Regardless of the type of car powertrain, cities are not inflatable, says Czech MEP MIKULÁŠ PEKSA. Claiming that you can get anywhere by car, park it anywhere, is stupid populism. We need to look for alternatives in urban transport.

Bez ohľadu na typ pohonu osobných áut, mestá nie sú nafukovacie, hovorí český europoslanec MIKULÁŠ PEKSA. Tvrdenie, že možno kdekoľvek dôjsť autom, kamkoľvek ho zaparkovať, je hlúpy populizmus. V mestskej doprave musíme hľadať alternatívy.

Mikuláš Peksa je poslancom Európskeho parlamentu za stranu Piráti (Česká republika), v parlamentnej Skupine Zelených/EFA.

V rozhovore sa dočítate:

• V mestskej doprave musíme podporiť alternatívy, ako je verejná doprava či cyklodoprava.
• Klimatická zmena sa nás bezprostredne dotýka, transformácia je príležitosťou.
• Dobre vedené mestá dokážu vstupovať do tvorby európskej legislatívy a aktívne riešia klimatické opatrenia.

Európsky parlament podporil zákaz po roku 2035 predávať nové automobily produkujúce emisie skleníkových plynov. Nebude to problém pre ľudí s nižšími príjmami? Nestane sa osobná mobilita menej dostupnou?

Nestane. Odchod od spaľovacích motorov je súčasťou celosvetového trendu. Napríklad India si stanovila rok 2030. Súvisí to aj s tým, že technologické alternatívy, špecificky elektromobily, sú omnoho menej technologicky náročné na výrobu, obsahujú menej súčiastok. Ich najdrahšou časťou sú batérie, ich ceny však idú výrazne dolu. V roku 2035 tak môže byť osobná doprava dostupnejšia než dnes.

To však môže znamenať viac problémov pre mestá. Niektoré negatívne vplyvy osobných automobilov vyriešia alternatívne pohony: emisie skleníkových plynov, hluk, prachové častice. Rastúci počet áut však znamená náročné investície do dopravnej infraštruktúry, dopravné zápchy a podobne. Ako riešiť tento zvyšok?

Bez ohľadu na typ pohonu, či sú to fosílne palivá, elektro alebo vodík, bude treba pripustiť, že mestá nie sú nafukovacie. V Českej republike máme pred komunálnymi voľbami a z každej strany sa na nás valí tento typ hlúpeho populizmu, že možno kdekoľvek dôjsť autom, kamkoľvek ho zaparkovať. Mestá nemožno donekonečna prispôsobovať potrebám osobných áut, preto sa musíme zamyslieť nad alternatívami, ktoré urobia dopravu pohodlnejšou. Zápcham nezabránime bez toho, aby sme umožnili ľuďom cestovať inak, pohodlnejším a efektívnejším spôsobom, verejnou dopravou či bicyklom.

V niektorých krajinách možno môže uspieť komunálny politik, ktorý sľúbi menej áut. Nie som si ale istý, či je to možné v našom regióne. Pozorujete napríklad v Čechách v tomto posun v myslení? Lokálnych alebo národných politikov, ktorí otvorene povedia, že osobná automobilová doprava nie je budúcnosťou?

Podobná diskusia prebieha v Prahe, kde je naša Pirátska strana terčom podobného agresívneho populizmu miestnych konzervatívcov. Je treba realisticky priznať, že Prahu nemožno prebudovať na jedno veľké parkovisko, že to nie je cesta vpred. Nemá cenu ľuďom klamať, treba hľadať efektívnejšie cesty prostredníctvom verejnej dopravy alebo cyklodopravy. Verím, že existuje veľká časť voličov, ktorá takémuto populizmu nepodlieha a je ochotná realisticky premýšľať o alternatívach.

Akú úlohu hrá udržateľná mestská mobilita v európskom pláne zelenej transformácie?

Väzieb je mnoho, zmienil by som modernizačný fond, peniaze vyčlenené Európskou úniou na financovanie týchto zmien. Či už je to výstavba nabíjacích staníc, modernizácia hromadnej dopravy a podobne.

Zelená transformácia, minimálne u nás, niekedy vyzerá ako top-down proces. Na európskej úrovni sa niečo navrhne a rozhodne, členské štáty to implementujú, samosprávy, občania či firmy sú pasívnymi adresátmi. Ako zabezpečiť lepšiu účasť lokálnych, občianskych iniciatív v procese? Ako lepšie podporiť iniciatívy zdola, od samospráv, občanov alebo inovatívnych firiem?

Treba pripomenúť, že sme v klimatickej kríze. Nie je to abstraktná vec, ktorá prebieha ďaleko od nás, ale konkrétna, prebiehajúca tu a teraz. Aj my pociťujeme suché letá, lykožrútove kalamity ničiace lesy v Čechách a na Slovensku, tornádo na Morave, záplavy v Porýní… To nie sú náhody. Klíma sa mení. Ak sa bavíme o riešeniach, nemali by sme ich chápať ako príkazy padajúce zhora, ale ako príležitosť. Transformácia je obrovskou príležitosťou pre firmy. Vznikajú obrovské odbytištia pre nové výrobky, napríklad strojárenské, čo je výhodné pre krajiny ako Česko a Slovensko, ktoré majú tieto sektory silné. Netreba však zaspať, inak príležitosť využijú iní.

V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine čelíme energetickej kríze, nedostatku fosílnych zdrojov energií. Je to dôvod pozdržať zelenú transformáciu?

Keď spaľujete fosílne palivá, ako ropu, zemný plyn alebo uhlie, vyrábate skleníkové plyny poškodzujúce klímu. Na tejto zákonitosti sa nič nemení. No k environmentálnym dôvodom, prečo nepáliť fosílne palivá, pribudol ďalší. Po útoku na Ukrajinu nám došlo, že fosílne palivá ním typicky dodávajú agresívne autoritárske režimy, akým je vláda Vladimíra Putina v Rusku. Ak diskutujeme, ako sa zbaviť závislosti od Putinovho režimu či iných autoritárskych režimov, jediným funkčným riešením je zbaviť sa závislosti od fosílnych palív, budovať energetické alternatívy. Hádam sme sa dostali do bodu, kedy aj najkonzervatívnejší pochopili, že Zelená dohoda nie je až takým zlým nápadom. Naopak, je nutnosťou. Môžeme sa baviť o konkrétnych krokoch a nastaveniach, no na všeobecnom smere sa už hádam zhodneme.

Niektoré vlády však oznamujú krátkodobý návrat k uhliu. Neskomplikuje to snahy o zníženie emisií?

Rozlišoval by som medzi potrebou prekonať šok na trhu spôsobený výpadkom, otázkou ako prežiť najbližšiu zimu a medzi strednodobým rozvojom energetiky v horizonte piatich až desiatich rokov. Sú to dosť odlišné disciplíny. Netrúfam si odhadnúť, čo sa v tomto turbulentnom roku stane. Ale v horizonte piatich až desiatich rokov sa nevyhnutne musíme dostať k zbaveniu sa závislosti od fosílnych palív.

Vrátime sa k úlohe miest v zelenej transformácii. Sú v súčasnosti dostatočne zapojené do tvorby európskych zelených politík? Dokážu mestské plánovanie, napríklad v oblasti dopravy, orientovať podľa veľkých politických trendov? Alebo je mestská politika viac vo vleku krátkodobých populistických sľubov?

Veľmi to závisí od vedenia miest. Použijem opäť príklad Prahy ako dobrej praxe. Priamo v Bruseli má zastúpenie a pripomienkuje legislatívu, ktorá vzniká, pôsobí prostredníctvom Výboru regiónov. Má tiež vlastný klimatický plán, premýšľajú, ako znižovať emisie skleníkových plynov a súčasne zaistiť energiu. Zameriava sa napríklad na podporu komunitnej energetiky. Problémom ale je, ak ľudia v mestských samosprávach žijú odtrhnuto od reality sveta za hranicami mesta či krajiny, žijú v predstavách o organizácii mesta na úrovni 50. či 60. rokov minulého storočia. V konečnom dôsledku však závisí od ľudí, koho si zvolia do samosprávy.

Pre mnohých ľudí je doprava osobným autom viac ako len službou, ktorá ich premiestni z jedného bodu k druhému. Je aj statusovou spotrebou. Dá sa vnímanie mobility zmeniť len tým, že ľuďom ponúkneme efektívne alternatívy verejnou či cyklodopravou?

Zmena v správaní ľudí už prebieha. Súvisí to aj s vekom, kultúrnym rozhľadom ochotou človeka prijímať zmeny. Nedá sa to nariadiť zhora. Zhora sa dá ukázať, ako by to mohlo fungovať, pomôcť s nástrojmi, ako to urobiť, no či sa ľudia zapoja, je už ich individuálnym rozhodnutím.

Článok bol publikovaný 24/06/2022 na EURACTIV.sk