Hundreds of thousands of people in Europe continue to live in catastrophic conditions today. They will be hardest hit by climate change. The only way forward is to improve their standard of living, and for this we need the cooperation of activists, the state and the Union.

Státisíce ľudí v Európe žijú aj dnes v katastrofálnych podmienkach. Klimatická zmena zasiahne najviac práve ich. Jedinou cestou je zlepšenie ich životnej úrovne, k čomu potrebujeme spoluprácu aktivistov, štátu aj Únie.

Organizácia spojených národov (OSN) už dlhé roky upozorňuje, že klimatická zmena najviac zasiahne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva s najnižšou schopnosťou prispôsobiť sa. Na Slovensku sú nimi najmä obyvatelia rómskych osád, ktorí aj v roku 2022 často žijú bez prístupu k základnej infraštruktúre, k vzdelaniu či pitnej vode.

„Ťažko sa v chudobnej lokalite presviedčajú ľudia, aby vôbec separovali, keď nemajú prístup k pitnej vode alebo kanalizácii. Mnohí ľudia na Slovensku a v Európe žijú v podmienkach afrického kontinentu. Hovoriť s nimi o klimatickej zmene je veľmi ťažké,” skonštatoval europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) na diskusii Zelená zmena zdola, ktorú organizoval portál EURACTIV Slovensko.

Jednoduché riešenie neexistuje. Bez zvýšenia životnej úrovni a riešenia sociálnych problémov to však podľa rečníkov nepôjde. „Rieka zahádzaná odpadom nie je len environmentálny, ale aj sociálny problém,” zdôraznila aktivistka Martina Paulíková z občianskeho združenia Slatinka.

Príklady dobrej praxe už v niektorých komunitách podľa Paulíkovej existujú. Nedarí sa ich však preniesť na národnú úroveň. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) ide o veľké zlyhanie. „Je neuveriteľné, že situácia v rómskych osadách je horšia než bola.” Štát musí podľa neho byť aktívnejší, flexibilnejší a musí prísť s ucelenou politikou, ktorú budú všetci zapojení aktéri ochotní implementovať. Svoju úlohu však majú aj aktivisti.

„Čím väčší je problém, tým menej jednotlivcov je ochotných prevziať zodpovednosť. Marginalizované komunity sú jedným z najťažších prostredí na aktivizmus. Potrebujeme silných lídrov a silné osobnosti, ktorí dokážu veci meniť.”

V čom je problém

Európska zelená dohoda, ktorá má Úniu nasmerovať ku klimatickej neutralite v roku 2050 sľúbila, že žiadne skupiny obyvateľstva nezostanú počas zelenej tranzície „pozadu”. Dôkazom toho, že to myslí vážne majú byť novozriadený Fond spravodlivej transformácie a Sociálny klimatický fond.

Prvý menovaný fond pomáha regiónom s vysokým podielom ťažby alebo využívania fosílnych palív, nie plošne marginalizovaným skupinám. Podstatnejší je preto v tejto súvislosti Sociálny klimatický fond, do ktorého pôjdu výnosy z predaja emisných povoleniek zo sektora budov a dopravy, by mal členským štátom poskytnúť prostriedok k podpore zraniteľných skupín.

Realitou je, že marginalizované komunity už dnes čelia takzvanému „environmentálnemu rasizmu”. Skonštatovala to štúdia Environmentálnej environmentálnej kancelárie (EEB), zoskupenie viac než 140 občianskych organizácií zo všetkých členských štátov. EEB skúmalo situáciu rómskych komunít v štátoch strednej a východnej Európy.

Výsledky nie sú pozitívne. EEB tvrdí, že Rómovia v osadách veľmi často nemajú prístup k pitnej vode, hygiene ani odpadovému hospodárstvu. Takéto komunity tiež zvyčajne žijú v blízkosti environmentálnych záťaží, ako sú skládky odpadov či staré, znečistené priemyselné areály. Dôsledkom sú „ničivé zdravotné dopady od infekčných chorôb až po duševné problémy”.

Na Slovensku žije podľa dostupných údajov z Atlasu Rómskych komunít približne 440 tisíc Rómov, z toho plne integrovaných je iba 18 percent. Zvyšní Rómovia žijú koncentrovane, či už mimo obce, na jej okraji alebo v jej vnútri. Posledná edícia atlasu z roku 2019 uvádza, že hoci vodovody sú už v rómskych usadlostiach bežnejšie, stále existuje 248 koncentrácií, ktoré vodovod vôbec nevyužívajú. S kanalizáciou je to horšie. Nemá ju väčšina usadlostí.

EEB zdôrazňuje, že zlé životné podmienky Rómov v osadách ich robia omnoho zraniteľnejšími nielen tvárou v tvár klimatickej zmene, ale aj epidémiám ako je COVID-19.

Čo ďalej

Pollák poukázal na fakt, že na problémy rómskeho obyvateľstva v Európe sa ľahko zabúda. „Európsky parlament je dnes vďaka aktivistom, ktorí doňho prenikli, najzelenší od svojho vzniku. Sme ambicióznejší než členské štáty aj než Komisia. Niekedy sa ale nepozeráme do vlastnej kuchyne na ľudí, ktorí v Európe žijú v podmienkach afrického kontinentu,” povedal.

Europoslanec zdôraznil, že Slovensko už pripravilo rôzne stratégie integrácie Rómov, ktoré hoci boli dobre napísané, nepodarilo sa ich dostať na regionálnu a lokálnu úroveň. „Neexistuje dostatok vôle na lokálnej úrovni. Nedarí sa nám pretaviť naše pekne napísané vízie do reality.”

Budaj doplnil, že peniaze problém nie sú. „Pozrite sa, koľko peňazí šlo za posledných 30 rokov na riešenie rómskej problematiky? Vie to vôbec niekto vyčísliť?”

Paulíková pripomína, že na Slovensku sa už v regiónoch podarilo presadiť viacero úspešných iniciatív integrácie. Okrem často skloňovaného Spišského Hrhova je to napríklad aj Dobšiná, kde sa podarilo zlikvidovať osadu a presťahovať Rómov do bytoviek, kde dnes podľa primátora Jána Slováka žijú úplne inak. Lepšia situácia sa odrazila aj v školách, samy učiteľky tvrdia, že práca s deťmi sa zásadne zlepšila.

Problémom však je, že sa tieto iniciatívy nedarí presadiť na národnej úrovni. „Neviem pochopiť, prečo to nejde,” povedala.

Štúdia EEB vo svojej štúdii navrhuje niekoľko možných zlepšení. V prvom rade je nutné reálne implementovať už existujúce politiky a využiť pri tom existujúce klimatické zákony. Ten Slovensko stále nemá. Minister Budaj na diskusii sľúbil, že ho už čoskoro predloží do parlamentu. Priznal však, že si nie je istý, či v súčasnej situácii prejde.

Do riešenia by sa mala vložiť aj Únia, ktorá by mala pripraviť záväznú stratégiu pre integráciu Rómov, ktorej súčasťou musia byť konkrétne opatrenia, merateľné míľniky a spoločný dohľad.