Slovakia shall never be the most vocal critic of Hungary or Poland, but it will support mechanisms to secure the integrity of rule of law in the EU. Nobody should be given exceptions, Foreign Ministy representative says.
Slovensko nikdy nebude najhlasnejším kritikom Maďarska alebo Poľska, ale podporuje nástroje na ochranu právneho štátu v EÚ. Nikto z tohto princípu nemôže mať výnimky, hovorí zástupca ministerstva zahraničia.
Medzi európskymi inštitúciami v týchto dňoch prebiehajú ťažké rokovania o tom, ako bude vyzerať návrh o prepojení eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu. Koncom septembra zverejnila Európska komisia svoju prvú správu o stave právneho štátu vo všetkých 27 krajinách. O pár dní neskôr Európsky parlament schválil správu o svojich predstavách ako by mala Únia chrániť svoje hodnoty.
V tomto kontexte sa konala online diskusia o slovenskom záujme a pozíciách v týchto rokovaniach, ktorú organizovalo občianske združenie EuroPolicy s podporou pražskej kancelárie Heinrich Böll Stiftung.
Právnik a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej pre oblasť práva a spravodlivosti, Radovan Pala, nevidí Úniu v oblasti právneho štátu ako poistku. „EÚ je podľa mňa priestorom spoločných hodnôt a priestorom toho, na čom sa členské štáty musia zhodnúť,“ myslí si. Zároveň však hovorí, že Únia musí vedieť vymáhať minimálny štandard a elementárne hodnoty v situácii, kedy to štáty pod vplyvom rozpadu vnútorných mechanizmov nebudú vedieť urobiť samé.
„EÚ má povinnosť hľadať mechanizmy, ktorými hodnoty z článku 2 (Lisabonskej zmluvy, pozn. red) bude schopná účinne vyžadovať od členských štátov aj pod hrozbou sankcie,“ myslí si. Na to však musíme hodnoty z článku 2 vedieť presne definovať, „lebo inak ako keby ani neexistovali“.
Východisko slovenskej pozície
Podľa Petra Lysinu, riaditeľa odboru práva EÚ na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, je pre slovenskú pozíciu v diskusiách o právnom štáte na európskej úrovni kľúčové, že ide, vo svojej podstate, o právnu otázku. Na druhej strane však do toho vstupuje aj silný politický rozmer.
Ak je tu výčitka, že slovenská pozícia nie je výrazná, tak to môže byť aj tým, že „pri našich pozíciách dbáme, aby sme sa nijako nedostali z pozícii práva,“ hovorí Lysina. „Nevieme si predstaviť, že by niekto dostal nejaký dišpenz a nedodržiaval princíp právneho štátu,“ dodáva.
Pri konaní voči Maďarsku, Poľsku a vytváraní nových mechanizmov bolo Slovensko vždy zástancom „absolútnej viazanosti právom, žiadne výnimky prípustné nie sú“. Zároveň však podľa neho slovenská pozícia musí brať do úvahy aj prípadné pochybnosti. Napríklad možnosť, že Súdny dvor EÚ dá za pravdu Maďarsku, ktoré napadlo spôsob, akým Európsky parlament odhlasoval spustenie článku 7 voči Maďarsku.
Europoslanec Michal Šimečka (Renew, PS) si myslí, že pozícia Slovenska by nemala byť len právna, hoci musí byť v súlade s našou interpretáciou európskeho práva: „Vláda dostala politický mandát od voličov a musí mať nejaký názor. Keď ide o hodnoty tak ide vždy o politiku.“
„Kým my budeme debatovať o právnych finesách o tom ako to urobiť, aby nebola šanca, že to bude napadnuteľné, tak tu máme jednu ak nie dve členské krajiny, ktoré nie sú demokratické.“
To má podľa Šimečku „potenciálne fatálne dôsledky“ pre EÚ. Vidíme to podľa neho už dnes, kedy Maďarsko drží EÚ ako rukojemníka v mnohých témach, napríklad v Pláne obnovy.
„Ohrozuje to mravnú kredibilitu Únie navonok aj dovnútra a ohrozuje priamo jej fungovanie, cez jednotný trh a integritu právneho priestoru EÚ. Situácia je urgentná,“ hovorí.
Pri podmieňovaní eurofondov ,,nie je o čom"
Pri prijímaní rozpočtu a Plánu obnovy má Únia podľa europoslanca jednu z mála príležitostí s tým niečo urobiť. Kondicionalita – teda prepojenie dodržiavania princípov právneho štátu na čerpanie eurofondov – je potenciálne najsilnejším nástrojom, ktorý by z jeho pohľadu EÚ mala mať, aby vedela nie len strážiť peniaze ale aj brániť hodnoty na ktorých stojí. „Je v slovenskom záujme, aby tento mechanizmus podporilo,“ argumentuje Šimečka.
Peter Lysina upresňuje, že pokiaľ ide o kondicionalitu, „nie je o čom“. Slovensko podľa jeho slov kompromisný návrh nemeckého predsedníctva podporuje. V tomto duchu znie predbežné stanovisko, ktoré schvaľovala aj Národná rada Slovenskej republiky aj pozície Slovenska na pracovnej skupine Rady, kde sa Slovensko podporou návrhu „výrazne odlíšilo od Maďarska a Poľska“.
„Prišli sme aj s konštruktívnym bodom, aby v nemeckom návrhu bola priama referencia na správu Komisie (o právnom štáte, pozn. red.), lebo tento bod z nemeckého návrhu vypadol,“ dopĺňa diplomat.
Šimečka túto pozíciu Slovenska ocenil. Návrh, aby sa spustenie mechanizmu opieralo o správu Komisie je aj snahou Európskeho parlamentu.
Dodáva ale, že sám nepodporuje nemecký kompromisný návrh, ktorý hovorí, že kondicionalita sa môže spustiť až keď sa v Rade nájde kvalifikovaná väčšina. „Podľa mňa sa to nikdy nepoužije a nikdy to neprispeje k žiadnej zmene,“ myslí Šimečka. Rád by videl radšej verziu pôvodného návrhu Európskej komisie, kde by mala Komisia možnosť konať, ak ju nezastaví kvalifikovaná väčšina v Rade.
Lysina pripúšťa, že je to komplikovaná diskusia. „Je tu riziko, že sa 2/3 väčšina bude ťažko skladať, ale nie je to nereálna väčšina, inak by sme nemali žiadny právny akt. Išlo to, aby ten mechanizmus nebol venovaný Komisii. Malo by to podporiť legitimitu aj z pohľadu štátov,“ vysvetľuje slovenskú pozíciu.
Slovensko vo V4 vybočuje
Max Steuer z Katedry politológie, UK v Bratislave si myslí, že Slovensko je silne vnímané ako súčasť V4. Ak svoje postoje k právnemu štátu neformuje jednoznačne, hrozí mu riziko, že bude tiež považované za krajinu odkláňajúcu sa od hodnôt EÚ.
Slovensko podľa neho môže vychádzať zo špecifickej historickej tradície. Je ňou boj s nedemokratickými režimami a víťazstvo nad mečiarizmom, založené aj na argumentoch o návrate do Európy. „Nie je to úplne nepodobné vývoju, ktorým sa vydalo Maďarsko po roku 2010. Slovensko môže prispieť touto skúsenosťou. Aktívny hlas Slovenska môže pomôcť Slovensku dostať sa viac na medzinárodnú scénu,“ argumentuje.
Ak by v Únii pokračoval trend vytvárania menších aliancií, tak dnes podľa Steuera nie je jasné, na ktorej strane by Slovensko stálo.
Podľa Petra Lysinu nemožno očakávať, že Slovensko pôjde s tvrdou kritikou za štátmi, kde má veľa iných väzieb. „Určitá miera kritiky sa v našej komunikácii vyskytuje,“ tvrdí. Zároveň argumentuje, že Slovensko podporuje podobné návrhy a má blízko k neformálnej skupine členských štátov, ktoré si hovoria „priatelia právneho štátu“. Hoci podľa neho nemôže byť Slovensko „rovnako hlasné“ ako oni, ak by sa Únia štiepila na tejto línii, sme jednoznačne v skupine zástancov právneho štátu.
Podľa Šimečku dnes málokto v Európe, kto podrobne neštuduje slovenské pozície odlišuje Slovensko od zvyšku V4. „Mnohé európske médiá a politici nemajú túto rozlišovaciu schopnosť a my im to neuľahčujeme. Tam nám táto stratégia zlyháva,“ konštatuje. Podpora demokratického spektra spoločností je podľa neho aj investíciou do dlhodobej budúcnosti slovensko-maďarských a slovensko-poľských vzťahov.
Radovan Pala tiež súhlasí, že Slovensko by sa malo pridať na stranu tých zmien v EÚ, ktoré efektívne pomôžu vynucovať právny štát. „Mali by sme sa aktívne zúčastňovať na ich príprave, toto nie je niečo, čo robíme proti niekomu, ale za spoločné zdieľané hodnoty,“ tvrdí Pala.
