The United States and Germany contribute the most to the common budget, equally, covering more than 32 percent of the alliance's costs. However, NATO's common funds represent only 0.3 percent of the total defence spending by the allies.

Do spoločného rozpočtu prispievajú najviac Spojené štáty americké a Nemecko, a to rovnakým dielom, pričom pokrývajú vyše 32 percent aliančných nákladov. Spoločné fondy NATO však predstavujú len 0,3 percenta celkových výdavkov, ktoré spojenci vynakladajú na obranu.

Spojenci sa na ostatnom zasadnutí Severoatlantickej rady (14. decembra) dohodli na spoločnom rozpočte organizácie pre rok 2023. Jeho civilné výdavky by mali predstavovať 370,8 milióna eur a vojenské 1,96 miliardy eur. Financovanie vojenskej infraštruktúry a spôsobilostí by malo dosiahnuť miliardu eur. V porovnaní s rokom 2022 ide o takmer 27-percentné navýšenie.

Na júnovom summite NATO v Madride sa spojenci dohodli, že budú spoločne do Aliancie investovať viac. Reflektujú tak na zhoršené bezpečnostné prostredie v euro-atlantickom priestore, ktoré spôsobila ruská agresia na Ukrajine. Dokopy by v budúcom roku mali spoločné fondy Aliancie narásť do výšky 3,27 miliardy eur.

Aj Strategický koncept, teda nová aliančná stratégia, ktorú NATO vydalo v júni, prízvukuje, že „investície do NATO sú najlepším spôsobom, ako zabezpečiť trvalé puto medzi európskymi a severoamerickými spojencami a zároveň prispieť ku globálnemu mieru a stabilite“. Politickým rozhodnutiam v organizácii tak prisľúbili „primerané zdroje“.

Civilný rozpočet, ktorý Aliancia navyšuje o 27,8 percenta oproti tomuto roku, poskytuje prostriedky najmä na personál, prevádzkové náklady a programové výdavky veliteľstva NATO a jeho medzinárodného štábu. Až 62 miliónov z tejto časti rozpočtu vyčlenila rozpočtová komisia napríklad na dôchodkové schémy NATO.

Vojenský rozpočet, v roku 2023 navýšený o 25,5 percenta, pokrýva prevádzkové náklady veliteľskej štruktúry NATO, misií a operácií po celom svete. Rozpočtová komisia Aliancie pri prerozdeľovaní tejto časti rozpočtu zdôraznila najmä prierezový význam investovania do technologických inovácií vrátane reflexie na klimatické zmeny, ale aj do programu Ženy, mier a bezpečnosť.

Oproti roku 2022 navyšuje NATO o 26,6 percenta (teda na maximálne miliardu eur) aj rozpočet na Program bezpečnostných investícií NATO (NSIP). Aj v tomto prípade ide o prvok Aliancie financovaný zo spoločných peňazí, ktorý však pokrýva hlavné investície do výstavby a systému velenia a riadenia.

Financovanie Severoatlantickej aliancie zabezpečujú priame a nepriame príspevky jej členov. Nepriame, teda národné príspevky, sú najväčšie a znášajú ich jednotlivé krajiny tak, že na svojom území držia a financujú sily a spôsobilosti, ktoré môžu poskytnúť Aliancii na odstrašovanie, obranné aktivity alebo vojenské operácie.

Priame príspevky krajín financujú podporu spoločných cieľov a činností NATO ako celku a nemôže ich preto primerane znášať len jeden z členov. Ide o operácie či misie NATO, kontrolné systémy, ale aj protivzdušnú obranu Aliancie. Spoločné fondy NATO však predstavujú len 0,3 percenta celkových výdavkov, ktoré spojenci vynakladajú na obranu.

Koľko každý z členov Aliancie do spoločného rozpočtu prispieva, závisí od prepočtu vychádzajúceho z hrubého národného dôchodku krajiny.

Podľa vzorca prispievajú najviac Nemecko a Spojené štáty americké (zhodne po 16,34 percenta rozpočtu), ďalej Spojené kráľovstvo (11,28 percenta) a Francúzsko (10,49 percenta). Najmenej prispievajú noví a najmenší členovia, Čierna Hora (0,02 percenta), Island (0,06 percenta) a Severné Macedónsko (0,08 percenta).

Slovensko hradí približne 0,52 percenta spoločných aliančných fondov. Toto rozdelenie platí pre členské krajiny od 1. januára 2021 do konca roka 2024.

Článok bol publikovaný 22/12/2022 na EURACTIV.sk