The Russian attack on Ukraine has brought new themes and narratives of different stakeholders into our security space, too. However, the North Atlantic Alliance is aware of effective tools to cope with the information noise, to counter infodemic and to communicate defence issues, writes PETER DUBÓCZI.

Ruský útok na Ukrajinu priniesol aj do nášho bezpečnostného priestoru nové témy a naratívy rôznych zainteresovaných strán. Severoatlantická aliancia však pozná efektívne nástroje, ako sa v informačnom šume vyznať, brániť infodémii a ako obranné témy komunikovať, píše PETER DUBÓCZI.

Peter Dubóczi je šéfredaktor portálu Infosecurity.sk a výskumník v think tanku Adapt Institute.

24. február 2022 priniesol novú geopolitickú situáciu s implikáciami v oblasti obrany a bezpečnosti. Ich komunikácia je však vo východnom krídle NATO málo diskutovanou a prebádanou témou. Na túto medzeru nazerá štúdia NATO StratCom COE, ktorá vznikla spoločným úsilím Adapt Institute, Gerulata Technologies a Bezpečnostného centra Evropské hodnoty.

Témy súvisiace s obranou a bezpečnosťou sú na Slovensku dlhodobo cieľom aktivít dezinformačných aktérov. V širšom rámci možno hovoriť hlavne o útokoch na západné štruktúry, predovšetkým NATO. Posledné roky síce dominovali témy týkajúce sa pandémie Covid-19, pokračujúca infodémia sa však koncom roka 2021 opätovne vrátila k svojim koreňom.

Hlavnou témou v informačnom priestore sa stalo prijatie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými. Bezprecedentná agresia Ruska len ďalej zdôraznila váhu komunikácie obranných a bezpečnostných tém v slovenskej spoločnosti.

Väčšina súvisiacich tém v slovenskom informačnom priestore, predovšetkým v jeho online doméne, sa pri svojej komunikácii pohybuje na osi Západ – Rusko. Klastre aktérov, ktorí pôsobia či už s pro-západným, alebo s pro-ruským sentimentom, možno ľahko dešifrovať, a to aj vďaka dlhodobému informačnému a vplyvovému pôsobeniu Ruskej federácie.

Komunikačné výzvy v slovenskom informačnom priestore

V oblasti obrany a bezpečnosti dnes na Slovensku dominujú najmä témy súvisiace s vojnou na Ukrajine, pôsobením NATO či s vojenskou (alebo inou) pomocou brániacej sa Ukrajine. Najviac pozornosti si získavajú politicky atraktívne témy a len málo sa venujeme užšie vymedzeným oblastiam. Kľúčovým kanálom naďalej ostáva Facebook. V generovaní interakcií (v efektivite komunikácie) a rámcovaní tém sú na ňom najúspešnejší politici, ktorí využívajú silne sentimentálne zafarbené posolstvá.

Využiteľnosť (lepšie povedané zneužiteľnosť) tém na sledovanie vlastných, niekedy skrytých záujmov, ktoré nemusia byť v súlade so záujmami Slovenska, prirodzene láka viacero aktérov. Či už ide o krajné póly politického spektra, antisystémových alebo pro-kremeľských hráčov, spoločne tvoria komplexnú komunikačnú sieť (proxy médiá, rôzne blogy či stránky a skupiny na sociálnych sieťach), ktorá v posledných rokov stála za každou vážnou komunikačnou krízou na Slovensku.

A práve ohrozovanie spoločenského vnímania obranných a bezpečnostných tém v priestore, kde sa o budúcnosti národnej bezpečnosti rozhoduje demokraticky, je pre štát kľúčovou výzvou.

Strategickosť, transparentnosť, proaktívny a koordinovaný prístup

Keďže slovenský informačný priestor je vysoko personalizovaný a sentimentálne zafarbený, komunikácia obranných a bezpečnostných tém zo strany štátu nemôže prebiehať bez jasných princípov. Pri ich tvorbe je treba pristupovať so zvýšenou citlivosťou a s dôrazom na strategický element komunikácie.

Inak povedané, aktéri zapojení do komunikácie musia poznať svoje publikum, mať a vedieť čo komunikovať a zároveň konať s určitým cieľom. Rovnako ide o ochotu jasne vymedzenú pozíciu v systéme zdieľať. Nesmie totiž dochádzať ku komunikačnému treniu medzi rezortmi a inštitúciami.

Kontinuálne a transparentné vysvetľovanie situácie je vyplnením informačného vákua, ktoré by inak mohlo byť zneužité dezinformačnými aktérmi. Komunikácia demokratických hodnôt či západných spojenectiev má v ňom svoje pevné miesto, ale kľúčom k úspechu je jej spojenie s komunikáciou praktických riešení a politík. Všetky tieto snahy musia byť zároveň adaptabilné.

Základným stavebným pilierom je aj dôvera a vzťah s verejnosťou. Preto musí strategická komunikácia zostať korektná a faktická. Nemala by prebiehať len v online priestore, ale aj v rámci tradičných médií, prostredníctvom politických predstaviteľov a zo strany štátnych inštitúcií.

Pri podobne veľkom počte aktérov je ale nutná ich koordinácia. Snaha o spoluprácu ale potrebuje reflektovať aj súťaživosť a polarizáciu informačného priestoru. Znamená to najmä zapojenie sentimentálne neutrálnych aktérov a prehĺbenie spolupráce s pro-západnými aktérmi. V prípade pro-ruských alebo proti-západných aktérov sú možnosti spolupráce samozrejme limitované.

Zapájať, zdieľať a podporovať

Strategickí komunikátori majú pri svojom úsilí viacero možností. Veľký priestor pre komunikáciu s väčšinovou časťou populácie otvárajú najmä tradičné médiá, tak v online, ako aj offline priestore. Posolstvá by ale nemali šíriť len politici, ale aj úradníci či odborníci. Záruka nestrannej a odbornej komunikácie má potom pozitívny vplyv na spoločenský diskurz, predovšetkým v podobe posilnenia dôvery verejnosti v samotné posolstvo.

Potrebné je samozrejme aj vytváranie vlastného obsahu. Ten musí byť predovšetkým atraktívny, jasný a úderný. Kvalita komunikačného obsahu odzrkadľuje možnosti jeho zdieľania aj neutrálnymi aktérmi.

Prirodzene sa najväčší potenciál komunikačnej spolupráce skrýva v aktéroch, ktorí sú pozitívne naladení a zdieľajú pro-západnú orientáciu. Spoločné kampane založené na kombinácii zdieľaných hodnôt a každodennej komunikácie sú výhodné pre obe strany. Posilňujú nielen samotné posolstvá, ale aj pozíciu ich nositeľov.

Legitímnym nástrojom je aj spolupráca s občianskou spoločnosťou. Cesta zdola a priame cielenie na komunity môžu niekedy priniesť uchopiteľnejšie výsledky. Najmä preto, že subjekty občianskej spoločnosti spájajú malé publiká, ktoré môžu mať o relevantné témy hlbší záujem. Priestor na zapojenie však je aj na úrovni analytických think tankov, najmä pri monitorovaní informačného priestoru či zdieľaní skúseností a príkladov dobrej praxe.

Netreba zabúdať ani na to, že celý obsah komunikácie neleží len na ramenách strategických komunikátorov. Zdieľanie posolstiev a výstupov spriatelených aktérov je nielen nástrojom sieťovania, ale aj efektívneho spravovania kapacít.

To súvisí aj s výzvou, ktorú predstavujú proti-západní aktéri. Pri jej riešení je kľúčové spoločné povedomie o ich aktivitách, ale aj čas samotnej reakcie. Nie je raritou, že štát premrhá príležitosť efektívnej komunikácie s verejnosťou kvôli rigidnému procesu schvaľovania krokov. Interné nastavenia by preto mali zohľadňovať výzvy a kultúru komunikácie 21. storočia.

Komunikačných rizík sa ale nezbavíme a je ich potrebné akceptovať. No nepripravenosť a neaktívna komunikácia by znamenali rezignáciu na jednu zo základných úloh a práv štátu – brániť sa.

Názor bol publikovaný 20/12/2022 na EURACTIV.sk