Temperatures in city centres can be up to ten degrees higher than in their surroundings during the summer due to heat waves. This causes an increase in the number of collapses and premature deaths of residents. It is not just buildings that need to be cooled, but entire neighbourhoods.

Teplota v centrách miest býva cez leto v dôsledku vĺn horúčav až o desať stupňov vyššia ako v ich okolí. To spôsobuje nárast počtu kolapsov a predčasných úmrtí obyvateľov. Ochladzovať nie je potrebné len budovy, ale celé štvrte.

V súčasnosti žije 55 percent svetovej populácie v mestských oblastiach, pričom sa očakáva, že tento podiel vzrastie do roku 2050 na 68 percent. Podobný trend zažíva aj Slovensko – počet obyvateľov slovenských miest stúpa a v súčasnosti žije v mestách viac ako polovica obyvateľov. Zastavané územia sa čoraz viac stávajú ohniskami klimatických rizík.

V stredoeurópskom priestore sú mestá ohrozená predovšetkým vlnami horúčav, suchom a bleskovými záplavami, konštatovala na Ideatone pre študentov organizovanom EURACTIV Slovensko Zuzana Jarošová, analytička Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).

Mestské oblasti majú pritom v rukách mnohé nástroje na zníženie emisií, spotreby energie a využívania zdrojov, hovorí výkonná riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová. Potrebné je však zväčšiť mierku – neriešiť len udržateľnosť budov, ale celých štvrtí. Presadzovať udržateľné urbánne koncepty nie potrebné len v novovznikajúcich mestských štvrtiach, ale aj v tých existujúcich, dodáva.

Nebezpečný tepelný ostrov

V porovnaní s vidieckymi a menej zastavanými oblasťami na vidieku majú mestské oblasti vyššie teploty. Tento fenomén, známy ako mestský ostrov tepla (Urban Heat Island – UHI), prispieva k otepľovaniu na lokálnej i globálnej úrovni. Zatiaľ čo mestské oblasti majú vyšší podiel spevnených nepriepustných plôch, vidiecke oblasti sú pokryté trávou, kríkmi alebo lesmi. Táto vegetácia pomáha ochladzovať vzduch, zatiaľ čo asfalt a betón absorbujú teplo, čo spôsobuje zvýšenie teploty, hovorí v publikácii Karpatský rozvojový inštitút.

Okrem toho budovy a úzke uličky zachytávajú teplo znížením prúdenia vzduchu. Ľudské činnosti, ako je klimatizácia budov a jazda na autách, tiež pridávajú teplo do okolia.

Všetky tieto faktory prispievajú k efektu tepelného ostrova v mestách, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje v noci, kedy môžu byť teploty v mestských oblastiach až o 4 stupne Celzia vyššie ako na vidieku. Je to kvôli zadržanému teplu v konštrukciách, ako sú budovy a cesty, ktoré sa uvoľňuje počas noci.

Ochladzovať sa dá aj bez emisií

Podľa Šimkovicovej je najväčším prínosom pre okamžité znižovanie teploty v mestskom prostredí výsadba zelene a budovanie rôznych prvkov na ochladzovanie priestorov.

Ochladzovanie prostredia je možné tiež vodnými prvkami s obehom vody, Pri použití vo vonkajšom prostredí je potrebné zaistiť obeh vody, teda využiť čerpadlo a elektrickú energiu. Aj pri adaptačných opatreniach je potrebné dbať na to, aby nezvyšovali produkciu emisií, pripomína riaditeľka iEPD.

„Vhodnou možnosťou pre minimalizáciu produkcie skleníkových plynov je využitie obnoviteľných zdrojov energie a solárnych čerpadiel, ktoré znižujú množstvo produkovaných emisií pri prevádzke systému,“ zdôrazňuje.

Dôležitým opatrením je znižovanie tepelnej záťaže budov. Tá vzniká napríklad využívaním klimatizačného zariadenia, ktorých vonkajšia časť odvádza do okolitého priestoru teplo a tak prispieva k vzniku tepelných ostrovov.

Je fakt, že budovy s veľmi nízkou spotrebou energie a ochranou proti prehrievaniu rôznymi prvkami ako sú tieniace žalúzie, rolety, markízy, nebudú potrebovať priestor ochladzovať klimatizačnými zariadeniami, ktoré tento efekt zhoršujú, upozorňuje Šimkovicová.

Energeticky plusové štvrte

Plánovať adaptačné opatrenia aj opatrenia na znižovanie emisií je efektívne na úrovni nielen samotných budov, ale v rámci štvrtí. Takýto komplexný prístup dovoľuje pracovať napríklad s modelom kompaktného mesta s krátkymi dopravnými vzdialenosťami, umožňuje plánovať  zachovanie koridorov na prevetrávanie a cirkuláciu vetra v meste či vytváranie siete biokoridorov,

V súčasnosti vznikajú viaceré koncepty mestských štvrtí, ktorých cieľom je budovať a transformovať mestá na udržateľné s ohľadom na významnú redukciu emisií skleníkových plynov. Jeden z týchto konceptov sú podľa Ľubice Šimkovicovej aj takzvané energeticky plusové štvrte – Energy Positive District.

Tie majú vzniknúť v rámci európskeho projektu ATELIER, do ktorého je zapojená aj Bratislava.

V projekte figuruje osem miest, pričom jeho hlavným cieľom príprava a budovanie energeticky plusových štvrtí. Dve mestá, Amsterdam a Bilbao, v priebehu trvania projektu majú svoju plusovú štvrť navrhnúť a vybudovať. Ostatné mestá, medzi ktorými je aj Bratislava, majú získať know-how a pripraviť plán prvej štvrte na území mesta, približuje Šimkovicová, ktorá koordinuje projekt na bratislavskom magistráte.

„Takéto mestské štvrte majú pozitívnu energetickú bilanciu počas roka. Optimálne využívajú jednotlivé komponenty, lokálne zdroje obnoviteľnej energie, lokálne uskladňovanie a zdieľanie energie, inteligentné energetické siete, elektromobilitu, flexibilne reagujú na požiadavky potreby energie, samozrejme základom týchto urbánnych celkov sú energeticky efektívne budovy, pasívne, či dokonca plusové,“ objasňuje.