Experts consider the new pact between Brussels and London an important step toward a stronger defense of the old continent. They highlight Britain’s geopolitical significance as well as its key arms manufacturing capabilities, which will be able to reengage in joint projects.
„Obraciame list a otvárame novú kapitolu v našich jedinečných vzťahoch,“ vyhlásila v pondelok Ursula von der Leyen na historicky prvom summite medzi EÚ a Britániou od brexitu.
Zástupcovia oboch strán na ňom podpísali významné dohody zamerané nielen na uľahčenie obchodu s potravinami a hraničné kontroly, ale aj posilnenie obrannej spolupráce.
Tá nadobudla na historickej naliehavosti pre geopolitické otrasy, ktorých dominantným aktérom je expanzívne a čoraz agresívnejšie Rusko. Teraz sa k tomu pridáva aj hrozba, že USA znížia svoj podiel na ochrane starého kontinentu.
Londýn s Bruselom v súčasnosti nemali prakticky žiadne formálne mechanizmy na koordinovanie zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Bývalý štát Únie jej pritom ponúka množstvo nevyhnutných obranných spôsobilostí, ktoré potrebuje na naplnenie jej dávneho sna – Európskej obrannej únie.
Riaditeľ Adapt Institute a vojenský analytik Matej Kandrík z viacerých dôvodov označil Britániu za kľúčovú krajinu pre európsku bezpečnosť. Geopoliticky je tradičným svorníkom euroatlantického priestoru a jadrovou mocnosťou so značnou námornou silou. K tomu treba pripočítať aj „solídnu industriálnu bázu, dôraz na nové technológie a inovácie“.
„Európska bezpečnosť bez Britov je ako letná grilovačka bez mäsa. Predstaviteľné, ale o ničom,“ hovorí Kandrík pre Euractiv Slovensko. Prínosy nového paktu preto podľa neho „niekoľkonásobne prevažujú možné rizika.“
Kľúč k miliardovým zbrojárskym zákazkám
Nový obranný pakt medzi EÚ a Britániou má podľa Von der Leyen posilniť vzájomnú spoluprácu v bezpečnostných otázkach. To v sebe zahrnie množstvo aspektov, od obranného priemyslu, cez krízový manažment až po obranu proti hybridným hrozbám.
Zároveň ide o prvý krok k tomu, aby sa Británia mohla zapojiť do európskeho investičného programu v oblasti obrany (SAFE), ktorý zahŕňa pôžičky vo výške 150 miliárd eur na spoločné obstarávanie. Ide o súčasť iniciatívy, ktorá má urýchlene zvýšiť výdavky na obranu a priemyselné kapacity na kontinente.
„Budeme potrebovať spraviť aj druhý krok, ale toto spoločné obstarávanie zvýši našu pripravenosť, vyplní nedostatky v obrane, a predovšetkým zvýši interoperabilitu (súčinnosť) našich ozbrojených síl,“ vysvetlila predsedníčka eurokomisie.
Na detailoch programu SAFE sa štáty EÚ dohodli v rovnaký deň, ako prebehol londýnsky summit. Jedným zo sporných bodov, ktorý zdržiaval dosiahnutie zhody, bola práve miera a spôsob zapojenia krajín mimo EÚ – vrátane Spojeného kráľovstva.
Analytik Matúš Halás z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe poukazuje na to, že mnohé podniky európskeho obranného priemyslu pritom majú vlastnícku a organizačnú štruktúru, ktorá presahuje únijné hranice.
Ako príklad uvádza švédske firmy Bofors alebo Hägglunds, ktoré sú vlastnené britskou spoločnosťou BAE Systems.
Obranný priemysel Británie
Rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z EÚ v roku 2020 však obmedzilo možnosť miestnych dodávateľov uchádzať sa o obranné zákazky ponúkané Úniou.
Británia má silný obranný a letecký priemysel. Okrem spomínaného BAE Systems v nej sídli výrobca motorov Rolls-Royce aj britské pobočky veľkých európskych hráčov, ako sú MBDA, Leonardo, Airbus či Thales.
Pre vlády EÚ by mohli byť všetky tieto firmy kľúčové na to, aby naplnili ambiciózne plány bloku na opätovné vyzbrojenie.
Samotní britskí zbrojári reagovali na dohodu pozitívne,. Avšak, šéf britskej priemyselnej asociácie ADS Group Kevin Craven pre magazín Breaking Defense dodal, že „je priskoro oslavovať, kým nie sú známe konkrétne detaily dohody“.
Ukrajina, Gaza, migrácia: ďalšie aspekty paktu
Von der Leyen aj Starmer zdôraznili, že nový pakt prinesie nielen nové príležitosti pre ich obranný priemysel, ale aj silnejšiu a lepšie koordinovanú podporu Ukrajiny. Tej oba bloky vyjadrili „pretrvávajúcu podporu v jej boji o prežitie“, a zdôraznili výzvu na okamžité a bezpodmienečné prímerie, ktorému momentálne bráni Rusko.
Na prímerie vyzvali aj pri vojne v Pásme Gazy. Lídri EÚ a Británie sa spoločne prihlásili k úplnému spriechodneniu humanitárnej pomoci, prepusteniu rukojemníkov a dvojštátnemu riešeniu pre zabezpečenie trvalého mieru.
Británia a EÚ sformalizovali aj spoluprácu v oblasti sankčných režimov ci zdieľania informácií. To je dôležité aj preto, že EÚ nemá dostatočné kapacity vo vojenskom spravodajstve, ktoré sa aj pri vojne na Ukrajine ukázalo ako mimoriadne dôležité.
Oba bloky sa dohodli na užšej spolupráci v boji proti nelegálnej migrácii, kde chcú spoločne postupovať proti prevádzačským sieťam a posilniť partnerstvá s krajinami pôvodu aj tranzitu.
Pravidelný dialóg medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa odteraz bude konať každého polroka.
