Slovak Economy Minister Denisa Saková admits that phasing out Russian energy is inevitable. While Brussels pushes for green alternatives, Slovakia is losing time — and Washington is sending a clear message to end reliance on both Russian gas and nuclear fuel, writes Irena Jenčová.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková priznáva, že koniec ruských energií je nevyhnutný. Brusel hľadá zelené zdroje, Slovensko stráca čas – a z Washingtonu prichádza jasný odkaz, aby sme skončili s ruským plynom aj jadrom, píše Irena Jenčová.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

Európski ministri energetiky sa pripravujú na októbrové rokovanie, na ktorom má byť schválený definitívny zákaz dovozu ruskej ropy a plynu.

Väčšina členských štátov už podporuje plán Európskej komisie postupne odstaviť Rusko od európskeho energetického trhu – najskôr zákazom spotových kontraktov do roku 2026 a následne ukončením všetkých dlhodobých zmlúv do roku 2028. Na opačnej strane zostávajú prakticky len dve krajiny – Slovensko a Maďarsko, ktoré varujú pred dramatickými dopadmi na svoje hospodárstvo.

Podľa dánskeho ministra energetiky Larsa Aagaarda, ktorý vedie rokovania, existuje „veľká podpora“ pre túto legislatívu medzi členskými štátmi a dohoda je realistická už v októbri.

Aj krajiny ako Španielsko či Taliansko, ktoré dovážali ruský LNG, signalizujú podporu zákazu. Najnovšie Madrid potvrdil, že sa pridá k väčšine napriek existujúcim kontraktom s ruským Novatekom až do roku 2042. To ešte viac zvyšuje izoláciu Slovenska a Maďarska, ktoré zostávajú svojím postojom v rámci štátov Európskej únie, prakticky osamotené.

Izoláciu Bratislavy a Budapešti ilustrujú aj čerstvé vyhlásenia z Washingtonu. Americký minister energetiky Chris Wright v Bruseli otvorene vyzval Slovensko a Maďarsko, aby ukončili obchod s ruským plynom aj jadrom a namiesto toho sa spoliehali na „priateľov“. Podľa neho je cieľom úplne „vytlačiť“ Moskvu z európskeho trhu, a čím viac Európa obmedzí príjmy Kremľa, tým rýchlejšie sa podarí zastaviť vojnu.

Slovensko sa v debate o ruskej energii ocitá v absurdnej pozícii: bijeme sa vo vojne, ktorá je už dávno prehratá. Kým Európska únia smeruje k postupnému odstaveniu sa od ruských fosílnych palív, Bratislava na čele s premiérom Robertom Ficom sa snaží trend spomaliť alebo zablokovať. To už nie je len diplomatická anomália — je to strategická chyba, ktorá krajinu môže stáť konkurencieschopnosť i bezpečnosť.

Postoj Slovenska: Fico a Saková

Slovensko patrí spolu s Maďarskom k jediným krajinám, ktoré otvorene spochybňujú pripravovaný zákaz dovozu ruských energií.

Premiér Robert Fico využíva hrozbu blokovania ďalších protiruských sankcií ako páku pri vyjednávaniach — chce kompenzácie a energetické záruky. Šéfka ministerstva hospodárstva Denisa Saková je pragmatickejšia: už otvorene konštatovala, že úplné odstrihnutie sa od ruských energií je „zrejme nezvratné“ a Slovensko sa mu nevyhne, takže je potrebné vyrokovať čo najlepšie prechodné mechanizmy. To však nemení to, že rokmi vyjednávania sa plytvá časom, ktorý by mohol ísť do vlastnej transformácie.

Prečo sú dovozné fosílne palivá drahé a rizikové

Analytici zo think-tanku Bruegel dávajú jasne najavo, že európska politika sa dlhé roky pohodlne spoliehala na zdanie „lacnej“ dovezenej energie — a že toto presvedčenie už prestáva platiť. Bruegel upozorňuje, že fragmentovaná, nekoordinovaná politika pri ruskom plyne len posilňuje geopolitické riziká: ak členské štáty každá zvlášť hľadajú výnimky alebo „lacné“ spätné trasy, Putin z toho bude ťažiť — bude manipulovať s objemami a cenami a oslabovať jednotu EÚ.

Takýto prístup navyše podkopáva investície do obnoviteľných zdrojov: ak sa na trhu stále objavuje lacnejší (aj keď politicky a ekonomicky rizikový) dovážaný plyn, investori i vlády majú menšiu motiváciu financovať dlhodobé, kapitálovo náročné projekty OZE a sieťové riešenia. Bruegel tiež rozoberá, že náklady „lacného“ ruského plynu nie sú len v cene za tonáž — zahŕňajú aj geopolitické externality, potenciál pre politický nátlak a oneskorenie dekarbonizácie, ktoré dlhodobo zvyšuje náklady pre spotrebiteľa aj priemysel. V skratke: Európa sa spoliehala na lacné dovozné fosílne palivá ako na krátkodobú výhodu — táto výhoda dnes padá a EÚ sa musí rýchlo preorientovať na domáce, čisté zdroje, ak chce dostať ceny i energetickú bezpečnosť pod kontrolu.

Slovensko zaostáva: čísla to ukazujú

Podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe Slovenska – 17 až 17,5 percenta je výrazne pod európskym priemerom, ktorý je asi 24 až 25 percent pre EÚ v roku 2023. To nie je len štatistika — je to signál, že stratégia podpory OZE a modernizácie sietí u nás stagnuje práve v čase, keď európska legislatíva a trhy vytvárajú impulz k rýchlemu rastu.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba otvorene spochybňuje potrebu masívneho rozvoja energie z vetra a slnka a označil niektoré projekty OZE za „cestu do pekla“. Takáto rétorika a návrhy pravidiel, ktoré posilňujú administratívne a politické bariéry a zamedzujú účasti verejnosti na rozvoji zelených zdrojov, pôsobia kontraproduktívne: namiesto toho, aby uľahčovali pripojenie a financovanie, pridávajú neistotu. V čase, keď Bruegel a ďalší analytici varujú pred tým, že lacný import už nefunguje ako stratégia, domácim politikom by mala záležať na tom, aby vytvárali priestor pre rýchle a bezpečné nasadenie OZE — nie ho blokovali.

Solárna revolúcia sa zatiaľ nekoná

Fotovoltické elektrárne dnes v Európe zásobujú približne 75 miliónov domácností a ich kapacita sa za 15 rokov zvýšila 22-násobne. Na Slovensku sa využívanie solárnej energie síce rozširuje, no rast spomaľujú legislatívne prekážky, poplatky a preťažená distribučná sieť.

Rýchlejší nárast brzdí aj vyčerpaný dotačný program „Zelená domácnostiam“ a preťažená distribučná sieť. Napriek tomu, že distribučné spoločnosti investujú stovky miliónov eur do modernizácie, v mnohých regiónoch stále chýba kapacita na pripojenie nových zdrojov, a žiadosti sú zamietané.

Stabilita dotácií je zas podľa odborníkov kľúčová pre efektívne čerpanie eurofondov a plnenie klimatických cieľov. „Motiváciu ľudí nemožno vypínať a zapínať ako vypínač. Ľudia sú pripravení investovať do čistých technológií a preto by sme veľmi privítali, že ich štát nebrzdil. Trh potrebuje kontinuitu, nie neistotu,“ zdôrazňuje Katarína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).

Slovensko dnes nie je obeťou Bruselu ani Washingtonu, ale vlastnej neschopnosti pripraviť sa na budúcnosť.

Ak vláda nezmení kurz — rýchle odblokovanie pripojení, stabilné legislatívne prostredie pre rozvoj malých aj veľkých obnoviteľných zdrojov a kontinuálne dotačné rámce či urýchlenie investícií do sietí — bude Slovensko platiť za zdržanie vyššími cenami, stratou investícií a energetickými rizikami.

Ďalšie správy:

Český paradox: Ropu z Ruska stopli, oceľ stále dovážajú

Slovensko a ďalší chcú právo veta pri klimatickom cieli 2040

Rodí sa európske uhlíkové údolie. Priemysel premieňa oxid uhličitý z hrozby na príležitosť

Uniknutý dokument: Budúcnosť malých reaktorov v Európe stojí na dvoch pilieroch

Slovensko tlačí na Brusel: Opatrenia proti lacnej oceli musia prísť skôr

 Článok bol publikovaný 16.9.2025 na Euractiv.sk