na marcovom summite.
Think-tank Bruegel túto diagnózu potvrdzuje. „Zraniteľnosť Európy nespočíva v tom, od koho nakupuje, ale v tom, že vôbec nakupuje komoditu, ktorej cenu určuje raketa odpálená tisíce kilometrov od jej hraníc,“ konštatuje jeho expert Simone Tagliapietra.
Súčasná kríza v Hormuze nie je len cenovým šokom, ale hrozbou pre samotnú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
„Každý dolár, o ktorý vzrastie cena ropy kvôli geopolitike, funguje ako priama daň uvalená na európske firmy a domácnosti,“ uvádza think-tank. Jediným spôsobom, ako túto „daň“ zrušiť, je podľa Bruegelu prechod na zdroje, ktorých marginálne náklady sú nulové a ktoré netreba dovážať cez strategické úžiny.
Trumpova vojna v Iráne tak urobila z nenávideného Green Dealu projekt európskej bezpečnosti a energetickej nezávislosti. V tomto kontexte ho európski politici čoraz častejšie označujú ako „Freedom Deal“
Zatiaľ čo administratíva Donald Trump tlačí na fosílne zdroje, Európska únia minulý rok prešla zlomom. Vietor a slnko v roku 2025 prvýkrát vyrobili viac elektriny než všetky fosílne palivá dokopy.
Energetika sa mení, Slovensko čaká
Postoj Slovenska na poslednom bruselskom summite preto pôsobil takmer bizarne.
Trvať na výnimkách pre ropovod Družba v čase, keď je po útokoch prakticky nefunkčný a svetový trh horí, pôsobí skôr ako krátkozraké riešenie než dlhodobá stratégia. Poliaci pochopili lekciu skôr: masívne investovali do OZE a LNG terminálov, úplne sa odstrihli od Ruska a v marci 2026 majú vďaka tejto diverzifikácii stabilnejšie vyhliadky.
Slovensko síce vsadilo na jadro, no nový jadrový zdroj bude mať reálny vplyv na slovenskú ekonomiku až po roku 2035. Ide o riešenie pre budúcnosť, nie pre najbližšie roky.
V krátkodobom horizonte by preto zohrávali väčšiu úlohu obnoviteľné zdroje. Ich rozvoj je však pomalý. Domáci regulátor ÚRSO ich rozširovanie brzdí s odkazom na stabilitu siete a nové kapacity pribúdajú len postupne.
Takýto prístup ignoruje varovania analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), podľa ktorých sa môže spotreba elektriny na Slovensku do roku 2050 takmer zdvojnásobiť – z dnešných približne 27 TWh na viac ako 45 TWh. Podobné scenáre uvádza aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov.
Zatiaľ čo Pakistan vďaka masívnemu „ľudovému“ boomu využívania solárnej energie a môže si dovoliť odmietať drahé zásielky LNG, Slovensko zostáva uviaznuté medzi dlhodobou víziou jadrovej energetiky a krátkodobým obmedzovaním zelených zdrojov.
Trumpova éra nám v marci 2026 vystavila definitívny účet za naivitu. To, že fosílne palivá prinášajú istotu, je ilúzia, ktorú môže kedykoľvek odpáliť dron v Perzskom zálive.
Skutočná suverenita Slovenska nie je o tom, či si vyprosíme ďalšiu zľavu u Putina alebo výnimku v Bruseli, ale o tom, koľko energie si vieme vyrobiť doma a ako rýchlo vieme znížiť závislosť od nestabilných dovozov.
Článok bol publikovaný 30.3.2026 na euBrief.sk
