If We Were Running a Marathon, We’d Be Closer to the Starting Line Than the Finish Line,” Valášek Says.
„Slovensko je dnes holé a bosé a nie je schopné okamžite reagovať v prípade, že by náš vzdušný priestor narušil dron tak, ako ho narušil v Poľsku,“ vyhlásil v septembri prezident a vrchný veliteľ ozbrojených síl Peter Pellegrini.
Tento výrok, len v mierne odlišných formách, opakujú politici súčasnej vlády už niekoľko rokov. Pellegrini ho povedal napríklad aj v roku 2024, keď Taliansko ohlásilo stiahnutie svojho systému protivzdušnej obrany Mamba, ktorý tu bol dočasne nasadený po darovaní systému S-300 Ukrajine.
Našu armádu vtedy označil za „zdecimovanú“ a Slovensko za krajinu „vydanú napospas osudu“, nemožnú ochrániť vzdušný priestor vlastnými silami.
K varovaniam, že v krajine nemá kto chrániť jadrové elektrárne a strategickú infraštruktúru, sa pridal aj premiér Fico. A to napriek tomu, že spomínanú Mambu nazýval „gumipuškou“ a dodnes spochybňuje potrebu zvyšovať obranné výdavky.
Slovenské nebo dnes naďalej pomáhajú chrániť viaceré spojenecké štáty NATO, no situácia v protivzdušnej obrane sa postupne začína zlepšovať príchodom novej modernej techniky aj prijímaním nových riešení.
Progres v slovenskej výzbroji ukázal aj veľtrh obrannej a bezpečnostnej techniky IDEB Defence & Security 2026, ktorý sa konal v bratislavskej Inchebe (12. – 14. mája).
Stíhačka F-16: Zaujímavosť aj pre vojakov
Najväčším lákadlom pre návštevníkov – tvorených profesionálmi, ale aj študentskými skupinami a rodinami s deťmi –, bola jednoznačne stíhačka F-16 Block 70.
Selfie s novou „korunkou“ slovenskej armády si prišli urobiť aj mnohí z prítomných vojakov, ktorí s ňou počas služby neprichádzajú bežne do styku.
Slovensko podpísalo zmluvu na kúpu F-16 s americkou vládou a firmou Lockheed Martin v roku 2018. Hlavným dôvodom bola potreba modernizácie dovtedajších lietadiel zo sovietskej éry MiG-29.
Tie boli podľa expertov už zastarané a niesli v sebe aj bezpečnostné riziká. Ich údržba bola totiž závislá od ruských technikov.
Už keď v roku 2018 predložil minister obrany Peter Gajdoš (za SNS) vláde návrh na obstaranie nových stíhačiek, uvádzal, že vtedajšie migy spĺňali požiadavky NATO len na 40 percent a neboli plne interoperabilné.
„Neumožňujú plnohodnotné plnenie úloh v rámci systému NATINAMDS, operačných úloh väčšieho rozsahu pre prípad krízy, alebo vojny (podpora pozemných síl),“ písalo sa v materiáli.
Predstavitelia Ficovej vlády dodnes tvrdia, že migy „boli nielenže bojaschopné, ale boli aj modernizované na štandardy NATO“, hoci aj tento dokument hovorí opak, pripomenul portál Demagóg.sk.
Migy boli napokon oficiálne uzemnené v roku 2022. Po rozhodnutí Hegerovej vlády z roku 2023 boli darované Ukrajine, ktorej aj dnes slúžia na obranu pred ruskou agresiou. Slovenské nebo následne začali chrániť české, poľské a maďarské letky.
Prvé slovenské F-16 dorazili v roku 2024 na leteckú základňu v Kuchyni pri Malackách. Ďalšie prichádzali postupne, pričom posledný z celkovo 14 kusov Slovensko prevzalo presne pred mesiacom.
Ako v apríli objasnili Ozbrojené sily SR, kým 10 z týchto lietadiel už pôsobí na Slovensku, ďalšie sú naďalej v USA, kde slovenskí piloti naberajú skúsenosti a učia sa využívať ich technológie.
Naši vojaci už v minulosti vyzdvihli, že F-16 patrí „k ikonám bojového letectva“, ktoré v sebe spája výkon, flexibilitu a „technickú dokonalosť“.
Ide o jednomotorové viacúčelové taktické lietadlo s plnou spôsobilosťou vzduch-vzduch a vzduch-zem. To znamená, že môže útočiť na ciele na nebi, ale aj na povrchu. 12 zo slovenských lietadiel je jednomiestnych, dve sú dvojmiestne. Ich maximálna rýchlosť vie dosiahnuť až približne 2 400 km/h.
S F-16 sú do budúcna viaceré plány. Minister obrany Robert Kaliňák počas februárovej návštevy Marca Rubia v Bratislave hovoril, že Slovensko by malo od Američanov záujem kúpiť ďalšie štyri stíhačky, strely dlhšieho doletu a systémy HIMARS. Bližšie informácie by mali prísť cez leto.
Len pred pár dňami zase oznámil, že naše F-16 budú v budúcnosti chrániť aj vzdušný priestor Pobaltia. Udiať sa tak má v rámci misie NATO na konci roka 2027.
Slovensko tak bude de facto pomáhať odstrašovať ruské letky a drony, ktoré sú tam najväčšou hrozbou. Minister túto poznámku od novinárov však nepripustil.
Legendárne Black Hawky, ktoré dlho nemohli strieľať
Veľký záujem vzbudil aj hneď vedľa vystavený ikonický vrtuľník UH-60M Black Hawk. Išlo zároveň o techniku, pri ktorej sa tvorili rady. Návštevníci mali totiž možnosť si priamo odskúšať, aké to je v helikoptére sedieť.
Aj príchod viacúčelových vojenských Black Hawkov je súčasťou širšej modernizácie slovenskej armády. O kúpe prvých deviatich kusov rozhodla Ficova vláda v roku 2015.
Prvé dva vrtuľníky pristáli v Prešove v roku 2017 a stali sa akýmsi symbolom modernizácie slovenského letectva. Ministerstvo obrany vtedy hovorilo o „historickom momente“.
Ide o dvojmotorovú, štvorlistovú, stredne ťažkú viacúčelovú helikoptéru, ktorú vyrába americká spoločnosť Sikorsky Aircraft. Primárne je určená na prepravu vojsk a materiálu, ale môže plniť aj pátracie a záchranárske úlohy.
V roku 2024 sa uzavrel kontrakt na nákup ďalších 12 repasovaných vrtuľníkov verzie UH-60L. Investigatívne centrum Jána Kuciaka upozornilo, že Slovensko za ne zaplatí o dve tretiny viac, než sa pôvodne uvádzalo.
Tento nákup bol tiež uprednostnený pred bojovými vrtuľníkmi Viper, ktoré presadzoval predošlý minister obrany Jaroslav Naď.
Slovenským Black Hawkom sa vyčíta, že boli zakúpené bez integrovanej výzbroje, teda guľometov. Bez nich nemohli strieľať a efektívne zasiahnuť proti hrozbám. To sa začalo meniť postupným dokupovaním príslušenstva začatým za Hegerovej vlády.
Naše ozbrojené sily minulý mesiac ukázali, ako na Black Hawkoch ich palubní strelci precvičujú streľbu z guľometov M240H.
Izraelský Barak – veľký míľnik s opakovaným omeškaním
Slovensko na veľtrhu odprezentovalo aj čerstvú novinku vo svojej výbave, a to dlho očakávaný systém protivzdušnej obrany Barak MX. Jeho prvý kus prišiel na Slovensko tento apríl po pármesačnom omeškaní, ktoré Kaliňák vysvetlil prebiehajúcou vojnou v Iráne.
Túto náhradu za pôvodnú PVO zo sovietskej éry – systémy S-300 darované Ukrajine a systém Kub – schválila Ficova vláda v roku 2024. Nákup bol značne oneskorený faktom, že rezort obrany ešte dlho uvažoval, že namiesto Barakov zaobstará radšej americký systém Patriot.
Dokopy má Slovensko prevziať od Izraela šesť batérií (kompletov) Baraka, ktoré by mali byť dodané a plne integrované do našej armády do roku 2030.
Ide o moderný viacvrstvový systém, ktorý vyrába izraelská spoločnosť Israel Aerospace Industries v spolupráci s indickou Výskumnou a vývojovou organizáciou obranných systémov. Presné miesto, na ktorom je nasadený, je tajné, avšak podľa dostupných informácií chráni slovenské jadrové elektrárne.
Barak dokáže odpaľovať rôzne typy rakiet podľa toho, ako ďaleko je cieľ – teda kombinuje technológie dlhého, stredného aj krátkeho dosahu. Cieľ dokáže zasiahnuť až do 150 kilometrov.
Je navrhnutý primárne na likvidáciu lietadiel, vrtuľníkov, rôznych typov striel – vrátane balistických, ale aj dronov.
Práve to je niečo, čo vo veľkej miere chýba nielen vo výbave slovenskej armády, ale aj tým európskym. A ako ukazuje vojna na Ukrajine, práve drony sa stali najväčším hráčom a hrozbou modernej vojny.
Čo proti dronom? Darovaný MANTIS, Igla a rušičky
Jedným zo zariadení vhodných práve na ochranu proti dronom sú nemecké systémy MANTIS od výrobcu Rheinmetall. Tie v roku 2023 pribudli do slovenskej výzbroje ako dar od Nemecka. Bola to odmena za našu vojenskú pomoc Ukrajine.
Pôvodne bol vyvinutý pre Bundeswehr na ochranu základní v Afganistane. Súčasťou daru z Nemecka bolo aj päť kusov prehľadových rádiolokátorov s dosahom do 100 km a výcvik slovenských vojakov.
MANTIS je plne automatizovaný systém krátkeho dosahu, ktorý je určený na ochranu bodových cieľov – teda napríklad vojenských základní alebo kritickej infraštruktúry. Okrem dronov si poradí aj so strelami, delostreleckými a mínometnými granátmi.
Jeho nevýhodou sú však jeho limity. Okrem malého počtu (2) je statický, takže ho nemožno ľahko presúvať. Kaliňák tiež kritizoval, že je malý a ochráni len „jednu základňu“. „To je tak asi všetko, čoho je schopný,“ vyhlásil.
Slovensko má na obranu proti dronom potom napríklad aj systém Igla, ktorý na návštevníkov IDEB-u čakal vo vnútorných priestoroch Incheby.
Systém 9K38 Igla je protilietadlový raketový komplet, ktorý na princípe infračerveného navádzania vie zasiahnuť nízko letiace ciele. Okrem dronov a riadených striel si poradí aj s vrtuľníkmi či nižšie letiacimi lietadlami.
Výhodou Igly je prenosnosť, keďže patrí medzi takzvané MANPAD-y (z pleca odpaľované systémy). Jej nevýhodou je však jej pôvod, keďže ide o zbraň sovietskej, respektíve ruskej výroby.
Práve preto rastie tlak na jej výmenu za modernejšie zariadenia. Slovensko už prejavilo záujem o 36 kusov poľských systémov Piorun, ktoré majú sovietske Igly nahradiť.
Pomoc pri dronovej hrozbe by Slovensku v súčasnosti poskytovali rušičky dronov. Tie majú integrované napríklad spomínané systémy Barak a MANTIS. Prebieha však aj vývoj, ktorého cieľom je ich zahrnúť aj do ďalších strojov.
Príkladom je viacúčelové taktické vozidlo Wolf 4x4 od slovenskej firmy DefTech. Ten teraz prechádza testovaním integrácie inteligentných rušičiek, ktoré v kombinácii s radarom dokážu elektronicky vyradiť útočné drony. Dve vozidlá typu Wolf 25 AD boli nasadené aj na Ukrajine.
Valášek: Sme zatiaľ na začiatku
Tieňový minister obrany a bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek (PS) zhodnotil, že ak by Slovensko bežalo maratón, tak je stále skôr na jeho začiatku než na konci. Za meškanie v modernizácii protivzdušnej obrany ukazuje prstom na predchádzajúce vlády Smeru.
Ocenil, že Slovensko napokon získava do výzbroje systém Barak aj F-16. Pripomenul však, že kým k nám prichádzali ešte len prvé kusy stíhačiek, susední Česi už druhú dekádu lietali na moderných západných letkách.
„Už pred dekádou sme mali rozrobený kontrakt so Švédskom na leasing stíhačiek Gripen, na ktorých lietajú Maďari aj Česi. Je to osvedčená technológia. Bola to však vláda Smeru, keď bolo ministerstvo obrany pod kontrolou SNS, ktorá to zrušila a nakúpila F-16, ktoré sme vedeli dopredu, že prídu najskôr o dekádu neskôr ako gripeny,“ uviedol Valášek pre euBrief.
Práve kvôli tomu kroku spred desiatich rokov sa podľa neho rozhodlo, že Slovensko ostane ešte dlho závislé od „rozpadajúcich sa ruských stíhačiek“ MiG-29.
„Robíme všetko neskoro. Roky sme našu armádu zanedbávali, či už pozemné sily, alebo vzdušné,“ hovorí Valášek. „Ale v každom prípade pomaly, ale iste sa tie investície konečne ukazujú.“
Na otázku, čo by malo byť najbližšou prioritou ministerstva v oblasti protivzdušnej obrany, jednoznačne uviedol protidronové technológie.
Poukázal pri tom aj na stredajší masový ruský útok na Ukrajinu, ktorý zasiahol aj hraničné mesto Užhorod.
Podľa neho už dlhšie vieme, že máme problém zasiahnuť proti menším dronom. No v súčasnosti zisťujeme, že máme problém aj s veľkými dronmi, ako sú iránske šáhidy, alebo ich ruská verzia (gerany).
„Treba na to kombináciu či už viac investícií do bojových vrtuľníkov, podzvukových lietadiel alebo dronov, ktoré ničia iné drony – tie vyrábajú napríklad Ukrajinci. Plus potrebujete aj sieť akustických či elektronických senzorov, ktorá zachytia, že tam tie drony sú a že máte problém.“
„Toto všetko nebude ani lacné, ani rýchle. Zápasí s tým celá Európa, ale už sa tomu nevyhneme,“ hovorí opozičný politik.
Dodáva tiež, že tieto technológie sa vyvíjajú mimoriadne rýchlo a to, čo na ne platí dnes, môže byť už o dva roky úplne inak.
Slovensko tu bude zároveň súperiť s desiatkami ďalších krajín, napríklad na východnej hranici NATO, ktoré pocítili dronovú hrozbu už aj na vlastnej koži.
„Takže ten ďalší problém, ktorému budeme čeliť, nie je len nedostatok firiem vyrábajúcich túto novú, veľmi vyspelú technológiu. Bude tu aj problém s tým, že všetci sa budú snažiť kúpiť ich prístroje naraz. Máme tu dve vojny súčasne, v Iráne aj na Ukrajine. Prebojovať sa na čelo tohto radu preto nebude ľahké,“ uzatvára.
Článok vznikol v spolupráci s Heinrich Boll Stiftung Prague.
Článok bol publikovaný 15.5. 2026 na eubrief.sk
