The draft of the European Media Freedom Act does not, for instance, comment on whether licence fees are better for public service media than contributions from the state budget. It only sets out general principles, so interpretation will fall to the CJEU

Návrh Európskeho aktu o slobode médií sa napríklad nevyjadruje k tomu, či sú koncesionárske poplatky lepšie pre verejnoprávne médiá ako príspevky zo štátneho rozpočtu. Určuje iba všeobecné zásady, výklad teda padne na Súdny dvor EÚ. 

Návrh Európskeho aktu o slobode médií má riešiť problémy na mediálnom trhu. V posledných rokoch sa totiž rozširuje prax skupovania médií oligarchami, prideľovania štátnej reklamy spriateleným televíziám alebo cielené odoberanie vysielacích licencií.

Mediálne zákony boli doteraz skôr v réžii členských štátov. Komisia však argumentuje, že roztrieštenosť mediálnych zákonov v EÚ ovplyvňuje aj férovú súťaž v rámci jednotného trhu, kde má silné kompetencie.

Uniknutý dokument zverejnil francúzsky portál Contexte. Oficiálne má Komisia návrh zverejniť budúci utorok (13. septembra). Je to ešte len návrh, o ktorom bude ešte diskutovať Európsky parlament a členské štáty. Nejedná sa však o smernicu, ale o nariadenie, v členských štátoch teda začne platiť hneď, ako bude prijatá, nie až po transpozícii do národnej legislatívy.

Vlády nemôžu zasahovať do redakčnej nezávislosti

Návrh nariadenia obsahuje viacero záväzných opatrení. Vlády budú mať po novom explicitne zakázané zasahovať do redakčných politík a rozhodnutí médií. Novinári majú tiež právo nezverejniť informácie o svojich zdrojoch a vlády majú zakázané ich za to zadržiavať, pokutovať alebo sledovať a špehovať. Výnimkou sú prípady národnej bezpečnosti a vážne zločiny, čo by však malo mať základ v zákone.

V každom členskom štáte by mal byť orgán, na ktorom sa novinári môžu sťažovať, že im tieto práva boli vládou narušené. Keďže sa jedná o nariadenie, jeho porušenie by mohlo vyústiť v žalobu na Súdnom dvore EÚ a prípadne aj finančné sankcie.

Nariadenie zavádza aj niekoľko záruk pre verejnoprávne médiá. Hovorí, že ich šéfovia a členovia správnych rád budú musieť byť menovaní transparentne, nediskriminačne a objektívne. Kritériá takéhoto výberu majú byť vopred dané zákonom, nie sú však konkrétne upresnené. Zdá sa, že si v rámci nich Slovensko bude môcť ponechať aj svoju voľbu riaditeľa RTVS poslancami v parlamente.

Financovanie verejnoprávnych médií

Od vlád sa tiež bude vyžadovať, aby zabezpečili stabilné financovanie verejnoprávnych médií a ochranu ich redakčnej nezávislosti. Nariadenie však do detailov nezachádza, neodporúča teda napríklad koncesionárske poplatky ani nezakazuje platby zo štátneho rozpočtu.

Čo sa týka transparentnosti vlastníkov, médiá budú mať po novom povinnosť zverejňovať ich totožnosť aj kontaktné údaje. Tiež by mali zabezpečiť, aby mali ich redakcie edičnú nezávislosť a zverejňovať akékoľvek informácie aj o potenciálnom konflikte záujmov, ktorý môže nastať v prípade informovania o niektorom z vlastníkov.

Nariadenie tiež hovorí, že akákoľvek mediálna regulácia by mala byť „transparentná, objektívna a nediskriminačná“ a mala by ovplyvňovať médiá iba v prípadoch, keď je to naozaj potrebné. Ani tu však legislatíva nezachádza do detailov.

Nové zoskupenie regulátorov

Dokument pretvára Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne služby (ERGA) na Európsku radu pre mediálne služby. V rámci aktu má dostať nové kompetencie, tie budú však zväčša poradné.

Zložená bude zo zástupcov národných regulátorov a bude prijímať rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou. Medzi jej úlohy bude patriť posudzovanie národných mediálnych legislatív a ich vplyvov na vnútorný trh. Rada aj Komisia budú zverejňovať názory na prijatú legislatívu, tie však nebudú mať právnu silu.

Celkovo by mala Komisii radiť s výkladom Európskeho aktu o slobode médií. A tiež zabezpečiť väčšiu koordináciu medzi jednotlivými regulátormi v Európe a konzistentnejšie rozhodovanie v bloku. Rada však nebude mať kompetencie zasahovať v inom členskom štáte, koordinácia bude na úrovni výmeny informácií a skúseností. Hlbšia spolupráca je podmienená žiadosťou od regulačného úradu v danom štáte.

Pri otázkach koncentrácie mediálneho trhu návrh tiež nariaďuje iba vyhodnocovať situáciu. Takúto povinnosť má mať členský štát, nová Rada a aj Komisia. Ak sa regulátor v členskom štáte s týmito hodnoteniami nestotožní a problematickému spojeniu napríklad nezabráni, musí svoje rozhodnutie oznámiť Rade a Komisii do 30 dní. Nehrozí mu však za to postih.

Ekonomické výnosy

Problémom, ktorý sa ukazuje najmä v prípade Maďarska, je tiež prideľovanie štátnej reklamy iba vybraným médiám. To chce nariadenie riešiť nariadením, aby sa prideľovali transparentným a objektívnym procesom. Verejné orgány by teda mali zverejňovať, komu a prečo bola štátna zákazka udelená.

Koncept transparentnosti však v návrhu nie je definovaný, aj tu vládam členských štátov ponechá pomerne širokú voľnosť v jeho napĺňaní.

Dohľad nad týmto systémom je tiež ponechaný na národných orgánoch. Komisia však chce každoročne vnútorný mediálny trh monitorovať. Aby sa predišlo skresľovaní pri prideľovaní reklamy, navrhne nariadenie jednotnú metodiku merania publika médií.

Nariadenie hovorí aj o sociálnych médiách a digitálnych platformách. Ak sa médium napríklad na Facebooku označí za „redakčne nezávislé, regulované médium“, tak by s ním platforma mala mať povinnosť diskutovať v prípadoch sporného alebo nadmerného moderovania.

Tieto platformy by tiež mali zverejňovať ročné správy o tom, ako často a z akých dôvodov obmedzujú obsah nezávislých médií.

Návrh obsahuje aj pravidlá pre výrobcov zariadení. Tí by mali dať svojim zákazníkom možnosť nastaviť si, akým spôsobom chcú byť informovaní o správach a článkoch. Výrobca telefónu by teda napríklad nemal automaticky zobrazovať iba správy o niektorých témach alebo iba z niektorých zdrojov bez toho, aby dal používateľovi možnosť tieto nastavenia upraviť.

Článok bol publikovaný 09/09/2022 na EURACTIV.sk