1. Návrat Donalda Trumpa a očakávanie neočakávaného 

Mnohí komentátori pred 20. januárom 2025 poukazovali na to, že hoci stále vládne demokratický prezident Joe Biden, tak majú pocit, ako by ho už vystriedal republikán Donald Trump. Jeho avizované plány totiž úplne ovládli verejnú debatu.

Takmer okamžite po zasadnutí do prezidentského kresla podpísal množstvo exekutívnych nariadení, ktorými zrušil 78 Bidenových rozhodnutí, odstúpil od Parížskej klimatickej dohody a členstva USA vo WHO, vyhlásil stav núdze na hranici s Mexikom, alebo omilostil 1 500 svojich priaznivcov obvinených z útoku na Kapitol (2021).

Väčšinu z týchto opatrení vopred ohlásil. Preto na tento rok ostáva otázkou, či – a najmä ako – pristúpi k ďalším sľubovaným krokom. Tým najviac očakávaným je jeho ďalší postup vo vzťahu k vojne na Ukrajine, ktorý za posledný čas prešiel rôznymi štádiami. Najnovšie cez sociálnu sieť Truth Social pohrozil Kremľu „vysokými clami a tvrdými sankciami na všetko, čo Rusko predáva“, ak čo najskôr nepristúpi na dohodu o ukončení vojny.

Obavy, ktoré Trump vzbudil medzi svojimi vlastnými partnermi, sa odrážajú od jeho vyhrážok Kanade, Grónsku a Paname pre jej prieplav. Pri posledných dvoch nevylúčil „použitie ekonomického alebo aj vojenského nátlaku“ na to, aby sa stali súčasťou USA.

Amerikanista Jan Hornát pre EURACTIV Slovensko uviedol, že tieto vyhrážky sa podľa neho nezrealizujú, avšak partneri v NATO budú musieť hľadať spôsoby, ako znížiť bezpečnostné či ekonomicky obavy, ktoré USA v týchto oblastiach pociťujú.

Samostatné obavy vzbudzuje Trump výrokmi o potenciálnom zavádzaní ciel na vybraný európsky tovar a jeho výhradami k fungovaniu NATO. V minulosti koketoval s myšlienkou z neho odísť a vyhrážal sa, že by v prípade núdze prišiel brániť len tie štáty NATO, ktoré prispievajú dve percentá HDP do obrany.

Pre Európanov to bude ďalšie štyri roky predstavovať množstvo rokovaní, a je len málo pravdepodobné, že by z nich napokon dokázali odísť bez ráznejšieho zvýšenia výdavkov do obrany.

2. Príde obrat v ruskej vojne proti Ukrajine?

Ukrajina si podľa všetkého vo februári pripomenie tretie výročie vpádu ruských vojsk na svoje územie.  Rok 2024 bol pre ňu naozaj ťažký. Začiatkom roka jej kriticky chýbala munícia, keďže pomoc z USA sa zasekla v Kongrese a EÚ nemala potrebné výrobné kapacity na to, aby výpadok vykryla.

Najsvetlejší moment prišiel v auguste, keď Ukrajinci vpadli do ruskej Kurskej oblasti, v ktorej sú dodnes. Začiatkom januára prišli správy, že tam spustili novú ofenzívu a že sa im tam pomerne úspešne má dariť eliminovať severokórejských vojakov nasadených Ruskom. Prichádza to však na úkor straty ďalších menších území v doneckej oblasti, kde Rusi naopak postupujú.

Význam okupovania Kurskej oblasti sa ešte len ukáže. Najväčšia hodnota sa jej pripisuje v súvislosti s budúcimi mierovými rokovaniami, o ktorých sa minulý rok hovorilo omnoho viac než predtým a je takmer isté, že v roku 2025 budú ešte väčšou témou. To súvisí aj s únavou, ktorá pri opotrebovávacej vojne zákonite prichádza, ale aj so znovuzvolením  Trumpa do Bieleho domu.

Spočiatku panovali výrazné obavy, že by mohol plne stopnúť americké dodávky zbraní Ukrajine. Trump však už pred inauguráciou opakovane hovoril s prezidentom Volodymyrom Zelenským, podľa ktorého budú chcieť USA napokon dosiahnuť mier silovou cestou. Tieto slová potvrdili denníku Financial Times aj zdroje z Trumpovej administratívy, ktoré dodali, že USA budú naďalej Ukrajinu zbrojiť.

Americkú administratívu môžu k takémuto postupu motivovať aj jej ďalšie priority, predovšetkým čo sa týka jej hlavného soka – Pekingu. Ťažko totiž nájsť analytika, ktorý nepočíta s možnosťou, že by úspech Kremľa na Ukrajine nepovzbudil k vojenskému ťaženiu aj ďalších agresorov. Taký scenár by mohol zvýšiť aj šance na čínsky útok na Taiwan, ktorý je pre USA dôležitý z viacerých hľadísk.

V súvislosti s Ukrajinou v najbližších týždňoch až mesiacoch môžeme očakávať stretnutie Trumpovho vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga s vedením v Kyjeve aj v Moskve, a následne aj avizované stretnutie Trumpa s Vladimirom Putinom. Zároveň by mohlo dôjsť k ďalšiemu mierovému summitu, ktorý by nadväzoval na minuloročnú konferenciu vo Švajčiarsku.

Spojenci sa budú musieť venovať téme, ako zaistiť bezpečnostné záruky Ukrajine, aby ju Rusko v budúcnosti nenapadlo znovu. Kyjev hovorí o členstve Ukrajiny v NATO aspoň v rámci tých území, ktoré má teraz pod kontrolou. Jej vstupu do Aliancie však odporujú napríklad USA, Maďarsko a Slovensko, a podľa niektorých expertov sa tak môže stať spornou témou medzi spojencami.

Väčšinový postoj Západu k mierovým rokovaniam však komunikoval napríklad generálny tajomník NATO Mark Rutte, podľa ktorého je ešte priskoro hovoriť o ich budúcej podobe, keďže Ukrajina do nich musí vstúpiť z pozície sily. Jej spojenci preto „musia urobiť viac, aby sa do tejto pozície dostala“.

3. Reakcia NATO a EÚ na eskalujúcu hybridnú vojnu

Európu v roku 2024 doslova zaplavovali najrôznejšie formy hybridných aktivít. Český minister zahraničia Ján Lipavský upozornil, že z 500 takýchto podozrivých incidentov až 100 možno pripísať Rusku.

Išlo o rôzne kyberútoky, ekonomické a energetické nátlaky, sabotáže a násilné činy, ale aj (ne)úspešné pokusy o vraždy, ako v prípade zmareného plánu zavraždiť majiteľa firmy Rheinmetall či útokov na ruských dezertérov a opozičníkov na území EÚ.

Pred ruskými hybridnými hrozbami opakovane varuje šéf NATO Rutte. Ten nalieha na to, že „treba robiť viac, než len sledovať, čo sabotážnici páchajú“.

V súlade s týmito slovami pripravilo NATO odpoveď na opakované sabotáže elektrických vedení a telekomunikačných káblov v Baltskom mori a v januári tam rozhodlo o spustení monitorovacej misie. V decembri sa tiež rozhodlo revidovať svoju stratégiu hybridnej vojny z roku 2015.

Ako upozorňuje nemecký portál Deutche Welle, európski členovia NATO čelia veľkej nevýhode, pokiaľ ide o spravodajské, pozorovacie a prieskumné kapacity. V roku 2025 sa plánujú zaviesť v tomto sektore zlepšenia. Odborníci však odhadujú, že bude trvať viac ako desať rokov, kým sa v tejto oblasti podarí znížiť závislosť od USA.

V súvislosti s hybridnými útokmi bude dôležité sledovať aj vývoj prezidentských volieb v Rumunsku a parlamentných volieb v Moldavsku, keďže obe krajiny minulý rok evidovali bezprecedentné ruské zásahy do ich predvolebných kampaní. Bukurešť preto voľby bude dokonca opakovať.

4. Zvýšenie výdavkov na obranu

Aliančné a európske štáty však budú musieť myslieť na svoju bezpečnosť aj v širšom zmysle. Za smerodajné sa uvádza vydanie Bielej knihy o budúcnosti európskej obrany, v ktorej majú komisár pre obranu Andrius Kubilius a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas určiť spôsob, ako vytvoriť „Európsku obrannú úniu“.

Ďalšou kľúčovou udalosťou bude summit NATO v Haagu (24. – 26. júna 2025), kde sa, okrem iného, bude musieť s veľkou pravdepodobnosťou rozhodnúť o nejakom navýšení výdavkov do obrany.

Experti a aj šéf NATO opakovane apelujú, že súčasný cieľ výdavkov – 2 percentá HDP – je nedostatočný. Kým Rutte a odborníci naznačujú navýšenie na sumu okolo troch percent, Donald Trump nedávno dokonca hovoril o piatich percentách HDP. To nespĺňajú ani samotné Spojené štáty ani Poľsko, ktoré teraz v investíciách vedie (cca 4 percentá HDP).

Prezidentka Európskej investičnej banky (EIB) Nadia Calvin uviedla, že v roku 2025 sa investície do európskeho obranného priemyslu zvýšia na dve miliardy eur. Už v roku 2024 pritom dosiahli „rekordnú jednu miliardu“.

5. Krehká situácia na Blízkom východe 

Pomery na Blízkom východe sa za posledné dva mesiace rapídne zmenili. Európania a svet budú tento rok nielen dozerať na dodržiavanie a implementáciu vyjednaného prímeria v Pásme Gazy, ale aj na ďalší vývoj situácie v širšom regióne.

Pozíciou Európskej komisie je, že cestou k zabezpečeniu trvalého mieru je dvojštátne riešenie. Niektoré krajiny Západu však naďalej váhajú s uznaním Palestíny. Trump tiež v prvý deň funkcie zvrátil možnosť uvaliť sankcie na izraelských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí sú podozriví z násilia na Palestínčanoch.

Veľmi dôležité bude aj sledovať vývoj v Sýrii, kde po 53 rokoch padol režim Asadovcov. Moc však prevzala povstalecká skupina HTS na čele s Ahmedom aš-Šarom, ktorý mal v minulosti väzby aj na teroristickú sieť al-Káida, no neskôr sa od nej dištancoval.

Hoci HTS deklaruje, že sa vzdala svojich extrémistických praktík a že jej ambíciou je vybudovať modernú a stabilnú Sýriu, mnohí pozorovatelia ostávajú skeptickí. Budúce mesiace preto budú rozhodujúce pre to, akým smerom sa Sýria vydá.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas minulý týždeň uviedla, že EÚ by mohla pristúpiť k postupnému zrušeniu sankcií proti Sýrii, ak noví lídri krajiny podniknú kroky na vytvorenie inkluzívnej vlády, ktorá bude dodržiavať ľudské práva a chrániť menšiny.

Otázkou tiež bude, ako európske štáty budú ďalej postupovať k sýrskym utečencom, kedy až 1,5 milióna z nich utiekla pred Asadovým režimom do EÚ. Mnohé štáty po nástupe povstalcov pozastavili azylové konania pre migrantov zo Sýrie.