Hungary is on the borderline between democracy and full-fledged autocracy. What we are now seeing in Slovakia is a populist turn. I do not think that one government alone can do the kind of damage to the institutional system that has been done here, Péter Krekó, director of Political Capital, tells EURACTIV Slovakia.
Maďarsko sa nachádza na pomedzí demokracie a plnohodnotnej autokracie. To, čo teraz pozorujeme na Slovensku, je populistický obrat. Myslím si, že jedna vláda sama osebe nemôže spôsobiť také škody v inštitucionálnom systéme, aké boli napáchané u nás, hovorí pre EURACTIV Slovensko riaditeľ Political Capital Péter Krekó.
Péter Krekó je maďarský sociálny psychológ a politológ. Je riaditeľom think tanku Political Capital Institute v Budapešti a docentom na Univerzite Eötvösa Loránda. Pôsobí tiež v Európskom stredisku pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO). Zameriava sa na sociálno-psychologické procesy, informačné autokracie, politické dezinformácie, polarizáciu, extrémizmus a zahraničný vplyv.
V rozhovore sa dočítate:
- aká je momentálne situácia v Maďarsku,
- či sa Slovensko vybralo maďarskou cestou,
- v čom sú kľúčové odlišnosti medzi vládou v Budapešti a Bratislave,
- v čom sa Robert Fico snaží podobať Viktorovi Orbánovi a v čom je, naopak, iný,
- prečo by Trumpov návrat k moci mohol ideologicky zlegitimizovať maďarský systém,
- či sa blíži koniec orbánizmu.
Európska únia dlhodobo kritizuje Maďarsko za zhoršujúci sa stav demokracie, najmä v oblastiach právneho štátu, slobody médií a nezávislosti súdnictva. Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu vo svojej krajine?
Maďarsko by som charakterizoval ako hybridný režim – nachádza sa niekde na pomedzí demokracie a plnohodnotnej autokracie. Nie je však plnohodnotnou autokraciou a podľa mňa by sme mali byť opatrní pri voľbe slov, ako tento systém označíme.
S istotou môžeme povedať, že Maďarsko už nie je úplnou demokraciou, keďže sloboda prejavu je obmedzená, čo je do veľkej miery dôsledkom koncentrácie vlastníctva médií (do rúk štátu, pozn. red.). Rovnako aj získanie vplyvu nad nezávislými inštitúciami, ako je Ústavný súd, prokuratúra či Mediálny úrad, poskytuje vláde obrovskú výhodu.
Ako vnímate priebeh maďarských volieb?
Čo sa týka reprodukcie politickej moci, voľby v Maďarsku sú slobodné, ale nespravodlivé, čo z veľkej časti potvrdzujú aj hodnotenia OBSE. Správy OBSE voči Maďarsku patria k tým najkritickejším, aké boli kedy vydané o akejkoľvek krajine EÚ.
Preto si myslím, že Maďarsko je štát, ktorý zašiel najďalej na ceste de-demokratizácie. Ak sa pozrieme na rebríček V-dem, Maďarsko už opustilo cestu liberálnych demokracií. V rámci svojej práce sa však zameriavam najmä na médiá a informácie než na nezávislé inštitúcie.
Ako hodnotíte Maďarsko z tohto pohľadu?
Z tohto hľadiska si myslím, že je oprávnené charakterizovať Maďarsko ako informačnú autokraciu. Kritické hlasy tu nie sú potláčané násilím, ale manipuláciou mediálneho priestoru, čo sa tu ukázalo ako veľmi úspešná stratégia.
Vnímam, že Maďarsko sa týmto spôsobom stalo vzorom pre viaceré ďalšie krajiny. Môžeme spomenúť Slovensko, v prípade Andreja Babiša aj Česko, ale vidíme to aj pri rakúskej FPÖ. Jej bývalý predseda Heinz-Christian Strache chválil Orbánov mediálny systém a vyhlásil, že niečo podobné by malo byť aj v Rakúsku. Takže si myslím, že neliberálni aktéri v širšom regióne považujú maďarský informačný systém za akýsi model.
Myslíte si, že po minuloročnom nástupe vlády Smeru, Hlasu a SNS sa Slovensko vydalo podobnou cestou ako Maďarsko?
Je to dôležitá otázka. Opäť môžem poukázať na rebríček V-dem. Hoci bol vyhotovený ešte pred vašimi parlamentnými voľbami v roku 2023, Slovensko sa v ňom radí na úroveň najrozvinutejších demokracií, zatiaľ čo Maďarsko túto cestu už jednoznačne opustilo.
Evidujem, že sa na Slovensku podnikajú krátkodobé kroky na znižovanie slobody médií, kultúrnej sféry, šíria sa konšpiračné teórie alebo sa uplatňuje veľmi čierno-biely prístup vo vzťahu k opozičným hráčom a ku kritikom. Myslím si však, že jedna vláda sama osebe nemôže spôsobiť také škody v inštitucionálnom systéme, aké boli napáchané v Maďarsku.
Čo bolo pre Orbána na začiatku nevyhnutné pre konsolidovanie svojej moci?
V Maďarsku bola najprv kľúčová ústavná väčšina, ktorú Orbán získal. Tá mu umožnila transformovať celý inštitucionálny systém v krajine. Potreboval na to však 14 rokov, aby zaviedol hlboké štrukturálne zmeny.
Fico by sa o niečo podobné mohol pokúsiť, ale úprimne, medzi Slovenskom a Maďarskom v tomto smere vidím viac rozdielov ako podobností.
Ako by ste teda charakterizovali súčasnú politickú situáciu na Slovensku?
Musíme byť opatrní pri porovnávaní. To, čo teraz sledujeme na Slovensku, je populistický obrat po parlamentných voľbách. Ten považujem za súčasť demokratického súboja, či sa nám to páči, alebo nie.
Nevidel som však náznaky, že by tieto zmeny mohli byť také hlboké, také štrukturálne, aby reálne ohrozili nezávislosť celého inštitucionálneho systému na Slovensku. Preto si myslím, že musíme vyčkať a situáciu ďalej sledovať.
Samozrejme, vnímam napríklad pokusy o odvolanie vedúcich predstaviteľov kultúrnych inštitúcií a podobné kroky, ale tieto veci sa bežne dejú pri zmenách vlády. Nechcem však bagatelizovať možné hrozby.
Otázkou je, či Ficova vláda robí dlhodobé a ťažko napraviteľné škody v ústavnom systéme. Nie som si istý, či sme v štádiu, keď o takomto niečom už môžeme hovoriť. Musím však tiež skonštatovať, že nie som odborník na slovenskú politiku, takže o mojich bodoch môže ktokoľvek polemizovať.
Navyše, nemyslím si, že v prípade koaličnej vlády, v ktorej Smer získal v posledných eurovoľbách podporu len niečo vyše 20 percent voličov, môžeme hovoriť o systematickom budovaní dominantného politického a straníckeho systému, ako sa to stalo v Maďarsku. (Smer skončil v eurovoľbách druhý so ziskom 24,8 percenta hlasov, účasť bola 43,4 percenta, pozn. red.)
Podľa informácií Bloombergu a ČTK však eurokomisia už zvažuje Slovensku zmraziť eurofondy pre narúšanie demokratických noriem. Prekážať jej má zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, čo bolo súčasťou veľkej reformy Trestného zákona. Niektorí pozorovatelia hovoria, že Komisia sa po skúsenostiach s Orbánom a Kaczyńskym „poučila“, a preto proti Ficovej vláde koná rýchlejšie.
Aj tieto signály naznačujú, že EÚ má silnejší inštinkt sebazáchovy, ako sme si mysleli. A áno, myslím si, že EÚ sa snaží konať rýchlejšie alebo aspoň vyslať jasné varovanie. Považujem to za dôležité. Rovnako považujem za dôležitý mechanizmus podmienenosti a všetky postupy, ktoré EÚ umožňujú zmraziť niektoré finančné prostriedky na základe obáv o dodržiavanie zásad právneho štátu.
Mám dojem, že ak si bude musieť Fico napokon vybrať medzi eurofondami a neliberálnejším kurzom vládnutia, vyberie si skôr eurofondy. Hoci úplne istý si tým nie som – možno prehliadam niektoré iné faktory.
Orbán, naopak, čoraz viac dáva prednosť druhej možnosti. Z európskych fondov pritom profitovala aj jeho klientela. Fico si možno zobral aj nejaké poučenie z posledného vývoja v Poľsku, kde bolo možné poraziť stranu Právo a Spravodlivosť (PiS) aj vďaka prísľubu, že nová vláda obnoví prístup k eurofondom.
Vnímate nejakú snahu zo strany Roberta Fica inšpirovať sa Viktorom Orbánom?
Pokiaľ ide o snahy ovládnuť inštitúcie, tu vidím určité podobnosti medzi tým, čo sa snaží dosiahnuť Fico, a tým, čo už realizoval Orbán. Avšak zopakujem, že Orbán to urobil systémovejšie, hĺbkovejšie, prijal množstvo kľúčových zákonov a zmenil ústavný systém.
To sa na Slovensku, pokiaľ viem, ešte nestalo. Takže dúfam, že kroky Európskej únie pomôžu udržať Fica na normálnej ceste a spomaliť proces de-demokratizácie Slovenska, pretože je to veľmi nákladné a bolí to – bolí to Orbána, bolelo to vládu PiS v Poľsku, a som si istý, že to môže ublížiť aj Ficovi.
Vidíte rozdiel medzi slovenským a maďarským premiérom v tom, ako postupujú v oblasti zahraničnej politiky?
Ako vonkajší pozorovateľ vidím, že Fico je v zahraničnej politike oveľa horší v rétorike než v praxi. Slovenská vláda napríklad nikdy vážne neuvažovala o vetovaní rozhodnutia Rady EÚ ohľadom podpory Ukrajiny alebo odsúdení Ruska. Orbán to urobil opakovane a snažil sa Fica pritiahnuť na svoju stranu.
Rusko nedávno pochválilo Slovensko a Maďarsko, že sú „jedinými dvoma štátmi EÚ, ktoré neohrozujú ruské tradičné hodnoty“. Čo to vypovedá o politickej klíme v našich krajinách?
Problém Maďarska a Slovenska je v tom, že legitimizujú niektoré ruské naratívy. A robia to nielen pri svojich voličoch, ale aj na európskej úrovni. Kremeľ rozhodne potrebuje takýchto politických hráčov, ktorí legitimizujú jeho postoje.
Podľa našich prieskumov je na Slovensku aj v Maďarsku významná časť populácie náchylná veriť ruským a dezinformačným naratívom. A vidíme to aj pri elektorátoch. Voličské základe Smeru na Slovensku a Fideszu v Maďarsku sú obe veľmi vnímavé k naratívom Ruska o vojne na Ukrajine, ktoré tvrdia, že za ňu môže Západ. Tieto myšlienky sú veľmi nebezpečné z jednoduchého dôvodu: naše krajiny sú súčasťou EÚ a NATO. Ide teda o otázku lojality – na ktorú stranu sa postavíme?
Ako v tomto kontexte vnímate postoj našich vlád k vojne na Ukrajine?
Verím, že prežitie západnej civilizácie, ako ju poznáme, závisí od toho, čo sa v tejto vojne odohrá. V súčasnosti to považujem za najdôležitejšiu historickú otázku.
Preto si myslím, že aj strany zoskupené okolo Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktoré majú zvyčajne problémy s otázkami právneho štátu, stoja v tejto záležitosti omnoho viac na správnej strane histórie než Patrioti pre Európu, ktorí majú sympatie k Rusku. Ak by však Rusko vyhralo túto vojnu, tak si myslím, že Západ, ako ho poznáme, by jednoducho skončil.
Čo by mohla občianska spoločnosť na Slovensku robiť, aby jej vláda nenasledovala Orbánov príklad?
Nie som si istý, či mám na túto otázku dobrú odpoveď. Čo môžem povedať s istotou, je, že to, čo sa stalo v Maďarsku a vďaka čomu dokázal Orbán vyhrať toľko po sebe idúcich volieb – štyrikrát s dvojtretinovou väčšinou –, bolo systémové prevzatie mediálneho priestoru. Podľa mňa sú teda médiá dôležitejšie, ako si myslíme, a to aj v dobe sociálnych sietí.
Keď investujete obrovské peniaze do reklamy, tak je možné si počas volieb podmaniť aj priestor sociálnych médií. To sa stalo v Maďarsku počas posledných parlamentných volieb aj eurovolieb. Vieme o tom aj z výskumov, ktoré poukazujú na úlohu štátom podporovaných dezinformácií.
Ako teda ochrániť nezávislé médiá?
Ak ich štát nepodporuje, musia ich podporovať občania. Moja najdôležitejšia rada je, aby sme čo najviac investovali, aj ako inštitúcie, aj ako občania, do slobodných a nezávislých médií a zachovali pluralitu mediálneho priestoru.
Pretože ak ho ovládnu provládni aktéri alebo oligarchovia, tak mediálne a informačné prostredie sa môže natoľko deformovať, že občania nebudú schopní robiť informované rozhodnutia.
Ako vnímate výzvy niektorých politikov EÚ na vylúčenie Maďarska zo schengenského priestoru z dôvodu uvoľnenia vízových obmedzení pre Rusov a Bielorusov? Je takýto krok reálny a bol by efektívny?
To neviem povedať. Nie som odborník na hraničné kontroly alebo voľný pohyb osôb. Vnímam však, že schengen je ohrozený vo všeobecnosti, nielen kvôli Maďarsku. Nemecko vedené ľavicovou vládou pre problémy s migráciou uzavrelo všetky svoje hranice. Podľa mňa to svedčí o tom, akou cestou sa EÚ uberá – a rozhodne to nie je smerom k väčšej slobode pohybu, najmä pre občanov z tretích krajín.
Krok maďarskej vlády umožniť ruským a bieloruským občanom vstup do krajiny s uvoľnenými vízami je podľa mňa veľmi nevhodný a vysiela zlý signál. Nemali by sme rokovať s takýmito štátmi o uvoľnení víz v časoch, keď na území Ukrajiny prebieha genocídna vojna, ktorú začalo Rusko a podporuje ju aj Bielorusko.
Zatiaľ však musíme konštatovať, že bolo vydané len veľmi obmedzené množstvo víz. Ako maďarský občan naozaj dúfam, že k vylúčeniu zo schengenu nedôjde. Myslím si, že by to bola prehnaná reakcia.
Váš inštitút Political Capital nedávno vydal článok o tom, že Trumpov návrat k moci by „ideologicky legitimizoval maďarský systém“. Priblížite, čo tým myslíte?
Orbánovou poslednou nádejou v tejto chvíli je, že sa Trump vráti k moci. To by Orbána opäť zaradilo do euroatlantického mainstreamu. Po vylúčení z Európskej ľudovej strany (EPP) v roku 2021 chcel prejsť k ECR Georgie Meloni. Táto frakcia má bližšie k mainstreamu než Patrioti pre Európu, v ktorých Orbán skončil. Patrioti sú síce početní, ale v Europarlamente sú vyčlenení na okraj.
Orbán dúfa, že návrat Trumpa k moci ho postaví do role, v ktorej sa naňho bude musieť Európska únia obrátiť, ak bude chcieť vyjednávať so Spojenými štátmi a presvedčiť Trumpa o niektorých záležitostiach.
Trump už Orbána naozaj veľakrát verejne chválil a obdivoval. Určite môžeme očakávať, že ak sa vráti k moci, Spojené štáty budú omnoho menej kritické k stavu demokracie v Maďarsku.
Tábor MAGA v Spojených štátoch (tábor podporujúci Donalda Trumpa, skratka z Make America Great Again, pozn. red.) vníma Orbánov režim v mnohom za svoj vzor – vidí za ním kresťanskú európsku krajinu bez imigrácie a bez rodovej ideológie.
Nebola by väčšia vzájomná spolupráca v protiklade s tým, k akej zahraničnej politike Donald Trump inklinuje? Je založený skôr izolacionisticky.
Áno, netreba zabúdať, že v niektorých otázkach existujú vážne štrukturálne nezhody s Trumpovou zahraničnou politikou, ktorá je viac zakorenená v jeffersonovskom dedičstve. Je viac zameraná dovnútra a má protekcionistický charakter.
Uvediem príklad: ak by v Spojených štátoch zaviedli zákaz obchodovania s nemeckými automobilmi, ako sľuboval Trump, všetky krajiny strednej a východnej Európy, ktorých ekonomiky sú od výroby áut závislé, by týmto krokom vážne utrpeli. Podobne ak by čínske firmy skončili na európskej čiernej listine, poškodilo by to aj Maďarsko.
Takže si myslím, že ideologicky by Trumpov návrat určite legitimizoval maďarský režim. Nie som si však istý, či by to bolo pre Maďarsko veľmi prospešné aj z ekonomického hľadiska.
Vidíte momentálne nejakú cestu von z „orbánizmu“? Myslíte si, že má nový líder maďarskej opozície Péter Magyar šancu Orbána poraziť?
Áno, podľa prieskumov má určite šancu. Jeden z nich ukázal, že jeho strana Tizsa má 39-percentnú podporu a Orbánov Fidesz má 43 percent.
Avšak Magyarovo hnutie je nové a musí si vybudovať celoštátne štruktúry, aby mohlo mať kandidátov a zúčastnilo sa v národných voľbách. V Tizse musia byť zároveň veľmi opatrní, pretože Fidesz sa bude veľmi aktívne snažiť podkopať ich šance.
Nemali by sme podceňovať politický talent Viktora Orbána, pokiaľ ide o oslabenie jeho oponentov. To, že je pri moci už tak dlho, dokazuje, že si vie zvyčajne dobre poradiť s domácimi politickými hrozbami.
Musíme si ešte počkať, teraz nemôžeme povedať nič s istotou. Ďalšie voľby nás čakajú o dva roky. Opozícia má však teraz najväčšiu šancu na víťazstvo, akú mala od roku 2010.
Článok vznikol v spolupráci s
