Disinformation online media are funded by advertising, as well. If the companies order it via agencies, they may not even know what websites it will end up on. The advertising budgets of the "Western" companies may thus help spread the Russian propaganda.
Dezinformačné online médiá sú financované aj z reklamy. Ak ju firmy zadávajú cez agentúry, nemusia ani vedieť, na akých weboch nakoniec skončí. Reklamné rozpočty „západných“ firiem tak môžu pomáhať šíriť ruskú propagandu.
Firmy nakupujúce online reklamu cez sprostredkovateľov často netušia, že ich reklamy končia na proruských dezinformačných kanáloch, povedala Claire Atkin, spoluzakladateľka a riaditeľka inštitútu Check My Ads, ktorý sa špecializuje na výskum reklamného priemyslu.
Veľké západné firmy takto často nepriamo podporujú šírenie kremeľskej propagandy. Claire Atkin na konferencii venovanej médiám v Bulharsku a Srbsku, organizovanej na pôde Európskeho parlamentu, citovala tri veľké firmy, ktorých reklama sa objavuje v médiách šíriacich dezinformácie: Procter and Gamble, Coca-Cola a Lidl. Meno a logo známej firmy podľa nej posilňuje dôveryhodnosť dezinformácií v očiach čitateľov.
Podľa Rašu Nedeljkova, programového riaditeľa belehradského Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť (CRTA), je situácia v Srbsku podobná. Väčšina obyvateľov čerpá informácie z televízie. Srbské médiá šíria dominantne negatívny obraz EÚ a pozitívny imidž Ruska a Číny. Zároveň väčšina politických vystúpení – podľa Nedeljkova až 95 percent – pripadá na provládnych zástupcov.
„Firmy z európskych krajín tak v podstate (reklamou) odporujú médiá v Srbsku, ktoré popisujú EÚ negatívnym spôsobom,“ tvrdí Nedeljkov.
Ruskom riadená propaganda
Claire Atkin hovorila aj o riadených psychologických operáciách (PSYOPS) v online priestore. V roku 2021 odhalili bezpečnostné zložky v Spojených štátoch štyri ruské PSYOPS vo forme webstránok, za ktorými stáli Rusi vydávajúci sa za Američanov. O dva týždne boli webstránky odstavené a tým, ktorí s nimi spolupracovali, hrozili dvadsaťročné tresty a vysoké pokuty.
O mesiac na to však Check My Ads našiel dvanásť rôznych reklamných sietí spolupracujúcich s jednou z ruských PSYOPS, Strom Front. Po zverejnení spoluprácu rýchlo prerušili – pravdepodobne preto, že si dobre uvedomovali riziká.
Regulovať sociálne siete
Na dôležitú úlohu sociálnych médií pri šírení dezinformácií poukázali aj výsledky výskumu think tankov Europolicy a Evropské hodnoty, podporeného Európskym mediálnym a informačným fondom spravovaným Nadáciou Caluste Gulbenkiana.
Z konzultácií a dotazníkového prieskumu medzi expertkami a expertmi na boj s dezinformáciami vyplynulo, že regulácia sociálnych médií na úrovni štátu je zložitá. Najmä v prípade menších krajín technologické firmy nevyčleňujú dostatočné kapacity na moderovanie obsahu.
Príležitosťou je správna implementácia európskej legislatívy. Akt o digitálnych službách posilňuje zodpovednosť sociálnych sietí za obsah, ktorý zverejňujú. Hrozba pokút by mohla byť motiváciou pre vyššie investície do moderovania a kontroly obsahu.
Dezinformačné médiá: represia je problematická
Rovnaký prieskum upozornil, že represia je problémovým nástrojom v boji s dezinformačnými médiami. Slovensko aj Česko sa pokúsili prijať právne úpravy pre „vypínanie“ dezinfomédií, no s malým úspechom.
Odborníci upozorňujú, že môže byť ľahko prekročená hranica obmedzovania slobody prejavu. Skúsenosť naviac ukazuje, že zrušené dezinformačné médium sa môže vrátiť pod inou URL adresou.
Namiesto vytvárania nových nástrojov navrhujú lepšie uplatňovanie existujúcich: napríklad postihovanie šírenia rasovej a inej nenávisti, poplašnej správy a pod. Aj to môže byť problematické: dokazovanie je v takýchto prípadoch ťažké a len málo prípadov končí odsudzujúcim rozsudkom. Pomôcť môže vzdelávanie v inštitúciách zodpovedných za ochranu práva.
