Protection of a free media environment used to be taboo for the EU, but now the approach is changing. Last week, the European Parliament approved its first regulation on media freedom. Among other things, it states that in the European states, high-ranking politicians will not be allowed to own the media.

Ochrana slobodného mediálneho prostredia bývala pre EÚ tabu, teraz sa však prístup mení. Minulý týždeň Európsky parlament schválil svoje prvé nariadenie o slobode médií. V ňom sa okrem iného uvádza, že v európskych štátoch vysokopostavení politici nebudú môcť vlastniť médiá.

Zákon o slobode médií alebo Európsky zákon o slobode médií (EMFA), ako sa dokument oficiálne nazýva, je veľmi rozsiahly súbor pravidiel, ktorý členským štátom dáva neľahkú úlohu zabezpečiť pluralitu a nezávislosť médií.

Ak krajiny nebudú pestovať udržateľné prostredie pre slobodné médiá, Európska komisia na ne bude mať po prvýkrát páky, uviedla nemecká poslankyňa a spravodajkyňa návrhu Sabine Verheyen (EPP). Európsky parlament o nariadení hlasoval počas októbrového plenárneho zasadnutia. Svoju pozíciu bude teraz presadzovať pri rokovaniach s členskými štátmi EÚ o konečnom znení právnych predpisov.

Proti nariadeniu by sa ľudia mohli odvolať aj na vnútroštátnych súdoch a Európska komisia by mohla proti členským štátom začať konanie o nesplnení povinnosti. To by slúžilo ako poistka v prípade, že sa médiá v niektorom členskom štáte ocitli pod tlakom.

Na dodržiavanie pravidiel by mal dohliadať nový orgán, Európsky výbor pre mediálne služby. Tvorili by ho najmä členovia existujúcej Európskej skupiny regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby, do ktorej patrí aj česká Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV).

Gordický uzol EMFA

Cieľom návrhu je zakázať všetky formy politického a podnikateľského zasahovania do redakčných rozhodnutí médií a zabrániť vonkajšiemu tlaku na novinárov.

Prvá časť pomyselného balíka pravidiel sa týka samotných médií. Po novom budú musieť zverejňovať informácie o vlastníckej štruktúre. Poslanci tiež požadujú, aby vydavatelia zverejňovali správy o financovaní, ktoré získavajú zo štátom podporovanej reklamy a štátnej finančnej podpory. To zahŕňa aj financovanie mimo EÚ.

Napríklad od nástupu strany Fidesz k moci Maďarsko rozdeľuje peniaze najmä medzi provládne médiá, zatiaľ čo ostatné zostali „na suchu“. Až 85 percent štátnych dotácií plynie do médií, ktoré vlastní nadácia Kesma.

Európsky parlament navrhuje obmedziť sumu, ktorú štát platí médiám za reklamu, na maximálne 15 percent celkového rozpočtu na štátom podporovanú reklamu v danej krajine.

Európsky „lex Babiš“

Ďalšia skupina pravidiel, ktorá nesie český rukopis, sa venuje obmedzeniu vlastníctva médií pre politikov. Túto požiadavku do schváleného návrhu presadil pirátsky europoslanec Marcel Kolaja (Zelení/EFA).

„Len keď sa novinári nebudú báť písať pravdu, môžu skutočne slobodne informovať o všetkom dôležitom. A to sa nestane, kým budú médiá vlastniť politici. Preto som do parlamentnej pozície Zákona o slobodných médiách presadil pravidlo, že vysokopostavení európski politici už nebudú môcť vlastniť rozhodujúci podiel v novinách, televízii alebo dokonca rozhlase,“ opísal.

Zákaz by sa vzťahoval najmä na premiérov, prezidentov, ministrov alebo komisárov EÚ. Tí nebudú môcť vlastniť viac ako 25 percent médií. „Celá Európa tak bude mať istotu, že to, čo sme zažili v čase, keď časť médií vlastnil bývalý premiér Andrej Babiš, sa už nikde nezopakuje,“ dodal Kolaja.

„V tomto sme dôslední. Považovali sme to za nezmysel predtým a považujeme to za nezmysel aj teraz. Diskvalifikuje to určitú skupinu ľudí z politiky a z nášho pohľadu je to v rozpore so základným pasívnym volebným právom,“ odpovedal Ondřej Knotek (Obnovme Európu) na otázku, čo si o tejto časti návrhu myslia konkrétne poslanci ANO. Knotek uviedol, že oveľa väčšie nebezpečenstvo ako v transparentnom vlastníctve vidí v ovplyvňovaní médií lobistami a záujmovými skupinami.

Rastúce obavy o nezávislosť médií

Dôvodom, prečo sa nariadenie prijíma v tomto čase, sú rastúce obavy o nezávislosť médií v Európe a súčasné nastavenie trhu v niektorých krajinách.

Podľa minuloročného prieskumu Rady pre redakčnú nezávislosť, ktorý okrem organizácie Reportéri bez hraníc podporila aj nadácia Bakala Foundation, sa obavy o slobodu médií výrazne zvýšili na Slovensku a v Poľsku. Obavy vyjadrilo až 71 percent opýtaných Poliakov.

Kým v Poľsku a Maďarsku sa za najväčšiu hrozbu pre slobodu médií považuje vláda, v Českej republike a na Slovensku predstavujú riziko najmä majitelia médií a podnikateľské záujmy.

„EMFA je reakciou na rastúci tlak na nezávislé médiá a novinárov v celej Európe. Okrem iného aj na tragickú vraždu slovenského investigatívneho reportéra Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018, ktorí boli zavraždení za svoju prácu odhaľujúcu korupciu, podvody a daňové úniky vo vrcholovej politike,“ uviedla europoslankyňa Michaela Šojdrová (EPP), ktorá návrh podporila.

Nejde len o východnú Európu

Francúzsko však patrilo ku krajinám, ktoré sa počas rokovaní snažili súčasný návrh čo najviac vykostiť. Koncom septembra bola v krajine zadržaná reportérka Ariane Lavrilleux, ktorá informovala o aktivitách francúzskych tajných služieb v Egypte. Paríž to oficiálne zdôvodnil porušením „národného obranného tajomstva“, ktorého sa novinárka dopustila.

„Prípad Francúzska ukazuje, že ochrana novinárov je veľmi slabá,“ uviedla podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v rozhovore pre Politico. Jourová označila francúzsky argument, že mediálny zákon „ničí“ ich „fantastické systémy“, za „veľmi, veľmi arogantný“.

Na druhej strane v Grécku je najpálčivejším problémom špehovanie novinárov spravodajskými agentúrami a špionážny softvér Predator. Aj preto sa Grécko umiestnilo na najnižšom mieste zo všetkých krajín EÚ v tzv. indexe slobody médií, ktorý každoročne zverejňuje medzinárodná nezisková organizácia Reportéri bez hraníc.

785 pripomienok

Rozsiahlosť nariadenia možno dobre ilustrovať napríklad počtom pripomienok. Tých sa pred Výborom pre kultúru a vzdelávanie (CULT), ktorý bol zodpovedný za prepracované znenie, objavilo celkovo 1 785.

Za návrh hlasovala na plenárnom zasadnutí pohodlná väčšina 448 poslancov. Naopak, 102 poslancov bolo proti, medzi nimi aj český europoslanec Jan Zahradil (EPP), ktorý označil zákon o slobode médií za „presahujúci rámec primárneho práva EÚ“.

Na druhej strane, s výnimkou Dity Charanzovej, sa českí europoslanci z ANO zdržali hlasovania. „Prekáža nám, že by mal byť zriadený nový orgán EÚ s právnou subjektivitou, financovaný z peňazí daňových poplatníkov, ktorý by mal mať právomoc zasahovať do suverenity členských štátov,“ uviedli v spoločnom vyhlásení pre redakciu europoslanci Ondřej Knotek, Martin Hlaváček a Ondřej Kovařík.

Článok bol publikovaný 12/10/2023 na EURACTIV.sk