This article is part of the Special: COP30: Can the EU Maintain Its Position as a Climate Leader?
Ahead of the November UN Climate Conference in Brazil, the European Parliament has set clear priorities. It calls on the EU to make up for lost time and maintain its position as a global leader in the fight against climate change.
Tento článok je súčasťou Špeciálu: COP30: Podarí sa EÚ udržať si pozíciu lídra v oblasti klímy?
Európsky parlament si pred novembrovou klimatickou konferenciou OSN v Brazílii stanovil jasné priority. Žiada, aby EÚ dobehla meškanie a udržala si pozíciu svetového lídra v boji proti zmene klímy.
Dokument Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín (ENVI) prijal parlament na plenárnom zasadnutí 23. októbra. Zdôrazňuje potrebu, aby Európska únia zostala lídrom v medzinárodných rokovaniach o klíme a pokračovala v ambicióznych politikách smerujúcich k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Vyvíja tak tlak na zástupcov členských štátov, aby dospeli k dohode na nových záväzkoch do roku 2035 a 2040.
„Jedným z hlavných bodov tejto konferencie budú národné emisné ciele (NDC). Žiadame Radu, aby v tejto oblasti naplnila svoje záväzky. Európa musí ukázať, že vie spojiť dekarbonizáciu s hospodárskym rastom,“ povedala predsedníčka delegácie Európskeho parlamentu na COP30 Lídia Pereira (EPP).
Zodpovednosť aj mimo EÚ
Pereira pripomenula, že COP30 sa bude konať v jednom z najvýznamnejších pralesov sveta – v Amazónii, čo prináša aj silný odkaz o potrebe chrániť biodiverzitu a prepojiť klimatické ciele s ochranou prírody. „Tento summit má aj geopolitický rozmer. Očakávame, že krajiny s najvyššími emisiami, ako Čína či India, prevezmú väčšiu zodpovednosť – aj z finančného hľadiska,“ dodala.
Viceprezident Európskeho parlamentu Martin Hojsík (RE) zdôrazňuje, že „Klimatický cieľ pre rok 2040 musí byť vedecky podložený, tak aby sme dosiahli ciele Parížskej dohody udržať zvýšenie globálnej teploty pod 2 °C a férové rozdelenie zodpovednosti.“
Prechod na zelenú ekonomiku má byť spravodlivý pre všetkých. Poslanci preto apelujú, aby klimatické politiky zohľadňovali sociálne dopady a udržali konkurencieschopnosť európskeho priemyslu vo všetkých sektoroch – od energetiky a dopravy po poľnohospodárstvo a priemysel.
Hojsík v tejto súvislosti dodáva, že cieľ do roku 2040 „musí byť podporený nástrojmi, ktoré zaistia sociálne citlivé a konkurencieschopnosť podporujúce dosiahnutie tohto cieľa“. Zároveň poukázal na už dosiahnuté pokroky. „Podľa hodnotenia vplyvov balíka Fit for 55 z dielne Komisie už implementácia súčasne platných legislatívnych rámcov smeruje EÚ k dosiahnutiu zníženia emisií skleníkových plynov o 88 percent oproti roku 1990,“ uviedol.
„Musíme byť ambiciózni, ale zároveň pragmatickí. Klimatická transformácia nesmie ísť na úkor pracovných miest a sociálnej stability v Európe,“ zdôraznil predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.
„Chceme európsky zákon o adaptácii, ktorý nás pripraví na vlny horúčav, suchá či požiare; chceme smernicu o spravodlivej transformácii, ktorá ochráni pracovníkov prostredníctvom vzdelávania, sociálneho dialógu a predvídavosti, a ambicióznejší sociálny fond pre klímu,” vymenovala europoslankyňa Iratxe García Pérez v mene Skupiny S&D.
Parlament tiež vyzval na posilnenie globálneho klimatického financovania – najmä v prospech rozvojových krajín, ktoré čelia dôsledkom extrémnych prejavov klímy. Požaduje, aby EÚ prispela k plnému fungovaniu fondu pre straty a škody a podporila investície do ochrany biodiverzity a zachytávania uhlíka.
„Očakávame, že tohtoročné diskusie sa budú zameriavať na výzvu na zvýšenie celkového objemu finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy na 1,3 bilióna amerických dolárov ročne do roku 2035,” vyčíslila Marie Bjerre, úradujúca predsedníčka Rady v rámci dánskeho predsedníctva.
Premiéri povzbudili Komisiu
Zatiaľ čo europoslanci prijali svoje stanovisko k COP30 ešte pred odchodom delegácie do Brazílie, samotné členské štáty sa na spoločnej pozícii stále nezhodli – najmä pre obavy z dopadov na priemysel a energetiku.
Vágne boli aj výsledky samitu premiérov, napriek tomu, že atmosféra pred stretnutím naznačovala búrlivé strety názorov. Český premiér Petra Fiala napríklad vyhlásil, že považuje tento cieľ za nerealistický a ekonomicky riskantný. Pre agentúru TASR uviedol, že Praha presadzuje, aby sa ambície mohli upravovať podľa meniacich sa podmienok a žiada detailné analýzy dopadov na jednotlivé krajiny a sektory.
Dvanásťhodinové rokovania v budove s príhodným názvom Europa však zrejme premiérov vyčerpali. Síce mnohí z nich dali najavo svoju frustráciu zo zelenej agendy EÚ, spoločné uznesenie napokon prijali bez problémov.
Európska rada vyzvala Komisiu, aby rozvíjala „pomoc európskemu priemyslu a občanom pri dosahovaní cieľa pre rok 2040” a vyjadrila očakávanie, že „Komisia a spoluzákonodarcovia bezodkladne posunú prácu vpred.“
Hľadanie jednoty pred klimasamitom
Európska únia sa naďalej snaží nájsť spoločnú pozíciu pred novembrovým klimatickým samitom COP30 v brazílskom Beléme. Termín stanovený OSN z polovice septembra Únia zmeškala. Dánske predsedníctvo ale avizovalo, že nové klimatické ciele sa ministri životného prostredia pokúsia schváliť na mimoriadnom rokovaní 4. novembra – doslova v poslednom momente pred začiatkom konferencie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen taktiež vyjadrila nádej, že dohoda o cieľoch do roku 2035 a 2040 vznikne ešte pred COP30. Delegáciu Európskeho parlamentu na samit povedie Lídia Pereira a Mohammed Chahim, ktorí sa zúčastnia záverečných rokovaní od 17. do 21. novembra.
Sporný cieľ do roku 2040
Hlavným bodom sporu medzi členskými štátmi zostáva návrh zníženia emisií do roku 2040. Slovensko sa k odporcom pridalo už v lete. Minister životného prostredia Tomáš Taraba označilnávrh za dôkaz, že „Brusel stratil kontakt s realitou“. Kritizoval prísne emisné normy, vysoké ceny energií aj nedostatok infraštruktúry, ktoré podľa neho oslabujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Pozície štátov voči klimatickým záväzkom sa líšia aj geograficky. Dánsko, Španielsko či Holandsko patria medzi krajiny podporujúce ambiciózny návrh, kým Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česko zostávajú proti. Dánske predsedníctvo sa preto snaží sprostredkovať kompromis do konca roka.
Podľa diplomatov sa napríklad zvažuje zvýšenie podielu uhlíkových kreditov z rozvojových krajín. Tie by EÚ mohla využívať na plnenie cieľov, či revízia niektorých plánov, napríklad zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035.
Článok vznikol v spolupráci s
