On foreign policy and security issues in her State of the Union address, the President of the European Commission focused in particular on Ukraine. However, she avoided mentioning the strengthening of defence cooperation or the abolition of unanimity in voting on EU foreign policy, even though these are the key political issues for the bloc.

 Tento článok je súčasťou Špeciálu: Správa o stave Únie 2022

V zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach svojho prejavu o stave Únie sa predsedníčka eurokomisie sústredila najmä na Ukrajinu. Vyhla sa ale zmienke o posilňovaní obrannej spolupráce či zrušení jednomyseľnosti pri hlasovaní o zahraničnej politike EÚ, hoci ide o kľúčové politické otázky bloku.

Veľká časť každoročného prejavu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen sa podľa očakávaní venovala Ukrajine. V oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie však chýbali zmienky o posilňovaní obrannej spolupráce v bloku, ktorá v ostatných rokoch v prejavoch figurovala.

Von der Leyen nespomínala ani zmeny v európskych zmluvách ohľadne jednomyseľného hlasovania o zahraničnopolitických otázkach, s ktorým nesúhlasí napríklad Poľsko, no podporuje Nemecko.

Do „európskej rodiny“, bez ktorej „Únia nie je plnohodnotná“, zahrnula šéfka eurokomisie západný Balkán, Moldavsko, Gruzínsko aj Ukrajinu, no vynechala Turecko.

Nechýbal však apel na posilňovanie spolupráce so Spojenými štátmi, ale aj ďalšími „rovnako zmýšľajúcimi demokraciami“ po celom svete. Podľa von der Leyen totiž súčasná vojna na Ukrajine potvrdzuje, že vo svete prebieha „boj medzi autokraciou a demokraciou“.

Odvaha má meno Ukrajina

Za prítomnosti prvej dámy Ukrajiny Oleny Zelenskej, ktorá si spolu s europoslancami vypočula prejav naživo v Štrasburgu, hovorila Ursula von der Leyen o Ukrajine dlhšie najmä v úvode.

„Dnes má odvaha meno, a tým menom je Ukrajina,“ povedala.

Šéfka eurokomisie pripomenula, že blok významne pomáha svojej susedskej krajine, a to nielen finančne (už viac ako 19 miliardami eur), ale aj zbraňami a solidárnosťou s utečencami priamo v členských krajinách. V prejave ale prisľúbila ďalšiu podporu vrátane sto miliónov eur na obnovu škôl a vzdelávacích zariadení.

Prízvukovala, že „najtvrdšie sankcie, aké kedy svet videl,“ ktoré blok uvalil v súvislosti s vojnou na Rusko, fungujú a zapríčinili, že ruský „priemysel je v troskách“. O ich zrušení ale podľa nej blok ani v najmenšom neuvažuje.

„Toto je cena za to, akú stopu smrti a skazy Putin zanechal,“ akcentovala.

Von der Leyen tiež oznámila, že po svojom prejave v Európskom parlamente odcestuje priamo do Kyjeva. S prezidentom Zelenským, s ktorým sa tam stretne, chce okrem iného prebrať ďalšiu európsku pomoc, bezproblémové pristúpenie na európsky jednotný trh či rozšírenie európskeho bezplatného roamingu o Ukrajinu.

Pôjde pritom už o jej tretiu návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej ofenzívy 24. februára.

Prišla spoločná európska obrana o momentum?

V prejave šéfky eurokomisie napriek očakávaniam chýbali plány v budovaní spoločnej európskej obrany. Najmä francúzsky projekt totiž v čase, keď NATO nabralo druhý dych a americký prezident Biden opäť zdôrazňuje transatlantické bezpečnostné puto, stráca politické momentum.

Absencia zmienky o posilňovaní obrannej spolupráce v bloku je však o to prekvapivejšia, že by sa jej rozvoj v ostatných mesiacoch dal považovať za úspech. Na rozdiel od minulosti sa totiž len zopár týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu lídri dohodli na podpore spoločných investícií do obranných spôsobilostí aj na zvyšovaní výdavkov na obranu. Únia tiež súhlasila s využitím vlastných zdrojov na poskytovanie zbraní tretej krajine, a to prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja. Blok má navyše aj nový Strategický kompas v obrane a svoje dlhoročné odmietanie európskej obrannej spolupráce prehodnotili v júni aj Dáni.

Von der Leyen však oznámila užšiu spoluprácu so Spojenými štátmi americkými v boji proti Rusku a Číne na celom svete. „V tomto duchu prezident Biden a ja zvoláme stretnutie lídrov, aby sme preskúmali a oznámili implementačné projekty,“ povedala v prejave.

Rovnako vyjadrila podporu inému Macronovmu projektu, a to Európskemu politickému spoločenstvu (EPS). To by malo zahŕňať užšiu spoluprácu členských krajín EÚ a ďalších 17 susedov vrátane Turecka, Nórska, Lichtenštajnska či Islandu.

Prvé stretnutie spoločenstva je naplánované na 6. október a v Prahe prebehne pod záštitou českého predsedníctva v Rade EÚ.

Vytvorenie EPS Komisia „podporuje“, plánuje do neho zapojiť aj krajiny „mimo (európskeho) prístupového procesu“ a Európskej rade už čoskoro „predstaví svoje nápady“.

Mobilizácia mimo bloku

Rozširovanie Únie je rovnako tradične témou prejavov o stave bloku. Predsedníčka Európskej komisie v nej pripomenula, že blok musí a naďalej bude stáť po boku svojich partnerov na západnom Balkáne, v Moldavsku, Gruzínsku a na Ukrajine.

„Ste súčasťou našej rodiny, vaša budúcnosť je v našej Únii a Únia bez vás nie je kompletná!“

V tejto súvislosti však nespomenula Turecko, ktorého kandidátsky status na vstup do EÚ je zmrazený už niekoľko rokov.

V súvislosti so spoluprácou mimo európskych hraníc pripomenula von der Leyen ešte aj projekt, ktorý predstavila pred rokom. Takzvaná Globálna brána EÚ (EU Global Gateway) je iniciatívou, ktorá chce do roku 2027 zmobilizovať investície mimo bloku vo výške 300 miliárd eur.

Projekt však zatiaľ zaznamenal len málo výsledkov. „Krajiny blízke i tie vzdialenejšie majú spoločný záujem o spoluprácu na veľkých výzvach tohto storočia, ako je zmena klímy či digitalizácia,“ uviedla von der Leyen a dodala, že popri zameraní sa na Afriku, kde blok zápasí s ruským aj čínskym vplyvom, sa chce Únia sústrediť aj na Latinskú Ameriku.

Von der Leyen vyzvala tiež na viac multilateralizmu v „prelomovej chvíli v globálnej politike“ a uviedla, že „je čas investovať do sily demokracie“.

„Začneme jadrom pozostávajúcim z podobne zmýšľajúcich partnerov: našich priateľov zo všetkých demokratických krajín tohto sveta,“ povedala.

V tejto súvislosti pripomenula, že „zahraniční autokrati“ tieto geopolitické trendy „pozorne sledujú“ a „poskytujú zdroje na oslabovanie našich hodnôt“. Pred rozširovaním dezinformácií a škodlivým zasahovaním, ktoré európsku demokraciu podkopávajú, chce teraz Komisia zabojovať novým balíkom opatrení v oblasti obrany demokracie.

„Tieto opatrenia odhalia podvratné zahraničné vplyvy a pochybné financovanie,“ vysvetlila novú iniciatívu šéfka eurokomisie.

Článok bol publikovaný 14/09/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s