The West is resetting its policy towards Russia, but the Slovak defence minister is worried whether relations will deteriorate. He points to the individual interests of EU members that prevent the bloc from acting in a unified manner, as exemplified by Nord Stream 2. "If the Germans don't solve their electricity problem after 2022, it could put them down, and that's why they need to be understood," says analyst Alexander Duleba.
Západ prenastavuje svoju politiku voči Rusku, no slovenský minister obrany sa obáva, či sa vzťahy nebudú zhoršovať. Poukazuje na individuálne záujmy členov EÚ, ktoré bránia jednotnému postupu bloku, čoho príkladom je aj Nord Stream 2. „Ak Nemci nevyriešia svoj problém s elektrickou energiou po roku 2022, môže ich to položiť, a preto ich treba chápať,“ prízvukuje analytik Alexander Duleba.
V čase, keď sa Joe Biden stretol pri Ženevskom jazere s Vladimírom Putinom (16. júna), predstavil šéf európskej diplomacie Josep Borrell pohľad Európskej komisie na vzťahy s Ruskom. Požiadali ho o to lídri členských krajín EÚ, a to ešte 24. mája.
Borrell o posledných rokoch hovorí ako o „negatívnej špirále“, ktorú vytvorila ruská vláda. „Obnova partnerstva, ktorá by nám umožnila naplno využiť potenciál úzkej spolupráce s Ruskom je vzdialenou budúcnosťou,“ priznal Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku. Komisia preto navrhuje súčasne obmedzovať, tlačiť ale aj zapájať Moskvu. Svoje návrhy predstaví lídrom členských krajín na najbližšom summite už budúci týždeň (24. – 25. júna)
Najhoršie vzťahy od druhej svetovej vojny, ale aj nutnosť pokračovať v dialógu s Rusmi. Takto zhodnotili vzťahy Európy a Ruska na podujatí portálu EURACTIV Slovensko a Heinrich Böll Stiftung aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), Alexander Duleba. Hoci spoločná agenda Moskvy a Bruselu takmer neexistuje, obaja veria, že ambíciou majú byť férové a vyvážené vzťahy.
Duleba: Rusko sa mení na policajný štát
O tom, že sa medzi Západom a Východom zhoršili vzťahy takmer na úroveň Studenej vojny dnes otvorene hovorí EÚ aj NATO. Pokusy o vytvorenie pracovných skupín na rôznych úrovniach, či o spoluprácu v rozličných sektoroch postupne skrachovali. Zlomovým momentom bola jednoznačne invázia na Krym, zhodujú sa experti. Mnohí však očakávajú, že sa situácia ešte zhorší.
Podľa analytika Alexandra Dulebu je Európa v súčasnosti po viacerých etapách s Ruskom v jasnej konfrontácii. „Nevnímam, že by dnes existovali faktory, vďaka ktorým by sme sa vedeli vrátiť pred rok 2007,“ hovorí. Práve v tom období v Rusku bežala predvolebná kampaň a konali sa aj jedny z prvých veľkých protivládnych demonštrácii, vtedy ešte na čele Garrym Kasparovom.
Napriek nim, ale aj volaniam mnohých krajín a organizácií, upozorňujúcim na neférovosť kampane, si Putinova strana v decembri 2007 zaistila v parlamentných voľbách jasnú väčšinu. Režim odvtedy naberal na sile a stále užšie sa koncentroval okolo Vladimíra Putina, hoci medzi rokmi 2008 až 2012 mohol byť podľa ústavy „iba“ premiérom.
Autoritársky režim sa ale podľa analytika zacyklil: „Veľký priestor na zmenu nie je, Putinov režim v súčasnosti nemá (v opozícii) alternatívu.“ Duleba pripomína napríklad prácu takzvaných ideologických inšpektorov na ruských školách, ktorí si majú podľa neho viesť zoznamy rebelujúcich študentov a následne navštevovať ich rodiny. „Rusko sa mení na policajný štát,“ dodáva Duleba.
Z jeho pohľadu sa ale krajina „stále viac uzatvára a izoluje“ aj od vonkajšieho sveta.
Nord Stream 2 ako geopolitická otázka
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď sa obáva, že vzťahy na linke Brusel – Moskva môžu v najbližšom období iba upadať. Podľa neho existuje „stále mnoho oblastí, kde máme záujem o spoluprácu“, avšak „na úkor našich bilaterálnych vzťahov a záujmov nemôžeme prestať brať do úvahy to, čo sa stalo“. Minister spomína najmä inváziu na Krym. Ten je kritickým momentom aj z pohľadu Alexandra Dulebu: „S Rusmi sa treba baviť za každú cenu, ale je tu červená čiara, a tou je Ukrajina.“
Práve invázia Rusov do regiónu zmenila pozitívnu trajektóriu vo vzťahoch zo Západom. „Vždy, keď na európskej úrovni ukážeme Rusku vľúdnu tvár, niečo sa udeje,“ konštatuje Naď. Podľa neho „je načase, aby aj Únia ukázala Rusku svoje zuby“.
Možnosť nastaviť správnu, ale najmä jednotnú politiku Európskej únie vidí Jaroslav Naď skôr pesimisticky: „Voči spoločne zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ som trochu skeptický,“ pripomína minister. Podľa neho dominujú záujmy, ktoré majú jednotlivé členské krajiny, nad spoločným záujmom EÚ.
„Ekonomické záujmy prevyšujú nad hodnotami EÚ, demokraciou a ochranou ľudských práv,“ myslí si a odkazuje na projekt Nord Stream 2. Ten napriek mnohým sankciám a obmedzeniam pokračuje vo výstavbe, pričom má ruský plyn priviesť popod Baltské more priamo do Nemecka. Viaceré krajiny Únie sa ale obávajú zvyšovania európskej závislosti na Ruskom plyne. Ešte začiatkom júna prezident Putin informoval, že pokládka potrubí pre prvú trať plynovodu je už ukončená.
„Je prakticky jasné, že sa Nord Stream 2 dokončí,“ konštatuje Naď. Pripomína, že plynovod nielenže obchádza strednú a východnú Európu, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj príjmy pre Slovensko, no najväčším problémom podľa neho je „že tým odpíšeme Ukrajinu“.
„Záujmom EÚ je podporiť Ukrajinu, no týmto projektom ju výrazne oslabujeme,“ prízvukuje minister a dodáva, že otázka dokončenia projektu Nord Stream 2 je „geopolitická“.
Alexander Duleba však upozorňuje na nemecké dôvody podpory pre projekt. Podľa neho treba Berlín „chápať“, pretože v záväzku ozeleniť svoje zdroje energie, a to bez jadrovej energie, potrebujú dodávky plynu na ďalších desať rokov. „Nie je otázka našej energetickej bezpečnosti, ale otázka biznisu,“ myslí si analytik SFPA. Aj preto sa pýta, či členské krajiny skutočne chápu závažnosť nemeckých argumentov, a či sa Berlínu snažia pomôcť napríklad v podobe alternatív.
„Ak nevyriešia svoj problém s elektrickou energiou po roku 2022, Nemcov to môže položiť. A ak nemecká ekonomika prestane ´šliapať, ako šliape´, prestane ťahať celý náš región tak, ako to robí teraz,“ prízvukuje analytik. Z jeho pohľadu v Únii stále neprebieha diskusia, ktorá by vzala do úvahy aj tento aspekt. „Je to otázka solidarity,“ dodáva Duleba.
Hotovosť od Rusov starostom je nepochopiteľná
Vplyv Ruska na stredoeurópsky región má však viac hybridnú, ako ekonomickú formu. Podľa ministra obrany je oblastí, kde sa Rusi práve hybridnou cestou snažia presadiť svoj záujem „veľmi veľa“. Pripomína propagandu, kybernetické útoky, ovplyvňovanie politikov, dokonca snahy o infiltráciu do ozbrojených zložiek štátu, ale najmä šírenie dezinformácií.
„Najväčší problém je podrývanie proeurópskeho naratívu,“ vysvetľuje Naď. To by mohlo v budúcnosti ovplyvniť Slovensko natoľko, že by „uvažovalo o odchode z transatlantických bezpečnostných štruktúr,“ dodáva.
„Je pre nás nepochopiteľné, že po Slovensku chodia ruskí diplomati a rozdávajú v hotovosti peniaze po mestách a obciach,“ hovorí Naď a vysvetľuje, že majú informácie z regiónov o tom, že tieto osoby navštevujú starostov a ponúkajú peniaze s tým, „aby si zorganizovali čo chcú“.
„Neviem, či je to štýl, na ktorý sú naučení, ale určite je to štýl, s ktorým my nesúhlasíme,“ prízvukuje minister obrany.
Duleba potvrdzuje, že proti-západný naratív naberá na sile. Podľa tohto diskurzu „Rusi len vracajú Západu to, že v Rusku Západ podporuje opozíciu“, hovorí expert. V diskusiách však vníma prílišné čiernobiele videnie sveta. „Ak poviete niečo kritické voči Rusku, tak ste považovaný za Rusofóba,“ komentuje to Duleba.
„Máme záujem o dobré a vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom, no tie musia byť aj férové,“ uzatvára Jaroslav Naď.
Článok vznikol v spolupráci s
